Pseudoblogy

Dosť možno prídeme o dva zraky už nevidíme na dve oči a načo aj Dovtedy obtlčiem svoju nemotornosť o všetky príležitosti a to by nebolo aby som nemala zo dva tromby keď chcem... Ďalej »

Hudba Ramená ako steblá trávy rozvírené v pohybe napätá koža, svaly sa vlnia v príboji pod nami skala, voda, more, mráz predtým, dnes, na sto ráz... Ďalej »

Prečo sa máme báť toho, kým sme? Prečo nemôže byť svet tolerantnejší? Teda svet možno je? Aspoň tá bublina, v ktorej sa čiastočne pohybujem. Ale ten zvyšok? Stále mám dojem, že ma ľudia dokážu nenávidieť za... Ďalej »

Už som ťa nevidel... odkedy si ma k sebe zavolala, že chceš nezáväzný sex.   To bolo hodne dávno. A aj tak ti stále adresujem tento blog. - Mám... Ďalej »

Mám nálepku permanentne nasratého človeka, nevadí mi to, je to takmer pravda, pretože som naozaj takmer permanentne nasratý človek. Podľa mňa je v poriadku, že ma štvú veci, ktoré by mali byť inak už... Ďalej »

zapnúť 3:16 Od stien sa odrážajú kroky. Ulice smrdia močom. Všade je tma, ticho a chlad sálajúci z útrob zeme, vychladený nocou. Slnko neobťažuje moje oči, habkám na slepo,... Ďalej »

Nikdy som nevedela, ako začať svoje príbehy. Stále sa mi v hlave vynárali in medias res, skočiť doprostred, ako keď skáčeme do vody. Cítiť okamžite. Vedieť preskočiť začiatok vecí, ktorý sa mi eventuálne... Ďalej »

Jej sebadeštrukciu nik nechápal. Konala presne tak ako sa jej v danej situácii zachcelo a ani nachvíľu nepochybovala o tom že je to v danej situácii to najsprávnejšie riešenie. Presne tak ako dnes. Prišla domov. Zhodila... Ďalej »

Ako náhle prúdy riek sa bezhlavo vírili nočnou oblohou. Spev krutých zím im venoval aspoň kúsok času. V tom sa kocúrik preplietol pomedzi periny a začal priasť. Hľadal si bezpečný úkryt pred samotou. Nevedel nič. ... Ďalej »

Vracala som sa veľkou a zbytočnou okľukou. Nepremýšľala som nad tým, nohy sa mi samy pustili opačným smerom. Tenisky utláčali palce a tie nemo trpeli, stúpali čiernou cestou v čiernom ľadovom vzduchu a v tej černi... Ďalej »

23. 2. 2018.     00:32 Každé ráno sa opar dvíha rovnako nad riekou pod mostom a každý pondelok o ôsmej je pri rieke zima. Dýcham na okno električky a dnes je deň inak zastretý, ako... Ďalej »

Stále som nosievala planéty na rukách. Polnočne modrý vesmír ostrých zákutí, mäkkých priestranstiev so žltými bodkami na všadeprítomnom nebi a pásikavou štruktúrou so škoricovou príchuťou. Moja škorica nemá spoločné ani tri písmená so slovom škafarefedyfý, ale... Ďalej »

Dnes sa mi stalo to isté, čo sa mi deje takmer každú noc, ktorú trávim sama v intrákovej izbe. Preklikala som sa internetom až k jednej ráno. Je to jedna z tých vecí, ktoré... Ďalej »

On: najtrápnejší posteľový zážitok je hrozne prvoplánová téma Ona: si sa pýtal čo ma zaujíma tak mi to napis On: to ti môžem povedať On: keď som z... Ďalej »

Čisté morfium, biele ako sneh. Len jednu otázku, spýtať sa ťa... smiem? Kde chodia spávať vtáci, a každý rok na zimu, kam odlietajú kým nezahynú? Stavajú si... Ďalej »

Môj život vyzerá dáko tak, že časť som býval v Bratislave, časť v Banskej Bystrici, časť v Martine. Sem tam som v Žiline, sem tam v Banskej Štiavnici, sem tam v Prahe, či... Ďalej »

Sú otázky, na ktoré by sa pred piatimi rokmi ľahšie odpovedalo. Keď má človek sedemnásť, či osemnásť, tak si ľahšie vytvorí v hlave obraz o spoločnosti a svojom mieste v nej. Asi sa to spája... Ďalej »

Už dlhšiu dobu ma trápi to že som v podstate no-lifer. A neviem ako z toho kruhu von. Nemám kamarátov takých čo by ma niekam zavolali. Sere ma to lebo keby ma šikanujú a že som drblý... Ďalej »