introvert
ale ak cítim slabšiu osobnosť stáva sa zo mňa extrovert, lebo mám pocit že sa môžem prejaviť
a pri niektorých ľuďoch som prosto sama sebou a to je najviac super
hm.
som extrovert, lebo rada rozprávam, zabávam (sa), som pri ľuďoch.... zároveň ale neprejavujem emócie a pocity a svoje skutočné ja skrývam.
čiže som introvert ktorý to hrá na extroverta asi :ehm:
ja som extrovert asi a su mi aj vseobecne sympatickejsi, lebo posobia milsie, privetivejsie, clovek sa citi v ich spolocnosti dobre a nie ako keby s nimi ten druhy konverzoval za trest. a takeho cloveka zvacsa napr neni problem zobrat niekam k ostatnym jemu neznamym ludom, lebo netreba riesit ci vobec nieco povie, ci to nebude trapne a ci si nebudu ostatni mysliet ze je nejaky naduty a podobne.
tak za normálnych podmienok (20°C, bežný tlak, ideálne inerciálna vzťažná sústava - ak toto vidí nejaký fyzik či chemik a trepem blbosti, opravte ma, budem rada som intro- strašné, hlavne teda medzi neznámymi ľuďmi a zatriezva (v opačných prípadoch tomu tak nebýva, ale myslím, že to stále spadá do definície) a normálne mi je jedno, kto je čo, pokiaľ mi nelezie na nervy, čo ale môžu ľudia oboch skupín, svojim vlastným spôsobom.
Ale teda neznášam taký ten typ internetových introvertov , ktorá všade šíri veci ako "neviem tak dobre vychádzať s ľuďmi, ale aspoň som menej povrchný, som inteligentnejší, vzdelanejší, chápavejší a v skutočnosti som magická bytosť, ktorú nikto nechápe. A mimochodom, keď už niečo poviem, tak to stojí za to, vlastne tá rozprávka, kde ženskej z úst nevychádzali slová, ale diamanty, bola inšpirovaná mnou"
ofiko extrovert ale v vyžívam sa v introvert(nom správaní? alebo ako to mám spracovať to slovo? .D) osti .D @16 extrovert môže byť človek čo svoje vnutro neodkryva všetkym hneď na ranu nemusí ísť o žiadne hranie-sa-na
na introvertoch sa mi páči že prežívajú život a psychické procesy skôr v sebe kde ich po väčšine analyzujú a až potom vypustia von a tak majú väčšiu pravdepodobnosť že sa budú chovať racionálnejšie ako extroverti, čo je v podstate dosť zásadné + ... mimo iného majú bohtaší vnútorný svet, bohatšiu fantáziu a živšie sny (prevládajú skôr v umeleckom zameraní) toto sa mi na nich (na nás) introvertoch páči ... čo sa mi ale nepáči je fakt, že máme o to ťažšie budovanie vzťahov, sme v menšine a väčšinou sme perfekcionisti čo je tiež nevýhodné ... zväčša (a teraz budem hovoriť prevažne za seba) si s ľudmi ťažko vytváram vzťah na základe prvotného kontaktu a spoznávania, ľuďom nevonia moja uzatvorenosť a nečitateľnosť alebo ťažšia čitatelnosť, tým akoby na nich pôsobím dosť arogantne (čo je ale len ich dojem) realita je v skutočnosti iná a ja sa len správam prirodzene, analyzujem a vytváram si v sebe obrazy o tom čo sa deje a pripisujem im hodnoty ... v poslednom čase (posledné roky) pracujem ale na tom aby som pôsobil medzi ľudmi ako polo-introvert a polo-extrovert ... čo znamená že sa zväčša v situáciách kedy sa očakáva moje extrovertné správanie, správam polo-extrovertne a tým aspon čiastočne uspokojujem ich potreby na toľko aby ma dokázali vôbec tolerovať a nezatracovať hneď v úvodoch spoznávania alebo pri už ďalších stavoch vzťahov ... nuž čo narobím, čistých introvertov poznám veľmi málo, zato sa ale s nimi cítim perfektne ak s nimi mám súkromie, je to povznášajúci pocit
no a o extrovertoch to platí presne naopak ... logicky
Som rád introvert.
Ale v spoločnosti som extrovert.
Nepotrebujem ľudí.
Ale medzi ľuďmi rád robím bordel.
Som buď stred.
Alebo extrémny introvert a extrémny extrovert zároveň.
Ale som dost citliva na ludske charaktery, zvlast v spolocnosti cudzich ludi, ak mi niekto nesadne, necitim velmi potrebu komunikovat s nim, a naopak, ak mi sadne, za pol hodku sme bff .) A ak sa vyskytne niekto koho nedokazem okamzite odhadnut, prechadzam do pozicie ticheho pozorovatela
ak niečo fakt nemám rada na introvertoch, tak to je to, ako si vedia myslieť, že byť introvertom značí to, ako sú umelecky nadaní, bohatí na fantáziu a neviem čo všetko.
pretože holý kokot.
byť introvertom proste znamená len to, že človek nepotrebuje k socializácii tak veľa ľudí, nepotrebuje všetko prežívať navonok a dlhšie mu trvá, kým sa otvorí ľuďom.
ja neviem či som introvert alebo len strašne asociálna a hanblivá ale som rada ked som sama , no nikdy nechcem byť úplne sama. Vlastne vždy potrebujem mať ten pocit že ked už viac nechcem byť sama tak je tu vždy niekto pre mna.
a práve som pozerala toto videjko a našla som sa len v introvertnej časti akože presne takto reagujem na rovnaké situácie
som skor extrovert, ale urcite na niektorych, s ktorymi sa moc nebavim, posobim ako cisty utihanuty introvert a to len preto, lebo nemam zaujem spoznavat ludi a nerobi mi to radost proste...a tam, kde chodim uz 5 rokov cvicit som sa este s nikym neskamaratila a tam musim byt povazovana za ultra introverta, ale proste viem, preco sa nechcem s tymi ludi zacat bavit blizsie a skor tam idem sportovat a nie sa zlucovat s ludmi
a ked mam podat konecny zaver, som introvert exibicionista, to znamena, ze sa nehanbim nijako sa prejavovat, vystupovat pred ludmi, skor mi to robi radost, len nepocitujem nadvazovat osobne kontakty s ludmi, ale proste nie som utiahnuta osoba, lebo uz ked sa zacnem s niekym bavit, ma to daleko od introverta
@melancholik Pekne a pravdivo napísané, z veľkej časti súhlasím a vnímam to podobne. Keď už píšeš o tom, že čistých introvertov je málo, zamyslela som sa nad tým a fakt takého ako som ja ani nepoznám. Niektorí moji známi tvrdia, že sú introverti, ale vôbec mi tak nepripadajú. Ja však na ľudí teda rozhodne nepôsobím arogantne, skôr zahanbene, nesmelo, nesebavedomo, neisto... A to ma neskutočne štve. Preto sa na povrch čo najviac snažím pôsobiť extrovertne. Ale nie vždy mi to ide a keď aj, tak sa pri tom často cítim neprirodzene, neuvoľnene a zďaleka si to neužívam tak, ako skutoční extroverti.
Ale tie vzťahy (priateľstvá) sa mi tiež vytvárajú ťažko. Napriek tomu, že som k ľuďom milá, usmievam sa, som nekonfliktná, nemám dojem, že by väčšina z nich chcela so mnou tráviť nejak veľa času a nadviazať so mnou skutočné priateľstvo. A ja im tiež veľmi nepomáham, keďže prvý krok (kroky) vždy čakám od nich. Osvedčilo sa mi tak už dávno (ešte na strednej) vyhnúť sa sklamaniam.
No, ja som uz dospel k zaveru, ze som extrovert. Najprv som bol introvert. Potom som sa javil ako extrovert, ale citil som sa ako introvert. Ale uz sa tak ani necitim
ja uzsom sa sa chcela vyjadrit, ale @22 ma takmer zhrnula az na diamanty, tak sa idem hanbit a nikam uz nepojdem,ale ja som faakt tazky intro co sa tyka nadvazovania
Som introvert, popravde nerozmýšľal som ešte nad tým, že kto je intro a extro vert a kto sa mi viac páči. Keď je to v rozumnej miere, mám rád oba typy ľudí. Ale vo väčšine prípadov mám radšej asi extrovertov, lebo s nimi nie je nuda, hoci v mnohých prípadoch mám radšej kľud. S introvertom je ťažký rozhovor, necháva si väčšinu myšlienok pre seba, neviem čítať myšlienky, preto som z niektorých introvertov až nervózny, preto radšej volím otvorených extrovertov. Javia sa úprimným dojmom, lebo neschovávajú polovicu svojho charakteru v sebe. Keby som sa vedel zmeniť, tak aj ja som extrovertom
@savvym Fúha, no neviem, podľa mňa je to skôr individuálne. Ja som jednoznačne introvert, ale rada vediem práve hlboké rozhovory a ak sa rozprávam s blízkym človekom, tak vyjadrujem aj svoje najvnútornejšie pocity. Ja mám skôr taký dojem z extrovertov, že nie vždy dokážu viesť hlboké rozhovory týkajúce sa vnútorného prežívania, vnímania ľudí, života a sveta okolo seba. Aspoň čo ja poznám extrovertov, tak sa rozprávajú skôr o takých bežných veciach, no o ich vnútornom prežívaní a vnímaní a chápaní sveta a života sa toho človek podľa mňa až toľko nedozvie. Ale ako som povedala, ja to síce vnímam takto, ale určite je to aj dosť individuálne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
66 komentov
som skôr introvertnejšia, mám rada svoj kľud, nepotrebujem vedľa seba veľkú skupinu ľudí,
ale ak cítim slabšiu osobnosť stáva sa zo mňa extrovert, lebo mám pocit že sa môžem prejaviť
a pri niektorých ľuďoch som prosto sama sebou a to je najviac super
na introvertoch je fajn to, že si vystačia aj sami extroverti majú viac odvahy čo sa týka ľudí v okolí
som extrovert, lebo rada rozprávam, zabávam (sa), som pri ľuďoch.... zároveň ale neprejavujem emócie a pocity a svoje skutočné ja skrývam.
čiže som introvert ktorý to hrá na extroverta asi :ehm:
Keď sú okolo mňa kamaráti, tak skôr extrovert.
Ale teda neznášam taký ten typ internetových introvertov , ktorá všade šíri veci ako "neviem tak dobre vychádzať s ľuďmi, ale aspoň som menej povrchný, som inteligentnejší, vzdelanejší, chápavejší a v skutočnosti som magická bytosť, ktorú nikto nechápe. A mimochodom, keď už niečo poviem, tak to stojí za to, vlastne tá rozprávka, kde ženskej z úst nevychádzali slová, ale diamanty, bola inšpirovaná mnou"
@16 extrovert môže byť človek čo svoje vnutro neodkryva všetkym hneď na ranu nemusí ísť o žiadne hranie-sa-na
na introvertoch sa mi páči že prežívajú život a psychické procesy skôr v sebe kde ich po väčšine analyzujú a až potom vypustia von a tak majú väčšiu pravdepodobnosť že sa budú chovať racionálnejšie ako extroverti, čo je v podstate dosť zásadné + ... mimo iného majú bohtaší vnútorný svet, bohatšiu fantáziu a živšie sny (prevládajú skôr v umeleckom zameraní) toto sa mi na nich (na nás) introvertoch páči ... čo sa mi ale nepáči je fakt, že máme o to ťažšie budovanie vzťahov, sme v menšine a väčšinou sme perfekcionisti čo je tiež nevýhodné ... zväčša (a teraz budem hovoriť prevažne za seba) si s ľudmi ťažko vytváram vzťah na základe prvotného kontaktu a spoznávania, ľuďom nevonia moja uzatvorenosť a nečitateľnosť alebo ťažšia čitatelnosť, tým akoby na nich pôsobím dosť arogantne (čo je ale len ich dojem) realita je v skutočnosti iná a ja sa len správam prirodzene, analyzujem a vytváram si v sebe obrazy o tom čo sa deje a pripisujem im hodnoty ... v poslednom čase (posledné roky) pracujem ale na tom aby som pôsobil medzi ľudmi ako polo-introvert a polo-extrovert ... čo znamená že sa zväčša v situáciách kedy sa očakáva moje extrovertné správanie, správam polo-extrovertne a tým aspon čiastočne uspokojujem ich potreby na toľko aby ma dokázali vôbec tolerovať a nezatracovať hneď v úvodoch spoznávania alebo pri už ďalších stavoch vzťahov ... nuž čo narobím, čistých introvertov poznám veľmi málo, zato sa ale s nimi cítim perfektne ak s nimi mám súkromie, je to povznášajúci pocit
no a o extrovertoch to platí presne naopak ... logicky
Tak som to oficiálne upravil a teraz hovorím, že som introvert s občasnými extrovertnými chvíľkami.
Som rád introvert.
Ale v spoločnosti som extrovert.
Nepotrebujem ľudí.
Ale medzi ľuďmi rád robím bordel.
Som buď stred.
Alebo extrémny introvert a extrémny extrovert zároveň.
Ale som dost citliva na ludske charaktery, zvlast v spolocnosti cudzich ludi, ak mi niekto nesadne, necitim velmi potrebu komunikovat s nim, a naopak, ak mi sadne, za pol hodku sme bff .) A ak sa vyskytne niekto koho nedokazem okamzite odhadnut, prechadzam do pozicie ticheho pozorovatela
/doko ukážka v @24 /
pretože holý kokot.
byť introvertom proste znamená len to, že človek nepotrebuje k socializácii tak veľa ľudí, nepotrebuje všetko prežívať navonok a dlhšie mu trvá, kým sa otvorí ľuďom.
asi tiež introvert
ja neviem či som introvert alebo len strašne asociálna a hanblivá ale som rada ked som sama , no nikdy nechcem byť úplne sama. Vlastne vždy potrebujem mať ten pocit že ked už viac nechcem byť sama tak je tu vždy niekto pre mna.
a práve som pozerala toto videjko a našla som sa len v introvertnej časti akože presne takto reagujem na rovnaké situácie
a ked mam podat konecny zaver, som introvert exibicionista, to znamena, ze sa nehanbim nijako sa prejavovat, vystupovat pred ludmi, skor mi to robi radost, len nepocitujem nadvazovat osobne kontakty s ludmi, ale proste nie som utiahnuta osoba, lebo uz ked sa zacnem s niekym bavit, ma to daleko od introverta
Ale tie vzťahy (priateľstvá) sa mi tiež vytvárajú ťažko. Napriek tomu, že som k ľuďom milá, usmievam sa, som nekonfliktná, nemám dojem, že by väčšina z nich chcela so mnou tráviť nejak veľa času a nadviazať so mnou skutočné priateľstvo. A ja im tiež veľmi nepomáham, keďže prvý krok (kroky) vždy čakám od nich. Osvedčilo sa mi tak už dávno (ešte na strednej) vyhnúť sa sklamaniam.
Ach ťažké to my máme