Inak vcera som to tu uz pisala len som sa evidentne vyjadrila dost nepresne.. Takze...ako odmerat priemer lopty pomocou 30 cm pravitka (to je to najvacsie v kolekcii bez zmeny objemu a tvaru lopty...
@narazuvzdornaa myslí prakticky a dobre . Lecníci majú na tomto princípe zhotovený meter, ktorým merajú priemer stromov.
Niečo ako veľké posuvné meradlo
@tikalok pravítkom obvod? to chcem vidieť tú presnosť . Skôr nech zoberie šnúrku alebo motúz, priloží na "rovník" lopty, potom nech zaznačí na ňom namerané miesto, vystrie ho a odmeria tak obvod...ďalej platí tvoj vzorec .
@bluepanter ked je v zadani napisane, ze treba priemer odmerat pomocou pravitka, tak to znamena, ze sa nebudu pouzivat ziadne dosky, snurky, motuzy, krajcirske metre, posuvne meradla, zlate vlasy deda vseveda ani nic podobne.
Nižšie vyrozprávaný príbeh sa stal na jednej skúške z fyziky na Kodanskej univerzite.
Zadanie znelo: Napíšte, ako možno s pomocou barometra zmerať výšku mrakodrapu?
Jeden z poslucháčov odpovedal nasledovne: „Vezmeš si motúz, priviažeš ho na vrch barometra a zo strechy mrakodrapu ho pustíš až dolu na zem. Súčet dĺžky motúza a barometra udá výšku mrakodrapu.“
Skúšajúceho však takáto odpoveď rozčúlila a študent zo skúšky neuspel.
No študent to tak nenechal, keďže bol presvedčený, že odpoveď bola absolútne správna. Vedenie univerzity preto ustanovilo nezávislú komisiu, ktorá dospela k názoru, že odpoveď je naozaj správna, ale neodzrkadľuje žiadne fyzikálne poznanie. Na vyriešenie problému si pozvala študenta a dala mu šesť minút, aby slovne presvedčil komisiu, že ovláda základy fyziky. Študent ticho sedel päť minút, mraštil čelo, rozmýšľal. Keď mu predseda komisie pripomenul, že čas uteká, študent odpovedal, že ho napadlo toľko riešení, že ani nevie ktoré si má vybrať. Nakoniec začal:
„Nuž, prvou možnosťou je tá, že vezmeme barometer, vyjdeme na strechu mrakodrapu a zhodíme ho dolu. Zmeriame, za aký čas dopadol barometer na zem, z čoho následne vieme vypočítať aj žiadanú výšku. No tento spôsob nie je veľmi šťastný pre barometer.
Druhú možnosť môžeme využiť vtedy, keď svieti slnko. Zmeriame výšku barometra, ako aj tieň, ktorý vrhá. Súčasne zmeriame dĺžku tieňa mrakodrapu a na základe podobnosti trojuholníkov vypočítame výšku mrakodrapu.
Ak však chceme byť naozaj vedecký, tak priviažeme barometer na krátky motúz a použijeme ho ako kyvadlo. Na zemi aj na mrakodrape zmeriame gravitačné zrýchlenie, z čoho môžeme vypočítať aj žiadané výšky.
Ak je náhodou na mrakodrape požiarny rebrík, tak môžeme barometer od spodku mrakodrapu postupne prikladať k stene až po jeho vrch a jednoduchý súčin dĺžky barometra a počtu priložení nám určí výšku mrakodrapu.
Ale ak ste zvedavý na nudné riešenie, tak aj s pomocou barometra - keď určíme rozdiel tlaku vzduchu na zemi a na streche - môžeme určiť výšku mrakodrapu. Tlak jedného milibaru zodpovedá výške jednej stopy.
Ale keďže nás na univerzite vždy povzbudzujú, aby sme sa pokúšali vypracovať originálne riešenia, tak bez debaty najlepším spôsobom ako zistiť výšku mrakodrapu je vziať barometer pod pazuchu, vojsť do budovy a povedať vrátnikovi: Ak mi poviete, aká je táto budova vysoká, dám vám tento nový krásny barometer.“
Vyvrcholením príbehu je, že tento pohotový študent sa volal Niels Bohr ( » en.wikipedia.org/wiki/Niels_Bohr... a je dodnes jediným dánskym vedcom, ktorému bola udelená Nobelova cena za fyziku.
keď myslis obvod a nemozes použit nic okrem pravitka .. tak by som zobrala loptu na kraj stola chytila ju za koniec a kotulala po obvode kym by sa nepretocila na druhy koniec..potom už len odmeráš trajektoriu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
13 komentov
Niečo ako veľké posuvné meradlo
@tikalok pravítkom obvod? to chcem vidieť tú presnosť . Skôr nech zoberie šnúrku alebo motúz, priloží na "rovník" lopty, potom nech zaznačí na ňom namerané miesto, vystrie ho a odmeria tak obvod...ďalej platí tvoj vzorec .
Nižšie vyrozprávaný príbeh sa stal na jednej skúške z fyziky na Kodanskej univerzite.
Zadanie znelo: Napíšte, ako možno s pomocou barometra zmerať výšku mrakodrapu?
Jeden z poslucháčov odpovedal nasledovne: „Vezmeš si motúz, priviažeš ho na vrch barometra a zo strechy mrakodrapu ho pustíš až dolu na zem. Súčet dĺžky motúza a barometra udá výšku mrakodrapu.“
Skúšajúceho však takáto odpoveď rozčúlila a študent zo skúšky neuspel.
No študent to tak nenechal, keďže bol presvedčený, že odpoveď bola absolútne správna. Vedenie univerzity preto ustanovilo nezávislú komisiu, ktorá dospela k názoru, že odpoveď je naozaj správna, ale neodzrkadľuje žiadne fyzikálne poznanie. Na vyriešenie problému si pozvala študenta a dala mu šesť minút, aby slovne presvedčil komisiu, že ovláda základy fyziky. Študent ticho sedel päť minút, mraštil čelo, rozmýšľal. Keď mu predseda komisie pripomenul, že čas uteká, študent odpovedal, že ho napadlo toľko riešení, že ani nevie ktoré si má vybrať. Nakoniec začal:
„Nuž, prvou možnosťou je tá, že vezmeme barometer, vyjdeme na strechu mrakodrapu a zhodíme ho dolu. Zmeriame, za aký čas dopadol barometer na zem, z čoho následne vieme vypočítať aj žiadanú výšku. No tento spôsob nie je veľmi šťastný pre barometer.
Druhú možnosť môžeme využiť vtedy, keď svieti slnko. Zmeriame výšku barometra, ako aj tieň, ktorý vrhá. Súčasne zmeriame dĺžku tieňa mrakodrapu a na základe podobnosti trojuholníkov vypočítame výšku mrakodrapu.
Ak však chceme byť naozaj vedecký, tak priviažeme barometer na krátky motúz a použijeme ho ako kyvadlo. Na zemi aj na mrakodrape zmeriame gravitačné zrýchlenie, z čoho môžeme vypočítať aj žiadané výšky.
Ak je náhodou na mrakodrape požiarny rebrík, tak môžeme barometer od spodku mrakodrapu postupne prikladať k stene až po jeho vrch a jednoduchý súčin dĺžky barometra a počtu priložení nám určí výšku mrakodrapu.
Ale ak ste zvedavý na nudné riešenie, tak aj s pomocou barometra - keď určíme rozdiel tlaku vzduchu na zemi a na streche - môžeme určiť výšku mrakodrapu. Tlak jedného milibaru zodpovedá výške jednej stopy.
Ale keďže nás na univerzite vždy povzbudzujú, aby sme sa pokúšali vypracovať originálne riešenia, tak bez debaty najlepším spôsobom ako zistiť výšku mrakodrapu je vziať barometer pod pazuchu, vojsť do budovy a povedať vrátnikovi: Ak mi poviete, aká je táto budova vysoká, dám vám tento nový krásny barometer.“
Vyvrcholením príbehu je, že tento pohotový študent sa volal Niels Bohr ( » en.wikipedia.org/wiki/Niels_Bohr... a je dodnes jediným dánskym vedcom, ktorému bola udelená Nobelova cena za fyziku.