O slovách, slákoch a vyprahnutej zemi
„Ak sa umenie má robiť pravidelne, musí byť zamestnaním, inak zapríčiní šialenstvo. “ Toľko príbehov, do ktorých sa vkradli kúsky môjho života. Nepatrné, aby náhodou neboli rozpoznané tými, ktorých sa týkajú. Tak nejak sa stalo, ... Ďalej »
V noci sa mi snívalo, že som bol motýľom,,.
Poznáte ten pocit presne po zobudení. Ste chvíľu takí ako vo sne, ale už nesnívate. Vaše vedomie je opäť funkčné a vy ste z toho akýsi nesvoji... Nezaplavujú vás pocity a všetko bytie prechádza zo stredu mozgu naspäť do očí.... Ďalej »
Smutná chvíľa
Vravíš, že plač nič nerieši, lež v slzách vždy sme sami, že cit je občas na príťaž a plač len jatrí rany. Tak hľadím v nebo, skúšam to, veď tam... Ďalej »
O takom jednom
Je jedno, koľko nájdem svetov je jedno, koľko zhasnem sĺnk koľko si hliny vtisnem do nôh a koľkej zverím teplo rúk koľkým si mravcom zlámem väzy koľkej len pravde prídem vhod koľkým už chápem slovám... Ďalej »
Vianočná koleda Karla Otisa Kota #2
Som unavený. Unavenosť oplýva krásou, ktorú len málokto zaregistruje. Keď už sa telo nevládze hýbať. Keď brní každá bunka v ňom, no na viac sa už nemôže. No moja únava tkvie v mysli. Je na svojich hraniciach... Ďalej »
Vianočná koleda Karla Otisa Kota
Bolo to pár rokov dozadu. Možno dávno... Ktovie... Času sa vám bez duše zdá vždy priveľa a tak i krátko je dlho a dlho je na nevydržanie... Pamätám si ešte modlitbu pred večerou a... Ďalej »
Cesta za západom slnka #2
Bol som vtedy ešte mladý fagan. Odhodená cigareta letela pod balkón na prvom poschodí. Ozval sa z tade šuchot. Boli tam dvaja ľudia. Nevnímajúc nás zbierali zo zeme špaky. „Bol to primár. Fakt bedňa, vraj to bol... Ďalej »
Čo tuš vzal
Vdychoval som jeho vôňu. Akoby popol mŕtvych prenikal skrz pach do hlavy a menil sa v nej na obrazy. Rozliata tma sa vnárala do chrbta mojej ruky. Bledla, až po nej neostalo ani stopy. Vpila sa do mňa. Priamo... Ďalej »
Cesta za západom slnka
Vraj jediné skutočné šťastie, aké môže človek cítiť netkvie v ničom čo by ste čakali. Netkvie v citoch ani pocitoch. Netkvie v obrazoch ani hudbe. Netkvie vo vlastníctve ani slobode. Nevidieť ho očami, ani srdcom. Vraj tkvie pod nánosmi... Ďalej »
Všetky tie žvásty
Všetky tie žvásty o ľuďoch sťa uviaznuté lode plachty už dávno iba handry skučiace po slobode Všetky tie žvásty o duši tu prúdia v plytkej vode skrz diery v trupoch v leskom zlate... Ďalej »
Posledný z mojích snov
Ešte nikto nevedel čo sa práve deje mimo toho sídla v lese. Alebo som to nevedel len ja? Našiel som ho pár snov dozadu. Bolo akoby postavene z koreňov obrovských stromov. Základy tvorili pne a súvislé steny, bez jedinej medzierky, ktorá... Ďalej »
Bakeneko: Seijin (3/3)
Boh vyslyšal prosby ľudí a opäť raz stočil znovuotvorené oči naspäť k Zemi. Usúdil, že dá ľuďom poslednú šancu. že sám vloží všetok svoj pôvodný úmysel do jedinej duše a človek v ktorom bude, spasí bytie. Znovu otvorí nebo a vytiahne... Ďalej »
Krásne zviera
„Skutočná nesmrteľnosť nejestvuje, lež nie je nekonečna, ktoré by zrkadlila. “ Pohľadom vnoreným do chodníčkov z lístia som si konečne uvedomil, že je jeseň. Lampy zas svietia od šiestej večera aby vykompenzovali, že slnko v tomto období... Ďalej »
Teória Strún
To nie je na smiech no plač sa k tomu nehodí je to len márny pohyb v kruhoch tak nájdime si dôvody nech zostane nás bytie klamať ako tá voda riečna keď do nej svoj zrak klopíme ... Ďalej »
Trilkovanie
Odlieva sa mi z možností a výhovoriek už tiež priveľa nieto Nenachádzam sa v mrazoch zimy a nehreje ma leto zatvárajú sa v sieňach dvere a ja mám v mysli útek v predstavách ... Ďalej »
