Chvíľu sedím a pozerám doBlba (/do zrkadla) a nejak to nestopujem, asi vždy inak - podľa toho, nakoľko bol koniec prekvapivý/čo mi celá tá kniha dala..
podla toho co som prave docitala. ak je to kniha, ktora vo mne zanechala silny dojem, tak len tak sedim a rozjimam nad tym co som prave docitala a veci s tym suvisiace, ak je to kniha co som vsetko stihala kombinovat a viediet pocas citania siaham bud po dalsej alebo citam zvysne poznamky, pripadne idem robit nieco ine.
napriklad pri knihe Until i find you od Irvinga som bola tak vcucnuta do deja, ze aj pocas citania som zila v nej, a trvalo mi hodnu chvilu z hlavy ju vypustit, lebo stale som ju mala pred ocami a vybavovala si urcite casti.
Pri knihe Nothing to envy som pol dna lovila dalsie informacie o stave v Severnej Korei a dumala nad tym, ako to vyzera teraz a ci sa vobec nieco zmenilo, ci ludia stale tak trpia.
A tipnem ze ked docitam knihu Black Beauty tak si otvorim dlasiu, lebo pointa celej knihy je vpisana do jej riadkov.
Ako už bolo spomínané, záleží to od toho, na koľko ma daná kniha (ne)zaujala. Pri niektorých ešte nejaký čas dumám čo a ako, akosi ešte stále "dýcham" tým príbehom, a pod. A po niektorých rozmýšľam, čo som nepochopila, resp. čo sa stalo, že vo mne tento pocit nezanechali.
Ale tak, to by sa dalo definovať od knižky ku knižke, takže...
ak je záver zaujímavý, tak rozmýšľam nad ním, ale inak rozmýšľam predsa počas čítania a huxleyho kontrapunkt momentálne sype jednu ideu za druhou, ktoré si pomaly nestíham značkovať papierikmi, už aby som to dočítala konečne
rozmyslam ci to mohlo byt realne ,ci nie a ci by to bol dobry film a ako ma fascinuje tema a ako mi mohlo tak dlho trvat sa k nej dostat a vela vela ineho teraz som mala jeden ,, porno,, roman s neckanym koncom a milujem tie zvraty na konci , kazdu druhu mam taku zamotanú .. a viac a viac ..a vypisujem si vety tiez .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
20 komentov
Ale zatváram ju s takým zvláštnym pocitom vo vnútri. Určite to pozná každý, kto číta.
a ten zvláštny pocit, presne viem, o čom hovoríte
ale záleží aj na knihe, či ma osloví
Pri knihe Nothing to envy som pol dna lovila dalsie informacie o stave v Severnej Korei a dumala nad tym, ako to vyzera teraz a ci sa vobec nieco zmenilo, ci ludia stale tak trpia.
A tipnem ze ked docitam knihu Black Beauty tak si otvorim dlasiu, lebo pointa celej knihy je vpisana do jej riadkov.
Ale tak, to by sa dalo definovať od knižky ku knižke, takže...