Už vychladla.
Zmyla som ťa zo seba. Tvoju vôňu. Už ťa necítiť. Tvoje dotyky. Už ma nehladia. Moja pokožka zatiaľ vychladla. Chcem sa ti ešte viac priblížiť.... Ďalej »
Rozprávali. Smiali sa. A mizli hlboko v potrubí.
Pustila kohútik. Začala potichu tiecť. Akoby pršalo. Najprv po ramenách, krku, prsiach až ku stehnám. Ovládala ju. Brala si ju do svojej moci čoraz viac. Dostávala sa jej pod kožu... Urobila krok dopredu a úplne sa poddala.... Ďalej »
Každé zakopnutie a tie premočené tenisky. O tom nikdy nikto nehovorí ani nepíše. Dokonca ani ja.
Odrazu začala hrať tá pesnička. A ja som sa cítila presne tak, akoby som čítala tú knihu a vonku pršalo. Všetko bolo šedé, modré zelené a to prázdno vo mne. Tuším sme išli na branné. Ja som to všetko prežívala,... Ďalej »
Povedz mi, keď budeš počuť moje ticho,,.
„Vieš, ak by tu bola nejaká možnosť... Chcem o nej vedieť. “ Nadhodila som konverzačným tónom. Zle. Tak, ešte raz. „ Hm, vieš... Rozmýšľala som nad tým, čo si mi povedal naposledy a tak ma napadlo, ... Ďalej »
Objímala som strom. Neónovo zelené nechty.
Všetko je príliš zelené a ja len tajne dúfam, že moje neónovo zelené nechty neodrážajú stav mojej duše. To by nebolo dobré. Vôbec. Pocit, že som nezničiteľná, zo mňa pomaly ale isto vyprchal a nahrádzal ho nejaký šepot na kraji.... Ďalej »
Rozbité kolená. Opäť. /archívna vec/
„Viem že ma uchrániš... Viem to... “ „Tak čo tu potom riešiš?“ so zlomeným hlasom ledva dopovedal tú vetu. „Nechcem sa takto cítiť, nechcem. Ty to nechápeš. On... “ „Stále iba on, on dokedy ešte?“ „Ja... Ďalej »
Ľahostajnosť jej vône sa ti dostáva do kože.
Áno. Raním, sáčem, plačem. Dokonalejšiu ilúziu však nenájdeš. / Som iba ilúziou, ktorá ťa vtiahne a ponorí, Zničí a ty dohoríš. Mňa to vôbec nebolí. / Nechcem byť tvojim posledným ránom... Ďalej »
Pofidérna vec. Záchod.
Skrz moje pľúca do krvi dýcham ťa viac a viac každou sekundou cítim ako sa moje kolená podlamujú viac ako si môj organizmus zvyká na teba a keď odídeš je to ako násilná smrť každý... Ďalej »
Vezmi si ma. Mám strach. Padám do teba.
Nepoznám ťa a mám pocit, akoby sme boli spolu odjakživa. Vôbec ťa nepoznám. Vôbec a mám strach. Padám skrz teba. Do teba. Je príliš skoro robiť závery. Si tak... Ďalej »
Taký môj malý koniec sveta,,.
Chcela som utiecť od mojej vlastnej existencie. Úbohé. Chcela som myslieť rýchlejšie, utekať pomalšie, obzerať sa rýchlejšie a dýchať pomalšie. Stále len chcem. Rýchlejšie, pomalšie. Rozmýšľam, či je správne to ako sa cítim. Mala by som... Ďalej »
Lesk a bieda, otvor mi,,.
Na stolíku vedľa postele mala pohár čaju. Ako vždy, vychladnutý. Buď ho vypila horúci alebo ľadový, nikdy nie teplý. „Lesk a bieda kurtizán“, mal som nutkanie povedať to nahlas. Príťažlivý názov, ale nie až tak, aby som... Ďalej »
