@niklinka ano veriaci obvinuju boha .... prečo toto tamto hemto dopustil. Ale ked si to tak vezmeš ... je chyba v bohu? alebo v tom človeku ktorý ju spravil? .... a prečo by to mala byť božia chyba ved on nič neurobil ... len napísal čo sa ma diať a chce vidieť ako sa mi postavíme k takým to veciam.
ako tu knihu som docital mozno pre tyzdnom a tiez vo mne ako vyvolala vselijake pocity a dost som nad nou rozmyslal pretoze to bola moja prva kniha ktoru som niekedy precital
@niklinka odpoveď je jednoduchá. Boh nám dal všetko a pod tým myslím aj slobodnú vôľu. Za naše činy on nenesie zodpovednosť, ale ako sa povie, ľudia si potrebujú nájsť obetného baránka.
Boh alebo inak povedané láska, niečo silnejšie ako sme mi. Cirkev sa ustanovila sama, neustanovil ju Boh. To, že mi tomu veríme (väčšina ľudí nejakému náboženstvu) je už naša vec a naša chyba. Snažíme sa nájsť logické vysvetlenie niečoho čo logické vysvetlenie nemá
@niklinka vedeli ste že mnohé filmy a knihy ... vyvracajú pravdu o existencii bohu? .... ide len o to čítať ale nezčať hned veriť lebo aj ja ked kukam telku alebo čo hned neverím každému ich slovu .. vezmi si tak oni povedia jedno ale to ma ešte dalšie veci ako zákon ... a ten ma kopec pod zakonov ...
boh je neutrálny, kategórie "dobro" a "zlo" vytvoril človek, a podklady na ich vytvorenie existujú len v našom "hmotnom" svete, lebo je to svet relativity. boh z pohľadu svojho vnímania existuje vo svete absolútna, kde je proste všetko a všetko je ním, a nič nie je ani zlé ani dobré, všetko proste je. boh nehodnotí, nemoralizuje, neposudzuje a neodsudzuje, boh proste je a tvorí, tvorí a je, existuje.
v absolútnom svete všetko skrátka "len" existuje, bez rozporov, bez protikladov.
v relatívnom svete je však všetko definované svojimi protikladmi, všetko je definované viac tým čo to nie je, než tým čo to je, takže ak má existovať dobro, musí existovať "zlo", ktoré ho definuje, ak má existovať "hmota", musí existovať "prázdny priestor" ktorý ju definuje, dáva jej tvar. ľudská myseľ bez protikladov nie je schopná fungovať (a náš relatívny svet tiež nie), predstav si že by existovalo len svetlo, a nič viac, ani priestor, ani hmota, ani tma, proste LEN svetlo, a v ňom by si existovala ty a bola by si svetlo, nikdy by ťa ani nenapadlo že svetlo existuje, lebo by si nikdy nevidela/nezažila nič čo by svetlo nebolo, a poznala by si jediný pojem, "existencia", alebo "vedomie", pretože by bolo len svetlo a ty by si bola svetlo, takže by si bola všetko čo je, takže by si ani nevedela že existuje nejaké "ja", lebo žiadne "nie ja" by nebolo.
v takom stave existuje boh, je všetko, takže nič nepozná (ani seba), len vie že je všetko (ale "nevie" čo to znamená "byť všetko", lebo nikdy nič iné nebol). ale chce sa spoznať, a preto sa musí stať niečím čo "nie je", aby sa táto jeho časť zaprvé mohla "zvonka" pozrieť na to čo je ten "zvyšok", a aby si zadruhé mohla zažiť čo skutočne je, vďaka kontrastu, keď "je tým čím nie je", a potom sa znova "stane tým čím je".
Zlo je boh ktorý sa pozoruje zvonka, a neskôr boh ktorý sa znova "stane tým čím naozaj je", aby vďaka tomu kontrastu pochopil čo to znamená byť tým čím je.
Dobro je boh, ktorý sa pozoruje zvnútra, hľadí na (tú časť seba ktorá je) zlo, aby spoznal čo "nie je", a tak pochopil a prežil čo "skutočne je".
Ako keď ťa niekto naštve, a hovoríš si že by si ho najradšej zabila čo najbolestivejším spôsobom, predstavuješ si to, a možno ťa to ukľudní. Ale potom takú šancu naozaj dostaneš, a napadne ťa "nie, to nespravím, taká predsa nie som" - ten pocit ktorý viedol k tejto myšlienke je moment kedy si zažila kúsok toho aká nie si (a teda kúsok toho aká si).
Ako keď sa pozeráš na niekoho kto bije bezbranného, a hovoríš si "(ešte že) taká nie som", ten pocit ktorý vyprodukoval tú myšlienku je moment kedy si zažila kúsok toho aká si (a teda kúsok toho aká nie si).
a odpoveď na to prečo boh čokoľvek dopustil a prečo ničomu nezabránil - lebo nám dal slobodnú vôľu a nikdy nám ju nevezme?
prečo niekedy v počítačovej hre len tak zo srandy spravíš nejakú hlúposť, aj keď vieš že ti uškodí, alebo v jej dôsledku zomrieš? lebo vieš že skôr či neskôr aj tak vyhráš, máš nekonečno pokusov, tak prečo by si niečo neskúsila, keď si zvedavá čo to spraví?
prečo by boh mal niečomu zabraňovať, ak vie že konečný výsledok bude presne ten o ktorý mu ide (a on to vie, je predsa vševidiaci a vševediaci)?
(a okrem toho, prečo by mal boh SEBE samému v niečom brániť?)
@jjupiter - "o netreba uvažovať, lebo potom človek začína pochybovať"
...milióny ľudí sa týmto riadia a potom sa dejú také veci že napríklad v amerike sa na biológií popri evolučnej teórií s rovnakou vážnosťou vyučuje aj tá kreacionistická (alebo o tom aspoň mali petíciu, neviem či to prešlo, dúfam že nie).
o TREBA uvažovať, PRÁVE PRETO že potom človek začína pochybovať. Pochybnosti totiž znamenajú že myslíš sám za seba. ak chceš vidieť čo to robí, keď ľudia neuvažujú, ale veria, pozri si niečo o rokoch 1938 - 1944, kedy nemecko neuvažovalo, ale bez pochybností verilo, jednému človeku.
tupá (tzn. neuvažujúca) viera v čokoľvek je vždy škodlivá, toto čo si napísal vymyslela cirkev, a vymyslela to preto lebo vie, že keby ľudia začali o jej učeniach uvažovať, prišli by na to že sú to hovadiny, a cirkev by stratila moc. a cirkev, ako každá inštitúcia, nechce stratiť moc (a bohatstvo, a pohodlie, atď atď), a tak sa tomu snaží všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť, samozrejme.
@ragdoll mýliš sa. Cirkev je určená na zastrašovanie a oblbovanie ľudí, ale Boh samotný je určený na vieru v niečo nad nami, nech už to je čokoľvek. Boh nám neurčuje pravidlá, Boh nás nestraší, že pôjdeme do pekla, ak budeme zlý. Boh (ak nejaký je) nás stvoril tak, aby sme si vybrali vlastnú cestu a nedali sa ovplyvniť tým, čo hovoria iní (cirkev)
podla mna Boh je taky, akym si ho ludia urobia... celkovo je ale neutralny... rovnako ako je neutralne vsetko, iba my tomu prikladame zafarbenie pozitivne/negativne, zle/dobre... v starom zakone je Boh zlym.. vyhrazal sa, ze ak ho izraeliti nepocuvnu, ta na nich zosle skazu atd.... vtedy to ale bol najlepsi prostriedok ako zarucit poslusnost... cez strach.. ti, ktori Bibliu citali vedia, ze Boh bol iba na strane tych, ktori konali ako im kazal, teda ako bolo spravne a ked porusili zakon, boli si vedomi svojej chyby a vedeli, ze budu potrestani... celkovo ich zradil vlastny pocit viny a skutok, ktory vykonali vytvoril iste negativne pocity u inych, teda z pohladu napr budhistov sa jedna o karmu, ktora musi byt vyrovnana, teda co zle clovek vykona, to sa mu vrati alebo bozie mlyny melu pomaly, ale isto... to je aj jeden z univerzalnych zakonov... je to vec, ktora funguje vzdy, aj ked sa nam to nezda... k tomu ale treba prihliadnut na existenciu minulych a buducich zivotov, pretoze nie vsetky dlhy mozno vyrovnat naraz... a nejaky nazor o existencii neba a pekla je v tom pripade dost hlupy... je dost kruty trest za jeden skazeny zivot naveky trpiet...
a dalo by sa povedat, ze Boh je milosrdny vzdy, nech sa nam stane cokolvek, pretoze tym nam dava prilezitost ucit sa, poznavat a skusat nove veci, vyrovnat stare ucty, atd... a nakoniec sa aj ucime prijimat vsetko ake je bez toho, aby sme to brali nutne ako negativne... je lepsie vo vsetkom hldat pozitivne stranky...
no a otazka: ako moze byt boh milostivy, ked dopusta utrpenie, ktore je na nas konane vychadza opat z karmickeho zakona= zakona priciny a nasledku... co sme vykonali, to sa nam vracia... nic nie je nahodne... preto ako sa spravame, tak nam bude oplatene... nemozeme ziadat stastny a spokojny zivot, ked sme v minulosti narobili kopec bordelu.... moze sa zas objavit otazka preco sa niektori ludia rodia s vrodenymi chorobami, alebo postihnutiami, alebo v zivote sa im deju zle veci, pritom nic zle nemuseli ani vykonat... tu sa opat nachadza odpoved v reinarnacii... vyrovnanie uctov cez viac zivotov.. a taktiez to, ze dusa si chce vyskusat rozne podmienky pre zivot, rozne vyzvy... napr krestania reinkarnaciu neuznavaju... islam, budhizmus, hinduizmus, aj zidia ju uznavaju, takze uz len z hladiska poctu by som sa priklonila k nim... naviac existuje obrovske mnozstvo doazov, ktore potvrdzuju reinkarnaciu....
nemozeme sa staviat do pozicie obeti, pretoze vsetko ma svoje opodstatnenie a svoj zivot si tvorime sami, tak nema zmysel fnukat... mame predsa slobodnu volu...
nie je múdre sa zamýšľať nad takýmito vecami. z hľadiska veriaceho človeka, je absolútne rúhanie sa pochybovať o bohu. z hľadiska či je dobrý alebo zlý... niečo také neexistuje. boh je dobro, boh je dokonalosť, svetlo, radosť, všetko čo existuje. pri počiatku odrezal od seba temnotu a poslal ju do inej dimenzie - poznáme ako peklo. boh ostal svetlom a satan temnotou. spájať satana a lucifera je ľudský zvyk. lucifer sa mohol stať satanom, ale nemusel. preto nie je dobré pýtať sa prečo boh.... toto a hento. keď priviedol Adama a Evu do Edenu dal im vôľu, robte si čo chcete... len nejedzte zo stromu poznania. myslíš, že boh bol "zlý" a dal im tam hada? myslíš, že boh to nevidel? dodržať jedno pravidlo... to je ako na smiech že áno? ale koľko pravidiel na smiech človek denne poruší a ani o tom nevie.
boh dal do človeka dobrotu, satan dal do neho zlo. človek sa tak stal božím obrazom pred zrodením samotného človeka.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
33 komentov
Boh alebo inak povedané láska, niečo silnejšie ako sme mi. Cirkev sa ustanovila sama, neustanovil ju Boh. To, že mi tomu veríme (väčšina ľudí nejakému náboženstvu) je už naša vec a naša chyba. Snažíme sa nájsť logické vysvetlenie niečoho čo logické vysvetlenie nemá
boh je neutrálny, kategórie "dobro" a "zlo" vytvoril človek, a podklady na ich vytvorenie existujú len v našom "hmotnom" svete, lebo je to svet relativity. boh z pohľadu svojho vnímania existuje vo svete absolútna, kde je proste všetko a všetko je ním, a nič nie je ani zlé ani dobré, všetko proste je. boh nehodnotí, nemoralizuje, neposudzuje a neodsudzuje, boh proste je a tvorí, tvorí a je, existuje.
v absolútnom svete všetko skrátka "len" existuje, bez rozporov, bez protikladov.
v relatívnom svete je však všetko definované svojimi protikladmi, všetko je definované viac tým čo to nie je, než tým čo to je, takže ak má existovať dobro, musí existovať "zlo", ktoré ho definuje, ak má existovať "hmota", musí existovať "prázdny priestor" ktorý ju definuje, dáva jej tvar. ľudská myseľ bez protikladov nie je schopná fungovať (a náš relatívny svet tiež nie), predstav si že by existovalo len svetlo, a nič viac, ani priestor, ani hmota, ani tma, proste LEN svetlo, a v ňom by si existovala ty a bola by si svetlo, nikdy by ťa ani nenapadlo že svetlo existuje, lebo by si nikdy nevidela/nezažila nič čo by svetlo nebolo, a poznala by si jediný pojem, "existencia", alebo "vedomie", pretože by bolo len svetlo a ty by si bola svetlo, takže by si bola všetko čo je, takže by si ani nevedela že existuje nejaké "ja", lebo žiadne "nie ja" by nebolo.
v takom stave existuje boh, je všetko, takže nič nepozná (ani seba), len vie že je všetko (ale "nevie" čo to znamená "byť všetko", lebo nikdy nič iné nebol). ale chce sa spoznať, a preto sa musí stať niečím čo "nie je", aby sa táto jeho časť zaprvé mohla "zvonka" pozrieť na to čo je ten "zvyšok", a aby si zadruhé mohla zažiť čo skutočne je, vďaka kontrastu, keď "je tým čím nie je", a potom sa znova "stane tým čím je".
Zlo je boh ktorý sa pozoruje zvonka, a neskôr boh ktorý sa znova "stane tým čím naozaj je", aby vďaka tomu kontrastu pochopil čo to znamená byť tým čím je.
Dobro je boh, ktorý sa pozoruje zvnútra, hľadí na (tú časť seba ktorá je) zlo, aby spoznal čo "nie je", a tak pochopil a prežil čo "skutočne je".
Ako keď ťa niekto naštve, a hovoríš si že by si ho najradšej zabila čo najbolestivejším spôsobom, predstavuješ si to, a možno ťa to ukľudní. Ale potom takú šancu naozaj dostaneš, a napadne ťa "nie, to nespravím, taká predsa nie som" - ten pocit ktorý viedol k tejto myšlienke je moment kedy si zažila kúsok toho aká nie si (a teda kúsok toho aká si).
Ako keď sa pozeráš na niekoho kto bije bezbranného, a hovoríš si "(ešte že) taká nie som", ten pocit ktorý vyprodukoval tú myšlienku je moment kedy si zažila kúsok toho aká si (a teda kúsok toho aká nie si).
a odpoveď na to prečo boh čokoľvek dopustil a prečo ničomu nezabránil - lebo nám dal slobodnú vôľu a nikdy nám ju nevezme?
prečo niekedy v počítačovej hre len tak zo srandy spravíš nejakú hlúposť, aj keď vieš že ti uškodí, alebo v jej dôsledku zomrieš? lebo vieš že skôr či neskôr aj tak vyhráš, máš nekonečno pokusov, tak prečo by si niečo neskúsila, keď si zvedavá čo to spraví?
prečo by boh mal niečomu zabraňovať, ak vie že konečný výsledok bude presne ten o ktorý mu ide (a on to vie, je predsa vševidiaci a vševediaci)?
(a okrem toho, prečo by mal boh SEBE samému v niečom brániť?)
...milióny ľudí sa týmto riadia a potom sa dejú také veci že napríklad v amerike sa na biológií popri evolučnej teórií s rovnakou vážnosťou vyučuje aj tá kreacionistická (alebo o tom aspoň mali petíciu, neviem či to prešlo, dúfam že nie).
o TREBA uvažovať, PRÁVE PRETO že potom človek začína pochybovať. Pochybnosti totiž znamenajú že myslíš sám za seba. ak chceš vidieť čo to robí, keď ľudia neuvažujú, ale veria, pozri si niečo o rokoch 1938 - 1944, kedy nemecko neuvažovalo, ale bez pochybností verilo, jednému človeku.
tupá (tzn. neuvažujúca) viera v čokoľvek je vždy škodlivá, toto čo si napísal vymyslela cirkev, a vymyslela to preto lebo vie, že keby ľudia začali o jej učeniach uvažovať, prišli by na to že sú to hovadiny, a cirkev by stratila moc. a cirkev, ako každá inštitúcia, nechce stratiť moc (a bohatstvo, a pohodlie, atď atď), a tak sa tomu snaží všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť, samozrejme.
never mind
Ja som nenapísala nikde svoj názor na vec! Len som sa pýtala na ten váš. Tak ma nepoučujte,neupozorňujte a pod, Ďakujem
je nonsens, aby celý vesmír mohol za moje nešťastie.........
väčšinou je to súhra energie, doby, spoločnosti, ľudí okolo mňa a toho, kto čo a kedy urobí
a dalo by sa povedat, ze Boh je milosrdny vzdy, nech sa nam stane cokolvek, pretoze tym nam dava prilezitost ucit sa, poznavat a skusat nove veci, vyrovnat stare ucty, atd... a nakoniec sa aj ucime prijimat vsetko ake je bez toho, aby sme to brali nutne ako negativne... je lepsie vo vsetkom hldat pozitivne stranky...
no a otazka: ako moze byt boh milostivy, ked dopusta utrpenie, ktore je na nas konane vychadza opat z karmickeho zakona= zakona priciny a nasledku... co sme vykonali, to sa nam vracia... nic nie je nahodne... preto ako sa spravame, tak nam bude oplatene... nemozeme ziadat stastny a spokojny zivot, ked sme v minulosti narobili kopec bordelu.... moze sa zas objavit otazka preco sa niektori ludia rodia s vrodenymi chorobami, alebo postihnutiami, alebo v zivote sa im deju zle veci, pritom nic zle nemuseli ani vykonat... tu sa opat nachadza odpoved v reinarnacii... vyrovnanie uctov cez viac zivotov.. a taktiez to, ze dusa si chce vyskusat rozne podmienky pre zivot, rozne vyzvy... napr krestania reinkarnaciu neuznavaju... islam, budhizmus, hinduizmus, aj zidia ju uznavaju, takze uz len z hladiska poctu by som sa priklonila k nim... naviac existuje obrovske mnozstvo doazov, ktore potvrdzuju reinkarnaciu....
nemozeme sa staviat do pozicie obeti, pretoze vsetko ma svoje opodstatnenie a svoj zivot si tvorime sami, tak nema zmysel fnukat... mame predsa slobodnu volu...
už to radšej nebudem rozoberať.
boh dal do človeka dobrotu, satan dal do neho zlo. človek sa tak stal božím obrazom pred zrodením samotného človeka.