Buddhizmus na Západe. Zaujíma vás trochu toto náboženstvo?
Buddhizmus alebo aj hinduizmus je pre vás trochu zaujímavý? V tom zmysle že o týchto náboženstvách aspoň trochu viete. A učia sa dnes na gymnáziach aspoň zaklady týchto náboženstiev?
Zaujímavé články k téme:
Keď sa hovorí o rozdieloch medzi náboženstvami, neraz počujeme vetu: „Môže byť len jeden Boh“. To je v podstate správne konštatovanie. Boh môže byť naozaj len jeden, jediný. Prečo? Existenciu viacerých bohov odmieta rozum i logika. Nemôže predsa vedľa seba existovať viac bohov, pretože Boh musí byť absolútny a bez hraníc. Keby bolo viac bohov, jeden druhého by ohraničovali a obmedzovali, a čo je ohraničené, nemôže byť Boh. Preto môže byť naozaj len jeden jediný Boh. » www.blumental.sk/casopis/rok_200...
a
Dejiny poznajú veľa takých ľudí. Patria medzi nich slávni zakladatelia svetových náboženstiev, schopní počúvať a hľadať zmysel: Princ Guatama Siddartha, ktorý sa v meditatívnom videní stal „osvieteným“ (Budhom), ďalší mudrci východu ako Konfúcius a Lao-c′, básnici Véd, Mohamed - kočovný obchodník, ktorý po rokoch hľadania, pochybností a otázok spísal svoje poznatky o Bohu. Pri vzniku každého náboženstva je hľadajúci, ktorý nejakým spôsobom vycítil záchvevy večnosti a „vtelil“ ich do slov a obrazov, ktoré odovzdal druhým. » www.blumental.sk/casopis/rok_200...
Existujú pokusy v rôznych podobách ako sa nám pokúšajú ponúkať tieto filozofie či náboženstvá (budhizmus je iba filozofia), ale samozrejme v zmenenej forme, prispôsobenej našim podmienkam západnej civilizácie.
Už to dosť vypovedá o tom, že to nie je Bohom zjavená pravda ako je zjavená pravda v judaistickej či kresťanskej tradícií, v ktorých je podstatou práve Bohom zjavená pravda založená na večnom živote, ale že je to učenie od ľudí...
A osobne považujem tie pokusy a formy "exportovania" tejto filozofie k nám, za nivočenie filozofických či náboženských tradícií krajín, od ktorých toto učenie pochádza. Ja proste nikdy nebudem na to prispôsobený ako je nejaký japonec, číňan, či ind...
Pravé Božie zjavenie je prístupné všetkým a vedie človeka k spravodlivému životu podľa prirodzeného zákona a dobrého svedomia...
@mojdedo Slovo trojjediný sa skladá z častí "troj-" a "jediný". Slovom "Trojica" vyjadrujeme čo nám Biblia zjavuje o Bohu: ide o tri osoby, ktoré zdieľajú tú istú Božskú podstatu. Boh je trojjediný Boh. Podobne ako my žijeme v trojdimenzionálnom svete, ktorý nie je nejako predelený. Tak v skratke...
@jantebont@5 Podľa mojich pozorovaní budhizmus bol do západnej civilizácie dosť výrazne exportovaný už v druhej polovici 20. storočia a v 21. storočí je otázkou skôr jeho etablovanie; ako podporu týchto slov použijem názov svojej práčky – Whirlpool WTLS 60912 ZEN A okrem toho mám dojem, že nie je výnimočné, že v meste veľkosťou Bratislavy alebo väčšom je možné nájsť aspoň jedno centrum či sanghu, vďaka čomu sa dá budhizmus praktikovať aj v týchto končinách, bez nutnosti odchádzať do Tibetu (a inam).
@georg21 poznám ľudí ktorý sa mi zdajú, že im to náboženstvo prospieva. Nie je ich veľa, ale ked im to pomáha. Pre kolektív to nie je riešenie, ale pre jednotlivca asi ano. Ked sa to deje demokraticky, nenásilne, tak prečo nie ..
V demokratickej spoločnosti má každý človek právo na vlastné sebaurčenie ..
@mojdedo správna poznámka, ale chápeme sa.
Alebo ako napr. kniha má výšku, šírku, dĺžku, či obálku, strany a text... každá časť má svoj účel pôsobenia pritom tvorí celok.
@georg21 " Ja proste nikdy nebudem na to prispôsobený ako je nejaký japonec, číňan, či ind... " – Táto veta mi znie dosť nekorektne (nachádza sa v ňom štipka akéhosi nie negatívneho a nie pozitívneho rasizmu) a kvôli tomu by som sa ťa rád spýtal, aké iné vlastnosti má v porovnaní s tebou človek narodený v tamtých krajinách, keď si menej prispôsobený k budhizmu než oni Všetky klasické či východné či západné náboženské/filozofické systémy mi prídu dosť univerzálne a nadčasové a tak zo svojho (obmedzeného) pohľadu nejak nevidím dôvod na takto striktné planetárne lokalizovanie týchto záležitostí.
@alpynus Myslel som to v kontexte porovnania západnej a východnej civilizácie, so žiadnym rasistickým, nenávistným podtónom.
Viem niečo o spôsoboch exportovania a etablovania týchto východných filozofií k nám a nepovažujem to za správne ako som už písal v @12
V našich podmienkach napr. spôsoby askézy a vôbec spôsob života je takmer nemožný. Veď to dokazuje samotná deformovanosť toho čo sa u nás ponúka.
Ďalej sú tam aj možné negatíva ako vraj uzdravujúce účinky askézy, meditácie, či cvičenia jógy (ktoré sú fyziologicky nesprávne keď ide napr. o ovládanie dýchania)... A tým pádom je možnosť byť otvorený aj zlým duchom bez toho, aby sme o tom vedeli. A to asi nechce normálny človek, aby bol ovládaný zlom...
A stále to je iba filozofia (spôsob žitia), ktorá nemá základ v Božom zjavení, teda neukazuje cestu k spáse duše a tela - k večnému životu. Pravého Boha nemožno vytvoriť len poznať zo zjavenia... @20
@16 filozofia či teda náboženstvo, ktoré nie je pre kolektív, nie je kolektívne, nevidím ako veľmi prospešné pre spoločnosť... Nemám pocit, že je lepšie nezdieľať s ľuďmi duchovno, tváriť sa, že neexistuje či oddeľovať ho od fyzična.
Teda prečo to nie je vhodný smer, som už písal tu @12@22
1) Čo sa askézy týka; netuším, prečo by v podmienkach západnej kultúry nemohla byť zrealizovateľná, rád si to nechám vysvetliť. Domnievam sa, že viesť asketický život je možné či v USA, Španielsku, Nepále alebo hoc aj na Plute. No ale predovšetkým asketizmus nie je v budhizme vôbec dôležitý koncept (nachádzajú sa tam také prvky, ale nie sú kľúčové), asketizmus z východných náboženstiev je významný napríklad v džinizme.
Inak, keď už sme pri askéze, aj v kresťanskej tradícii sa dá nájsť o nej zmienka, napr. taký celibát je ukážkový príklad sexuálnej askézy a dajú sa nájsť aj ďalšie druhy, viď napr. » en.wikipedia.org/wiki/Asceticism...
V budhizme ide skôr o striedmosť, nie askézu.
2) To s tou jógou/meditáciou a zlým duchom je nejak solídnejšie vysvetliteľné? Ak áno, rád si to nechám dovysvetliť, lebo mi to zatiaľ znie ako dosť zaujaté a absurdné zmýšľanie.
3) Budhizmus sám o sebe podľa mňa nie je ani náboženstvo, ani filozofia; ale dá sa k nemu pristupovať ako k náboženstvu (v súčastnosti je to možné vidieť napr. v Thajsku, Sri Lanke a inde, kde je dokonca vyhlásený za štátne náboženstvo) a dá sa k nemu pristupovať aj ako k filozofii (viď niektorí západní intelektuáli).
4) To, čo píšeš v @24 , teda že budhizmus (neviem, či si myslel aj hinduizmus) nie je kolektívny, sa vôbec nezakladá na skutočnosti. Sangha – spoločenstvo praktizujúcich, je jedným z troch základných pilierov budhizmu.
Ak by som ťa mohol trošku konštruktívne skritizovať, tak by som ti poradil prescrollovať napríklad anglickú wikipédiu o budhizme a trošku sa oboznámiť so základmi
2. ak praktizuješ neviem čo, napr. tú jógu, meditáciu tak je to úplný opak toho, čo je kresťanská modlitba, resp. meditácia a vôbec je to celé odlišné čo sa týka náuky. Budhova náuka hovorí, že myseľ človeka pracuje ako zrkadlo. Keď sa v nej nič nezobrazuje, tak je prázdna a táto prázdnota je stavom budhu. Človek sa týmto neustálym snažením nemyslieť na nič, stane veľmi citlivým na vnemy a vnuknutia zlého ducha, ktoré potom posiela samozrejme ďalej. "Zlého" preto, lebo vševedomosť, a viacerí smrteľní bohovi, duchovia, a asi aj popieranie Stvoriteľa keďže je možné prevtelovanie a pod.
@georg21 Čo sa rozporu meditácia vs. kresťanská modlitba týka, tak si netrúfam porovnávať to a ani uvažovať o tých činnostiach ako o vzájomných opakoch, pretože o kresťanstve nemám veľa znalostí a s kresťanskou modlitbou takmer nemám žiadne skúsenosti, tak nechcem písať táraniny
Každopádne, dharma vraví/učí všeličo, jednotlivé budhistické smery/školy si ju interpretujú rôzne, takže sa nedá v jednej vete bez ďalšieho komentára presne vypovedať, čo vraví dharma (tvojimi slovami Budhova náuka) a taktiež sa nedá ani súhrne opísať budhistická meditácia, pretože každá škola k nej pristupuje inak.
Neviem, koľko skúseností máš s nejakým druhom budhistickej meditácie, ale doteraz som nezaznamenal, že by sa niekto správne praktizujúci počas nej snažil nemyslieť na nič (keď tak, ide tam priamo o nemyslenie, ale nie vyhýbanie sa mysleniu) alebo že by popisoval, že je citlivý na vniknutia zlého ducha (koncept "zlého ducha" v naprieč všetkými budhistickými školami asi ani neexistuje; možno je niečo také v tibetskom budhizme, ale ten je dosť prepojený s tibetskou kultúrou a je teda dosť svojský a nie až tak autentický); ale domnievam sa, že asi nie veľa alebo žiadne. A vypovedať niečo o meditácii bez skúseností s meditáciou mi príde podobné ako vypovedať o kráčaní na Mesiaci bez reálnej skúsenosti kráčania na Mesiaci
Túto vetu ""Zlého" preto, lebo vševedomosť, a viacerí smrteľní bohovi, duchovia, a asi aj popieranie Stvoriteľa keďže je možné prevtelovanie a pod." sa mi taktiež nepodarilo moc pochopiť a opäť ma poteší, keď mi ju vysvetlíš; ale až po tom, čo sa bližšie zoznámiš so základmi budhizmu alebo s nejakým konkrétnym smerom/školou, pretože nemám rád klebetenie a keď niekto rozpráva o niečom, o čom veľa nevie a s čím nemá veľa skúseností (alebo si myslí, že o tom veľa vie a že s tým nemusí mať skúsenosti), tak dosť klebetí
@melancholik Naštudujem Ináč, trochu málo sme sa o tom, či je budhizmus filozofia alebo náboženstvo, zhovárali aj v tomto fóre, môj náhľad je predstavený v @26 v treťom odstavci.
Ak by som mal reagovať na @30 bez použitia sarkazmu, tak by som napísal, že vyjadrenie, že budhizmus je filozofický smer, je prinajmenšom neúplné, keďže momentálne je podľa wikipédie asi tak 7 štátov, ktorý ho majú za štátne náboženstvo simple.wikipedia.org/wiki/State_religion#Buddhism_as_state_religion a keďže skoro každá budhistická škola/smer nabáda k aktívnej duchovnej praxi (čo filozofické smery obvykle nerobia) a nejak nevyzdvihuje spoznávanie reality skrz analýzu a intelekt (čo filozofické smery obvykle robia); kvôli čomu sa nazdávam, že považovať budhizmus za filozofický smer je buď veľké zjednodušenie alebo nekonvenčne poňaté slovné spojenie "filozofický smer" alebo zaujímavý uhol pohľadu, ktorý by bolo treba lepšie objasniť
@melancholik Z ďalších dôvodov, kvôli ktorým si myslím, že väčšina, ak nie všetky budhistické smery, nie sú (iba) filozofia, je napríklad používanie doktrín (napríklad koncept karmy alebo päť predpisov), používanie mýtov/legiend (napríklad tie o Siddhárthovi Gautamovi), rôzne rituály (pravidelné meditácie/ústrania, v niektorých kultúrach/školách púte a podobne) alebo hierarchia sociálnych štruktúr, v ktorých sú pozície ako laici/mnísi/majstri alebo duchovní vodcovia, ktorí sú iba kvôli konceptu reinkarnácie považovaní za duchovných vodcov (napr. súčasný tibetský dalajlama) a podobne.
@alpynus mam jeden jediny argument ktory to vysvetluje aj bez tych tvojich dlhych viet ... nabozenstvo obsahuje boha alebo bohov, odzrjadlyje.teda nejaku bozsku vyssiu bytost ... budhizmus neobsahuje bozstvo, len myslienkove pricipy...absencia boha znamena absencia nabozenstva
@melancholik "nabozenstvo obsahuje boha alebo bohov, odzrjadlyje.teda nejaku bozsku vyssiu bytost" – Nuž, očividne chápeš náboženstvo ako nejaký systém, v ktorom sa nutne vyskytuje viera v boha, čo je dosť svojsky alebo úzko poňatý význam tohto slova, pretože napríklad evidentne existujú viaceré ateistické náboženstvá (viacero línií budhizmu, džinizmus, viacero poňatí pôvodného taoizmu a podobne), viď » en.wikipedia.org/wiki/Nontheisti...
"budhizmus neobsahuje bozstvo, len myslienkove pricipy" – Táto veta je buď nepresná alebo príliš zjednodušená, v budhizme existuje viacero konceptov, ktoré by sa dali považovať za boha alebo božstvo, viď » en.wikipedia.org/wiki/God_in_Bud... A napríklad taký tibetský budhizmus má jednoznačne viacero rôznych božstiev a polobožstiev, viď napr. » www.iloveulove.com/spirituality/bu...
"absencia boha znamena absencia nabozenstva" — Ako som zdôvodňujem vyššie, ateistické náboženstvo je úplne legitímne slovné spojenie. Členovia ateistického náboženstva nemusia nutne veriť v boha, môžu napríklad veriť v nejaký princíp/koncept, môžu byť nejak hierarchicky usporiadaní, môžu mať nejaké posvätné miesta/predmety, vykonávať rituály a tak ďalej. Toto všetko sa dá aj bez viery v boha.
Ale každopádne si v pôvodnej vete povedal, že budhizmus je filozofický smer, na čo som ti oponoval; takže pokiaľ chceme dodržiavať pravidlá racionálnej diskusie, tak by si mal teraz zdôvodňovať, že budhizmus JE filozofický smer a nie, že budhizmus NIE JE náboženstvo
@alpynus to sa mylis nemusim urobit nic...kazdopadne nesuhlasim s viacerymi tvojimi tvrdeniami, ale hadat sa nemienim, je mi jedno ako to budeme argumentovat, premna system ktory neobsahuje bozst o,nabozenst om nie je a bodka..premna je to jednoducha zalezistost
@melancholik Keď s niečím z toho, čo som napísal, nesúhlasíš, tak to skús zdôvodniť, rád si to prečítam a dozviem sa niečo nové Kvôli nesúhlaseniu sa predsa nemusíme hádať
Ale tak pokiaľ si sem prišiel vyjadriť len tvoj čisto subjektívny pohľad, ktorý môže byť kľudne v nesúlade s realitou alebo s názorom samotných budhistov bez ochoty viesť racionálnu diskusiu, tak potom v poriadku; ale v tom prípade je mi záhadou, akým spôsobom si chcel obohatiť toto fórum alebo ako si sa chcel nechať obohatiť týmto fórom.
@melancholik A každopádne som v tých komentoch a linkoch myslím dosť dobre ukázal, že v mnohých (ak nie všetkych) budhistických tradíciách je nejaký koncept boha a božstiev – nie boha stvoriteľa, aký je napríklad v abrahámovských náboženstvách, ale iný; takže aj pre teba osobne by to mohlo znamenať, že budhizmus môže byť náboženstvo.
Ale keď budhizmus pre teba nie je ani za nič náboženstvo, ale filozofický smer a bodka, tak potom bodka.
všetko to tu tak zložito vyjadrujete, pritom pochopiť odkaz pravého Boha je tak jednoduchý...
či je to filozofia, smer, náboženstvo - kde spadá hinduizmus, budhizmus, moslimi a neviem čo aké odnože týchto "učení" tak všetko ich hlásanie "odprevádza" dušu človeka do večného zatratenia - pekla....
nedáva - nepodáva človeku správu o pravom - Trojjedinom Bohu....
jedine obeta na kríži a učenie Ježiša Krista je cestou do večnosti, jedine skrze Neho prídeme k pravému Bohu....
všetko ostatné je galaktická lož, ktorá sa ľuďom po tisícky rokov podáva...
@alpynus teraz si povieš, že si ma dostal, či nachytal alebo čo... ale fakt sa mi nechce ti tu argumentovať a vysvetľovať už, pozri si web » www.katechizmus.sk/index.php...
a tam si nájdi čo je modlitba a čo chceš vedieť...
Jediný podstatný argument pre mňa je, že nasledovanie Ježiša Krista nie je len filozofia, či morálne učenie, ktoré ma má výhradne usmerňovať, ohraničovať...
Je to viera v existenciu reálnej osoby, zmŕtvychvstalého Božieho syna, ktorý tu bol, je a príde, aby nás spravodlivo súdil podľa svojej pravdy, a dal nám našu spravodlivú odmenu v podobe večného zatratenia alebo večnej radosti v nebi...
Tieto nabozenske brainwashingy (vratane krestanstva) ma nezaujimaju, ale paci sa mi buddhisticka architektura a to, ze su velmi nakloneni vegetarianstvu. Aj ked sa mi nepaci, ze nemaju radi cesnak
@thrwtchr ok povedzme ale je to tym, ze buddhisti neradi nejako externe vplyvaju na svoje zmysly. A aromaticky cesnak podla nich robi prave to. Tusim ani cibulu moc nemusia.
@jantebont Budhizmus nieje vôbec náboženstvo.. Je to myšlienkoví smer.. Podobný ako vedické učenie Hinduizmu a od árijcov.. Za náboženstvo ho považujú väčšinou iba takí lajici a slabomyselní ľudia ktorí uznávajú Tändzina Gjamccha štronásteho rádobydalajlámu čo z budhizmu urobil komédiu pre nevzdelancov...
@georg21 Tímová práca asi pre čoloveka tvojho formátu je asi cudzia.. Bohov môže byť ako hviezd na neby a môžu pokojne spolupracovať.. Veď čo by to bol futbalový tým len o jednom hráčovi?
@trashb Prečo?
Myslím, že Boh môže byť jeden. Nemôže vedľa seba existovať viac bohov, lebo Boh musí byť absolútny a bez hraníc. Keby bolo viac bohov, jeden druhého by ohraničovali a čo je ohraničené, nemôže byť Boh. Napokon to chápu aj niektoré náboženstvá keď majú len "smrteľných bohov".
Kresťanstvo chápe samo seba vo svojej podstate ako náboženstvo Božieho zjavenia. Kresťan verí, že Boh odhaľuje sám seba, že sa On ľuďom zjavil, nie ľudia si ho vymysleli ale, že ho môžu spoznávať z toho čo im zjavil o sebe. A verí, že práve toto sebazjavenie je to, čím sa od všetkých ostatných náboženstiev líši.
A ukázal nám aj konkrétnu cestu, cez svojho Syna Ježiša Krista, to znamená nasledovať ho, konať podobne...
Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. (Jn 14, 5-6)
link: » www.svatepismo.sk/listovat.php?kn...
@jantebont@16 "v demokratickej spoločnosti má každý človek právo na sebaurčenie." No pokiaľ to vyhovuje elite.. Budhizmus nieje náboženstvo ale myšlienkový smer..
@alpynus@20 Aziati sú nižšej zakrslej postavy.. Oproti bielim sa vyznačujú obratnosťou zatiaľ čo biely človek je stavaný viac na silu a odolnosť. Možno teraz sú ti zrejme tie rozdiely a podobne je to aj vo vieroviznaní.. Bieli ľudia uctievali rodové božstva ich bohovia boli zároveň považovaní za ich predkov zatiaľ čo u žltých čierných či červených boli prevažne za učiteľov.. No ale ak nahliadneme do rodového božstva iných ras tak každá rasa slávila svojich predkov čo v podstate znamená že cudzích nemohli.. Alebo ešte v tom vydíš ten vulgárny rasizmus?
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
55 komentov
Keď sa hovorí o rozdieloch medzi náboženstvami, neraz počujeme vetu: „Môže byť len jeden Boh“. To je v podstate správne konštatovanie. Boh môže byť naozaj len jeden, jediný. Prečo? Existenciu viacerých bohov odmieta rozum i logika. Nemôže predsa vedľa seba existovať viac bohov, pretože Boh musí byť absolútny a bez hraníc. Keby bolo viac bohov, jeden druhého by ohraničovali a obmedzovali, a čo je ohraničené, nemôže byť Boh. Preto môže byť naozaj len jeden jediný Boh.
» www.blumental.sk/casopis/rok_200...
a
Dejiny poznajú veľa takých ľudí. Patria medzi nich slávni zakladatelia svetových náboženstiev, schopní počúvať a hľadať zmysel: Princ Guatama Siddartha, ktorý sa v meditatívnom videní stal „osvieteným“ (Budhom), ďalší mudrci východu ako Konfúcius a Lao-c′, básnici Véd, Mohamed - kočovný obchodník, ktorý po rokoch hľadania, pochybností a otázok spísal svoje poznatky o Bohu. Pri vzniku každého náboženstva je hľadajúci, ktorý nejakým spôsobom vycítil záchvevy večnosti a „vtelil“ ich do slov a obrazov, ktoré odovzdal druhým.
» www.blumental.sk/casopis/rok_200...
Už to dosť vypovedá o tom, že to nie je Bohom zjavená pravda ako je zjavená pravda v judaistickej či kresťanskej tradícií, v ktorých je podstatou práve Bohom zjavená pravda založená na večnom živote, ale že je to učenie od ľudí...
A osobne považujem tie pokusy a formy "exportovania" tejto filozofie k nám, za nivočenie filozofických či náboženských tradícií krajín, od ktorých toto učenie pochádza. Ja proste nikdy nebudem na to prispôsobený ako je nejaký japonec, číňan, či ind...
Pravé Božie zjavenie je prístupné všetkým a vedie človeka k spravodlivému životu podľa prirodzeného zákona a dobrého svedomia...
V demokratickej spoločnosti má každý človek právo na vlastné sebaurčenie ..
Alebo ako napr. kniha má výšku, šírku, dĺžku, či obálku, strany a text... každá časť má svoj účel pôsobenia pritom tvorí celok.
Viem niečo o spôsoboch exportovania a etablovania týchto východných filozofií k nám a nepovažujem to za správne ako som už písal v @12
V našich podmienkach napr. spôsoby askézy a vôbec spôsob života je takmer nemožný. Veď to dokazuje samotná deformovanosť toho čo sa u nás ponúka.
Ďalej sú tam aj možné negatíva ako vraj uzdravujúce účinky askézy, meditácie, či cvičenia jógy (ktoré sú fyziologicky nesprávne keď ide napr. o ovládanie dýchania)... A tým pádom je možnosť byť otvorený aj zlým duchom bez toho, aby sme o tom vedeli. A to asi nechce normálny človek, aby bol ovládaný zlom...
A stále to je iba filozofia (spôsob žitia), ktorá nemá základ v Božom zjavení, teda neukazuje cestu k spáse duše a tela - k večnému životu. Pravého Boha nemožno vytvoriť len poznať zo zjavenia... @20
Teda prečo to nie je vhodný smer, som už písal tu @12 @22
1) Čo sa askézy týka; netuším, prečo by v podmienkach západnej kultúry nemohla byť zrealizovateľná, rád si to nechám vysvetliť. Domnievam sa, že viesť asketický život je možné či v USA, Španielsku, Nepále alebo hoc aj na Plute. No ale predovšetkým asketizmus nie je v budhizme vôbec dôležitý koncept (nachádzajú sa tam také prvky, ale nie sú kľúčové), asketizmus z východných náboženstiev je významný napríklad v džinizme.
Inak, keď už sme pri askéze, aj v kresťanskej tradícii sa dá nájsť o nej zmienka, napr. taký celibát je ukážkový príklad sexuálnej askézy a dajú sa nájsť aj ďalšie druhy, viď napr. » en.wikipedia.org/wiki/Asceticism...
V budhizme ide skôr o striedmosť, nie askézu.
2) To s tou jógou/meditáciou a zlým duchom je nejak solídnejšie vysvetliteľné? Ak áno, rád si to nechám dovysvetliť, lebo mi to zatiaľ znie ako dosť zaujaté a absurdné zmýšľanie.
3) Budhizmus sám o sebe podľa mňa nie je ani náboženstvo, ani filozofia; ale dá sa k nemu pristupovať ako k náboženstvu (v súčastnosti je to možné vidieť napr. v Thajsku, Sri Lanke a inde, kde je dokonca vyhlásený za štátne náboženstvo) a dá sa k nemu pristupovať aj ako k filozofii (viď niektorí západní intelektuáli).
4) To, čo píšeš v @24 , teda že budhizmus (neviem, či si myslel aj hinduizmus) nie je kolektívny, sa vôbec nezakladá na skutočnosti. Sangha – spoločenstvo praktizujúcich, je jedným z troch základných pilierov budhizmu.
Ak by som ťa mohol trošku konštruktívne skritizovať, tak by som ti poradil prescrollovať napríklad anglickú wikipédiu o budhizme a trošku sa oboznámiť so základmi
2. ak praktizuješ neviem čo, napr. tú jógu, meditáciu tak je to úplný opak toho, čo je kresťanská modlitba, resp. meditácia a vôbec je to celé odlišné čo sa týka náuky. Budhova náuka hovorí, že myseľ človeka pracuje ako zrkadlo. Keď sa v nej nič nezobrazuje, tak je prázdna a táto prázdnota je stavom budhu. Človek sa týmto neustálym snažením nemyslieť na nič, stane veľmi citlivým na vnemy a vnuknutia zlého ducha, ktoré potom posiela samozrejme ďalej. "Zlého" preto, lebo vševedomosť, a viacerí smrteľní bohovi, duchovia, a asi aj popieranie Stvoriteľa keďže je možné prevtelovanie a pod.
3. Áno.
4. To som odpovedal autorovi, dobre.
Každopádne, dharma vraví/učí všeličo, jednotlivé budhistické smery/školy si ju interpretujú rôzne, takže sa nedá v jednej vete bez ďalšieho komentára presne vypovedať, čo vraví dharma (tvojimi slovami Budhova náuka) a taktiež sa nedá ani súhrne opísať budhistická meditácia, pretože každá škola k nej pristupuje inak.
Neviem, koľko skúseností máš s nejakým druhom budhistickej meditácie, ale doteraz som nezaznamenal, že by sa niekto správne praktizujúci počas nej snažil nemyslieť na nič (keď tak, ide tam priamo o nemyslenie, ale nie vyhýbanie sa mysleniu) alebo že by popisoval, že je citlivý na vniknutia zlého ducha (koncept "zlého ducha" v naprieč všetkými budhistickými školami asi ani neexistuje; možno je niečo také v tibetskom budhizme, ale ten je dosť prepojený s tibetskou kultúrou a je teda dosť svojský a nie až tak autentický); ale domnievam sa, že asi nie veľa alebo žiadne. A vypovedať niečo o meditácii bez skúseností s meditáciou mi príde podobné ako vypovedať o kráčaní na Mesiaci bez reálnej skúsenosti kráčania na Mesiaci
Túto vetu ""Zlého" preto, lebo vševedomosť, a viacerí smrteľní bohovi, duchovia, a asi aj popieranie Stvoriteľa keďže je možné prevtelovanie a pod." sa mi taktiež nepodarilo moc pochopiť a opäť ma poteší, keď mi ju vysvetlíš; ale až po tom, čo sa bližšie zoznámiš so základmi budhizmu alebo s nejakým konkrétnym smerom/školou, pretože nemám rád klebetenie a keď niekto rozpráva o niečom, o čom veľa nevie a s čím nemá veľa skúseností (alebo si myslí, že o tom veľa vie a že s tým nemusí mať skúsenosti), tak dosť klebetí
Ak by som mal reagovať na @30 bez použitia sarkazmu, tak by som napísal, že vyjadrenie, že budhizmus je filozofický smer, je prinajmenšom neúplné, keďže momentálne je podľa wikipédie asi tak 7 štátov, ktorý ho majú za štátne náboženstvo simple.wikipedia.org/wiki/State_religion#Buddhism_as_state_religion a keďže skoro každá budhistická škola/smer nabáda k aktívnej duchovnej praxi (čo filozofické smery obvykle nerobia) a nejak nevyzdvihuje spoznávanie reality skrz analýzu a intelekt (čo filozofické smery obvykle robia); kvôli čomu sa nazdávam, že považovať budhizmus za filozofický smer je buď veľké zjednodušenie alebo nekonvenčne poňaté slovné spojenie "filozofický smer" alebo zaujímavý uhol pohľadu, ktorý by bolo treba lepšie objasniť
"budhizmus neobsahuje bozstvo, len myslienkove pricipy" – Táto veta je buď nepresná alebo príliš zjednodušená, v budhizme existuje viacero konceptov, ktoré by sa dali považovať za boha alebo božstvo, viď » en.wikipedia.org/wiki/God_in_Bud... A napríklad taký tibetský budhizmus má jednoznačne viacero rôznych božstiev a polobožstiev, viď napr. » www.iloveulove.com/spirituality/bu...
"absencia boha znamena absencia nabozenstva" — Ako som zdôvodňujem vyššie, ateistické náboženstvo je úplne legitímne slovné spojenie. Členovia ateistického náboženstva nemusia nutne veriť v boha, môžu napríklad veriť v nejaký princíp/koncept, môžu byť nejak hierarchicky usporiadaní, môžu mať nejaké posvätné miesta/predmety, vykonávať rituály a tak ďalej. Toto všetko sa dá aj bez viery v boha.
Ale každopádne si v pôvodnej vete povedal, že budhizmus je filozofický smer, na čo som ti oponoval; takže pokiaľ chceme dodržiavať pravidlá racionálnej diskusie, tak by si mal teraz zdôvodňovať, že budhizmus JE filozofický smer a nie, že budhizmus NIE JE náboženstvo
Ale tak pokiaľ si sem prišiel vyjadriť len tvoj čisto subjektívny pohľad, ktorý môže byť kľudne v nesúlade s realitou alebo s názorom samotných budhistov bez ochoty viesť racionálnu diskusiu, tak potom v poriadku; ale v tom prípade je mi záhadou, akým spôsobom si chcel obohatiť toto fórum alebo ako si sa chcel nechať obohatiť týmto fórom.
Ale keď budhizmus pre teba nie je ani za nič náboženstvo, ale filozofický smer a bodka, tak potom bodka.
ano je to filozoficky sner pre.mna
či je to filozofia, smer, náboženstvo - kde spadá hinduizmus, budhizmus, moslimi a neviem čo aké odnože týchto "učení" tak všetko ich hlásanie "odprevádza" dušu človeka do večného zatratenia - pekla....
nedáva - nepodáva človeku správu o pravom - Trojjedinom Bohu....
jedine obeta na kríži a učenie Ježiša Krista je cestou do večnosti, jedine skrze Neho prídeme k pravému Bohu....
všetko ostatné je galaktická lož, ktorá sa ľuďom po tisícky rokov podáva...
dokola jedno a to isté.....vidíš a ľuďom je to všetko jedno, až príde k "lámaniu" chleba mnohokrát bude neskoro
a tam si nájdi čo je modlitba a čo chceš vedieť...
Jediný podstatný argument pre mňa je, že nasledovanie Ježiša Krista nie je len filozofia, či morálne učenie, ktoré ma má výhradne usmerňovať, ohraničovať...
Je to viera v existenciu reálnej osoby, zmŕtvychvstalého Božieho syna, ktorý tu bol, je a príde, aby nás spravodlivo súdil podľa svojej pravdy, a dal nám našu spravodlivú odmenu v podobe večného zatratenia alebo večnej radosti v nebi...
A viac než kresťanstvo a jeho milión podsiekt ma zaujíma Kristovo vedomie.
@tommyhot Najlepší komentár. Možno sú upíri.
Myslím, že Boh môže byť jeden. Nemôže vedľa seba existovať viac bohov, lebo Boh musí byť absolútny a bez hraníc. Keby bolo viac bohov, jeden druhého by ohraničovali a čo je ohraničené, nemôže byť Boh. Napokon to chápu aj niektoré náboženstvá keď majú len "smrteľných bohov".
Kresťanstvo chápe samo seba vo svojej podstate ako náboženstvo Božieho zjavenia. Kresťan verí, že Boh odhaľuje sám seba, že sa On ľuďom zjavil, nie ľudia si ho vymysleli ale, že ho môžu spoznávať z toho čo im zjavil o sebe. A verí, že práve toto sebazjavenie je to, čím sa od všetkých ostatných náboženstiev líši.
A ukázal nám aj konkrétnu cestu, cez svojho Syna Ježiša Krista, to znamená nasledovať ho, konať podobne...
Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. (Jn 14, 5-6)
link: » www.svatepismo.sk/listovat.php?kn...
tak sa mi to páči @53
vystižne, jasne a Pravdivo....