@hoperpohroma ako to presne myslíš ?
ja som dlho neverila, bola som úplný racionalista, kým som nestretla jedného človeka v mojom veku čo mi rôzne jeho skúsenosti porozprával, s duchmi atď... vravel, že jeho mama je médium a keď som bola u nich doma mala som strašne zlý pocit celý čas...
neviem čo si myslieť :-S
Ak aj niečo ako duch/energia/zvyšok vedomia človeka existuje, pochybujem, že to niekto naozaj videl. Tie články a rozprávky čo chyrujú po internete hovoria sami za seba.
@eowyyn ja verím na duchov, vždy som veril aj keď som nikdy žiadneho nestretol. Podľa mňa je duch energia, ktorá nemohla opustiť tento svet a väčšinou býva negatívna.
nevidela som na vlastné oči, ale istí rodinní príslušníci mi hovoria furt nejaké historky o dome z okolia, v ktorom vraj strašilo donedávna tak nejako jak v paranormal activity
Neviem je možné že mi nejaký duch pekného dievčaťa chodí často do snov lebo už sa mi snívalo toľko pekných snov s jednou hnedovláskou ktorú v realite nepoznám xD aj dnes napr sa mi sníval s tým dievčaťom sen.. od kedy sa mi s ňou sníva neverím na výklady snov lebo podľa nich by som mal zažiť lásku a furt sa nič nedeje v mojom živote
Raz som pil s kamošmi v anglicku na byte a minul sa nám chlast.Všetko,čo bolo blízko bolo už zavreté a Robert vtedy robil kúsok dole ulicou, v bare..zavretom..mal klúče aj kód vedel, tak sa tam vyberieme- ja a on, Že však vezmeme fľašu a ráno ju kúpime a vrátime.
Vyšli sme na druhé poschodie do baru, do podkrovia..
(to je Robert, sedí na bare.)
..vezmeme vodku a kecáme, aj sme si pivo natočili
a zrazu zima okolo. Chlad. Tak pozeráme, či sú okná zavreté? Boli všade. Veď aj kvôli alarmu.. predsa musia byť zavreté..
No a keď sa v tom začali otvárať dvere - lietačky, hore-dolu a stále sa ovárali a zatvárali, nikde nič, ani prievan ani nikto iný...fuj. Tak sme začali zdrhať.Len chlad okolo a dvere stále nevysvetliteľne kmitajú. Pozreli sme sa na seba a ani nebolo treba nič hovoriť. Toto neni normálne!
Tak rýchlo sme ani jeden nezbehli dve poschodia ako vtedy.
Zastavili sme sa až 10 metrov, na parkovisku pred budovou:
"dopiče, to čo bolo?"
-"neviem, neviem ale pome do piče"
"je otvorené.."
-"tak bež zamknúť."
"ja tam nejdem, dám ti klúče, kód.."
-"nejdem!"
Obaja sme boli vyplašený nasmrť..! Nieje predsa normálne, aby sa dvere otvárali a zatvárali z jednej strany na druhú, 10 sekúnd určite..a pocit chladu z ničoho nič, ako keď stojíš v mrazáku..pocit strachu..
No fuj.
Neviem či verím na duchov, viem len, že čo sme tam videli a cítili nebolo normálne a nemalo by sa to diať..
"Môj prvý zážitok..."
Mal som 14 rokov. Bola bežná noc ako každá iná, až do tej chvíle... Zobudil som sa na zvuk otvárajúcich sa dverí. Otvárali sa pomaly. Ležal som na chrbte, len som otočil hlavu smerom k dverám lebo som bol zvedavý kto to je. V izbe nebola úplná tma, trochu svetla prenikalo cez zatiahnuté žalúzie od pouličného osvetlenia. Keď sa dvere úplne otvorili, chvíľu sa nič nedialo, o to som bol zvedavejší a zpozornel som. Potom niečo vstúpilo do izby a mne v tom momente začalo hučať, pískať v ušiach (všetko naraz), aj som na chvíľu pocítil bolesť v hlave. Malo to ľudskú siluetu, ale nevidel som tie obrysy celkom jasne, bolo to úplne čierne (tmavšie než tma v izbe), bolo to tiež pomerne vysoké a objemné (ale prešlo to v pohode cez dvere). Zmocnil sa ma pocit, že je to niečo zlé. Išlo to pomaly, chvíľu som bol v šoku a pozoroval som to. Keď som si uvedomil, že to kráča smerom k sestrinej posteli chcel som začať kričať, ale nešlo to. Len som nezrozumiteľne potichu mumlal. Prepadla ma panika. Došlo to k sestrinej posteli a ja som sa snažil pohnúť, ale to tiež nešlo. Ostalo to tam stáť a ja som si vravel, že sa musím ukľudniť a získať nad sebou kontrolu. Sústredil som sa na malíček na ruke. Po niekoľkých pokusoch sa mi s ním podarilo trochu pohnúť. Odtadiaľ mám okno, potom si už len pamätám moment keď sa to zohlo k sestre. To čo ma v tú chvíľu popadlo bol neskutočný stav. Dovtedy, ani odvtedy som u seba takú silnú agresiu nezažil. Bol som úplne odhodlaný zabiť to. Začal som sa zo všetkých síl vzpierať až som cítil bolesť vo svaloch, ale ignoroval som ju. Podarilo sa mi podvihnúť o pár centimetrov, celý som sa triasol. V tej chvíli ma niečo akoby zavalilo, zatlačilo ma to do postele. Najväčší tlak som cítil na hrudi, ťažko sa mi dýchalo. Ešte som sa chíľu vzpieral, tentokrát bez efektu. Pochopil som "rozdiel v sile", už som len čakal. Nepamätám sa koľko času ubehlo, nakoniec sa to pobralo pomaly odišlo a zavrelo za sebou dvere... Od tej chvíle som sa už asi mohol hýbať, lenže ja som tú "možnosť" nevyužil, ostal som nehybne v šoku a civel na dvere. Čakal som, že sa to vráti a dáme druhé kolo... A tak som pozeral, pozeral, pozeral,... zobudil som sa ráno a uvedomil si, že som predtým zaspal. Začal som nad tým uvažovať a začal som si nahovárať, že to bol len sen. Kým som vstal a umyl sa tak som si to stihol vsugerovať (aspoň trochu). Potom pri raňajkách hovorím sestre so smiechom: "Vieš čo sa mi v noci snívalo? ...blablabla...". Sestra na mňa vyvalila oči a spýtala sa: "Aj ty si to videl? ...". A tak ma prešiel smiech...
@mygate@mofowo wau zaujímavé... moja kamoška čo má skúsenosti s nejakým nadprirodzenom lebo to zažívala mi hovorila o úplne podobných veciach, sú tam také podobné znaky ... mala pocit, že v rohu jej izby stále nejaká tmavá postava čupí, nikdy jej nevidela do tváre a bývala jej vždy strašná zima keď to videla(opakovávalo sa to), doteraz neviem či to bolo skutočné alebo mala nebodaj nejaké halucinácie, ale chúďa s tým skončila aj na detskej psychiatrii
inak ten obrázok ma dostal
@eowyyn Je šťastie že my sme to videli dvaja. Síce sme boli celkom dosť pripití, ale keď z niečoho vytriezvieš za pár sekúnd? To nemohla byť kolektívna halucinácia. Vážne to bolo, celú noc sme boli z toho vprdeli.
Keby som tam bol sám, tak by som veľmi rozmýšľal že mi jebe
mňa by úplne neskutočne zaujímalo či fakt existuje nejaké nadprirodzeno alebo si len naprirodzenom vysvetľujeme veci ktoré nevieme fyzikálne/logicky odôvodniť @mofowo@wind
@mofowo ja ti verím, že sa ti to stalo, len sa snažím nájsť vysvetlenie.
@eowyyn určite si vysvetľujeme.. aj keď nejaký ten podiel pravdy je možno aj na druhej strane, neviem. nebudem sa hádať, keď neviem svoj argument úplne podložiť.
ked som bola v bezvedomi, pes - bol na prechadzke v lese s rodicmi - sa vytrhol z voditka a bezal za mnou. druhy krat to urobil, ked mala starka mrtvicu. inokedy nikdy. akoze nie je to nijaky ducharsky pribeh ani nic, len trochu nechapacka, ako to moze vycitit na taku dialku.
@eowyyn verím,ale ako nie 100%,keďže u nás doma zažíváme dosť často veci ktoré sa nedajú vysvetliť,väčšina ľudí si pomyslí že je to narušené a choré na hlavu,ale nie je to tak. Nevysvetlitelné veci u nás ako pukanie vecí samé od seba ako napr.skriňa,posteľ keď nik na nej neleží,pohybovanie,padanie vecí,v noci spíš a zrazu ti ako keby niečo na hruď chcelo sadnúť a nemôžeš dýchať ani pohybovať sa,strach z vlastného domova že ťa niekto sleduje
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
41 komentov
aj ked nie uplne na duchov, ale na.. energie :ehm:
ja som dlho neverila, bola som úplný racionalista, kým som nestretla jedného človeka v mojom veku čo mi rôzne jeho skúsenosti porozprával, s duchmi atď... vravel, že jeho mama je médium a keď som bola u nich doma mala som strašne zlý pocit celý čas...
neviem čo si myslieť :-S
@Zajkousko opíš ako to prebiehalo
@attis tak to kongratulejšns ako vyzeral?
@Zajkousko verim ti.
@Mofowo napíš holú pravdu veď toto je otvorená diskusia, každý názor sa berie
Vyšli sme na druhé poschodie do baru, do podkrovia..
(to je Robert, sedí na bare.)
..vezmeme vodku a kecáme, aj sme si pivo natočili
a zrazu zima okolo. Chlad. Tak pozeráme, či sú okná zavreté? Boli všade. Veď aj kvôli alarmu.. predsa musia byť zavreté..
No a keď sa v tom začali otvárať dvere - lietačky, hore-dolu a stále sa ovárali a zatvárali, nikde nič, ani prievan ani nikto iný...fuj. Tak sme začali zdrhať.Len chlad okolo a dvere stále nevysvetliteľne kmitajú. Pozreli sme sa na seba a ani nebolo treba nič hovoriť. Toto neni normálne!
Tak rýchlo sme ani jeden nezbehli dve poschodia ako vtedy.
Zastavili sme sa až 10 metrov, na parkovisku pred budovou:
"dopiče, to čo bolo?"
-"neviem, neviem ale pome do piče"
"je otvorené.."
-"tak bež zamknúť."
"ja tam nejdem, dám ti klúče, kód.."
-"nejdem!"
Obaja sme boli vyplašený nasmrť..! Nieje predsa normálne, aby sa dvere otvárali a zatvárali z jednej strany na druhú, 10 sekúnd určite..a pocit chladu z ničoho nič, ako keď stojíš v mrazáku..pocit strachu..
No fuj.
Neviem či verím na duchov, viem len, že čo sme tam videli a cítili nebolo normálne a nemalo by sa to diať..
Mal som 14 rokov. Bola bežná noc ako každá iná, až do tej chvíle... Zobudil som sa na zvuk otvárajúcich sa dverí. Otvárali sa pomaly. Ležal som na chrbte, len som otočil hlavu smerom k dverám lebo som bol zvedavý kto to je. V izbe nebola úplná tma, trochu svetla prenikalo cez zatiahnuté žalúzie od pouličného osvetlenia. Keď sa dvere úplne otvorili, chvíľu sa nič nedialo, o to som bol zvedavejší a zpozornel som. Potom niečo vstúpilo do izby a mne v tom momente začalo hučať, pískať v ušiach (všetko naraz), aj som na chvíľu pocítil bolesť v hlave. Malo to ľudskú siluetu, ale nevidel som tie obrysy celkom jasne, bolo to úplne čierne (tmavšie než tma v izbe), bolo to tiež pomerne vysoké a objemné (ale prešlo to v pohode cez dvere). Zmocnil sa ma pocit, že je to niečo zlé. Išlo to pomaly, chvíľu som bol v šoku a pozoroval som to. Keď som si uvedomil, že to kráča smerom k sestrinej posteli chcel som začať kričať, ale nešlo to. Len som nezrozumiteľne potichu mumlal. Prepadla ma panika. Došlo to k sestrinej posteli a ja som sa snažil pohnúť, ale to tiež nešlo. Ostalo to tam stáť a ja som si vravel, že sa musím ukľudniť a získať nad sebou kontrolu. Sústredil som sa na malíček na ruke. Po niekoľkých pokusoch sa mi s ním podarilo trochu pohnúť. Odtadiaľ mám okno, potom si už len pamätám moment keď sa to zohlo k sestre. To čo ma v tú chvíľu popadlo bol neskutočný stav. Dovtedy, ani odvtedy som u seba takú silnú agresiu nezažil. Bol som úplne odhodlaný zabiť to. Začal som sa zo všetkých síl vzpierať až som cítil bolesť vo svaloch, ale ignoroval som ju. Podarilo sa mi podvihnúť o pár centimetrov, celý som sa triasol. V tej chvíli ma niečo akoby zavalilo, zatlačilo ma to do postele. Najväčší tlak som cítil na hrudi, ťažko sa mi dýchalo. Ešte som sa chíľu vzpieral, tentokrát bez efektu. Pochopil som "rozdiel v sile", už som len čakal. Nepamätám sa koľko času ubehlo, nakoniec sa to pobralo pomaly odišlo a zavrelo za sebou dvere... Od tej chvíle som sa už asi mohol hýbať, lenže ja som tú "možnosť" nevyužil, ostal som nehybne v šoku a civel na dvere. Čakal som, že sa to vráti a dáme druhé kolo... A tak som pozeral, pozeral, pozeral,... zobudil som sa ráno a uvedomil si, že som predtým zaspal. Začal som nad tým uvažovať a začal som si nahovárať, že to bol len sen. Kým som vstal a umyl sa tak som si to stihol vsugerovať (aspoň trochu). Potom pri raňajkách hovorím sestre so smiechom: "Vieš čo sa mi v noci snívalo? ...blablabla...". Sestra na mňa vyvalila oči a spýtala sa: "Aj ty si to videl? ...". A tak ma prešiel smiech...
inak ten obrázok ma dostal
Keby som tam bol sám, tak by som veľmi rozmýšľal že mi jebe
» cs.wikipedia.org/wiki/Spánková...
» www.spektrumzdravi.cz/spankova-paraly...
a nikdy nevieš, či ti to sestra len neodkývla.
Neodkývla, rozprávali sme sa o tom a jej opisy aj moje boli úplne totožné.
@eowyyn určite si vysvetľujeme.. aj keď nejaký ten podiel pravdy je možno aj na druhej strane, neviem. nebudem sa hádať, keď neviem svoj argument úplne podložiť.