Naught
19-ročné dievča
najnedávnejšie lognutie
4. 10.októbra 2007 13:20
6404 dní na BIRDZi
regnutá od 12. mája 2007
Jej blog
Svetlo,,. (5)
Ležal na zemi v bezvedomí, nebolo nikoho kto by mu pomohol, ľudia ho obkračovali a tvárili sa, že neexistuje. Až na chlapca, nízkeho s plavými kučeravými vlasmi a šibalským pohľadom. Mohol mať tak 14 rokov. Pribehol k nemu a... Ďalej »
Blog, 14. 8. 2007 19:20
Svetlo,,. (4)
Vyšli do tmavej noci, prechádzali sa špinavou ulicou neustále sa rozprávajúc. Smiali sa, žartovali, a nachvíľu ich to vytrhlo z reality. Priali si aby táto noc nikdy neskončila, chceli sa prechádzať a nemyslieť na problémy naveky. Obaja sa po... Ďalej »
Svetlo,,. (3)
... Nevedel čo má robiť, prvé čo mu napadlo bolo odísť, ale tie zelené oči ho nechceli pustiť. Ako neviditeľna ruka ho tam nútili ostať a pozerať na ňu. I keď bola nedbalo oblečená neubúdalo jej na kráse. Ani jeden dlhú... Ďalej »
Svetlo,,. (2)
... Prišli pred dvere dvojizbového bytu. Ozývala sa odtiaľ hudba a krik, chalan, ktorý tu Dexa odvliekol, otočil kľúčom a otvoril. Zvuky z bytu zosilneli a Dexovi sa naskytol nepekný pohľad. Zadymená miestnosť bola preplnená ľuďmi, ktorý boli už... Ďalej »
Svetlo,,. (1)
Sedel na schodoch a fajčil. Dym sa rozplýval pod hviezdnatou oblohou ako jeho chuť k životu. Drogy, alkohol, domov, ktorý mu nič neponúka. Už ho nebavilo takto žiť, dlho hľadal slabý záblesk svetla, iskru, ktorá by mu... Ďalej »
Sľub,,. (4)
,,Ostatný ma nevidia, len ty, nechcela som ťa vystrašiť, prepáč“-ozvali sa jej posledné slová predtým ako prešla cez stenu a s detským úprimným úsmevom zmizla. Nemohla tomu uveriť, dlhé hodiny premýšľala, ako je to možné, myslela si že povery... Ďalej »
Sľub,,,,(3)
Bolo osem hodín, sedela v kresle a pozerala do kozubu. Oheň svojími jazykmi oblizoval murované okraje a pripomínal zvíjajúce sa hady. Otec s matkou boli v práci a ona sa opäť cítila sama. S pochmúrnyh myšlienok ju vytrhlo až... Ďalej »
Sľub,,,,(2)
... pozrela na hodiny, bolo pol siedmej ráno a vonku ešte šero. Začalo jej byť otupno, túžila po spoločnosti. Pozerala sa na popraskanú omietku, čiara smerovola od schodov až k oknu. Prechádzala po nej pohľadom, keď prešla k oknu... Ďalej »
Sľub,,. (1)
Ležala na posteli a počúvala pravidelný tikot nástenných hodín. Nemohla spať, len ticho pozerala do tmy a rozmýšľala. Neznášala tento dom, ale pritom ju fascinoval. Bol taký záhadný, starý a strašidelný. Presťahovali sa tu pred dvoma mesiacmi, koli otcovej... Ďalej »
Stratená,,.
Sedela schúlená v kúte svojej izby, s tvárou skrytou v dlaniach. Mala strach z hlasov, ktoré iní nepočuli. Vysmievali sa z nej a trápili ju. Nebolo úniku, akokoľvek pred nimi utekala. Bála sa im vzoprieť, bolo to... Ďalej »
Sám,,,,(3)
Ešte raz sa pozrel na rieku, ktorá sa len ticho plazila dopredu dúfajúc, že v nej nájde odpovede na nespočetne otázky, ktoré si neustále dookola kládol. Mlčala… Otočil sa rieke chrbtom mal pocit akoby sa vysmievala... Ďalej »
Sám,,,,(2)
... hľadel ako odchádza až kým mu nezmizla z dohľadu. Ešte chvíľku pozeral na miesto kde zmizla, no potom sa znovu vrátil ten hrozný pocit samoty a smútku. Ale už sa mu nezobrazoval len obrazy svojho brata, občas sa mu na malu... Ďalej »
Sám,,,,,,(1)
Túlal sa skoro prázdnymi ulicami a rozmýšľal prečo.... Prečo práve on. Túto otázku si kládol stále dookola. Prečo práve on príde o jediného človeka ktorého v živote mal rád. Bol to jeho starší brat, ktorý prehral krutý boj s leukémiou. S... Ďalej »
V objatí tmy,,.
Krvavé slzy stekajú po chladnej tvári, nádeje vytratené ako sen, dve srdcia sklamané, nútené rozlúčiť sa, prebodnuté bolesťou, strácajú sa v tme. V... Ďalej »