ak predpokladáme, že je to väčšie pohrebníctvo, tak by som nemusela byť nevyhnutne v kontakte s pozostalými, ale trebárs sa starať o dekorácie a tak, to by sa dalo
(post mortem vizážista asi nie, o tom som pozerala video a pôsobí to byť dosť náročné, mŕtva pokožka je dosť krehká a tak)
Pozostalí nie sú problém... ale nebožtíka umyť, oholiť a navliecť do obleku mi príde divnejšie. Taktiež aj smrť môže byť rôzna, kamarát pomáhal svojmu svokrovi a vraj pohľad na prestrelenú hlavu je fakt hrozný.
kedysi som odvracal zrak pri vsetko moznom a nevedel som si predstavit, ze sa budem pozerat na mrtvu osobu. Potom som par krat mŕtvu osobu videl a zistil som, ze sa zvyknut da, potom som bol na pitve a tam som sa v tom uistil
No to asi nie je vhodná profesia pre človeka čo trpí depresiami tak asi nie by som si potom po šichte ustlala rovno v jame a po nociach nacvičovala skoky do rakvy
nepride mi to divne, videla som mrtvych ludi, vseobecne mam silny zaludok
plus moji krstni su spravcovia cintorina, dvaja bratranci robili v pohrebnictve aj s mrtvolami, treti bratranec je zachranar, mamka lekarka, otec polovnik.. takze smrt beriem velmi normalne
ale neviem si predstavit, ze by ma taka praca naplnala nejako
hlavne kvoli nabozenskemu aspektu vacsiny pohrebov, ako neveriaci clovek sa s tym neviem stotoznit
po psychickej stranke (akoze robim s mrtvolami, ktore kedysi zili alebo whatever) by to nebol problem. lenze nemam rad tie hnusy spojene s mrtvolami a kvoli tomu by som to nedaval. v podstate ten isty dovod preco by som nemohol byt ani doktor. uz len pocuvat reci kamosov ze co robia na operacke mi dava zabrat natolko, ze mavam problem v sebe udrzat pivo
Ako sem tam zavítam aj k mrazákom... Prvý krát sa človek cítil divne ale teraz je to taká normálka horšie je to napríklad na jis-ke obzerať tie živé mŕtvoly ale keď si to tak zoberiem už som všade doma
hrávam v kostole 16 rokov, takže pohreby sú súčasťou môjho života. niekedy nebol deň, kedy by som nebol v dome smútku. A keď mi zomrel starý otec doma, nechcel som aby ho niekto obriaďoval, preto som ho v spálni obliekol spolu s otcom do obleku a uložil do truhly. služba potom len zabezpečila prevoz do domu smútku a do chladničky, kde bol tri dni otvorený bez veka truhly pod sklom. Tak je v dome smútku u nás stavaný mrazničkový box. chodil som sa modliť do domu smútku do dňa pohrebu. pre niekoho je to bizardné, pre mňa ako kresťana to bola normálna vec. a aj je. Opakujem že profesionálne mám dočinenia s týmito záležitosťami 17 rokov.
@patrixo vďaka brácho. hudbu mám veľmi rád, a dobré je vedieť aj svetské aj duchovné. jedno ti dodáva inšpiráciu a to druhé ťa povznáša duchovne. práve preto je dobré mať vyvážené hodnoty v živote, aby človek mal aj to aj to. to apelujem napríklad to, že mnohí mi písali niečo v zmysle, že to čo píšem sú nejaké táraniny a panbožkarske reči. dobre, to je podľa nich. ale keď som pridal fotku ako jazdim na novom eskovom mercedese, ktorý je kamarátov, prvý koment znel, že mám fotku v esku za cca 100 tisic eur, čo pravda je (stál asi 130 000 tisic eur, to pravda je) ale písal som blogy o odosobnení sa od materialistického. teda akoby som šiel proti sebe. čiže vieš... ťažko sa s niekým( vtedy v diskusii, ked na mna naražali) baviť o niečom, o čom ten druhý nemá šajnu a nevie prečo som postol takú fotku. tým chcem povedať to, že podľa mňa (je to môj názor) človek, opakujem, by mal mať vyvážené hodnoty, aby sa zaujímal aj o dianie okolo sveta, aby pestoval svoju osobnosť, zaujímal sa aj o materialistické veci, pretože ony sú súčasťou nášho života, a doplnajú kvalitu nášho života, aby sme nežili fakt ako opice. a ten duchovný pohľad máš nie preto, lebo niekto je ako pánbičkár, ako mi to antifunebrák vykrikoval na diskusnom fóre a podobne, ale preto, aby som mal na zreteli, že ked náhodou o všetko raz prídeš, že materializmus nie je všetko, a ostane ti len to, čo si si duchovne počas života vybudoval, a jedno považuješ za cieľ vo svojom živote, a druhé považuješ za prostriedky. záľuba v materializme v nejakej miere je žiadúca aj v duchovnom živote. aby si pri tom všetko dobre, ktoré si obsiahol z nejakého dôvodu nestratil zreteľ, že to všetko ti dláždi cestu do večnosti, kde materializmus, bohatstvo stráca význam, lebo tam nič hmotné neexistuje. A práve toto je kameň úrazu, čo nechápu mnohí ateisti, a zaznávajú kresťanské učenie v plnom jeho rozsahu. čiže aj naša diskusia, ak sa mám spätne vrátiť, či teda by si dokázal byť pracovníkom pohrebnej služby je o tom, ako sa na to pozeráš. Ako na pracu, ktorá ťa momentálne živí, ale je bizardná, ale niekto ju robiť musí, a práve ten niekto je ten niekto.... alebo ako niečo, s čím dotyčný človek sa nikdy nestotožní. Ak mám ale odpovedať na pôvodnú otázku, ja by som pracovníkom pohrebnej služby dokázal byť profesionálne isto, lebo je to práca ako každá iná, ale ak by som mal mať na výber, isto by som to nebral, pretože profesionálne od mojich 16 rokov sa zaoberať sprevádzaním pohrebných obradov hudobne čo robím, mi síce pripadá ako niečo, čo je normálne, ale moc ma to už nebaví, by som to teda z tejto stránky nebral isto. pretože je to bizardná práca, na ktorú potrebuješ mať silnú osobnosť, odosobniť sa od toho, čo sa nie každému stáva.
Áno, máme to tak trochu v rodine pracovali tam starí rodičia z otcovej strany, moji rodičia a moja teta..aj bývame len kúsok odtiaľ.....i som sa tam cez leto bola pýtať o prácu, ale nepotrebovali nikoho
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
(post mortem vizážista asi nie, o tom som pozerala video a pôsobí to byť dosť náročné, mŕtva pokožka je dosť krehká a tak)
nepride mi to divne, videla som mrtvych ludi, vseobecne mam silny zaludok
plus moji krstni su spravcovia cintorina, dvaja bratranci robili v pohrebnictve aj s mrtvolami, treti bratranec je zachranar, mamka lekarka, otec polovnik.. takze smrt beriem velmi normalne
ale neviem si predstavit, ze by ma taka praca naplnala nejako
hlavne kvoli nabozenskemu aspektu vacsiny pohrebov, ako neveriaci clovek sa s tym neviem stotoznit