uvedomite si hocikedy, ze aki sme smrtelni ?? len tak z nicoho nic vas napadne, ze o 60 rokov uz nebudem a nic, co robim, vlastne nema zmysel? mozno ma, ale v konecnom dosledku nema?
Podla mňa žijeme teraz v tejto dobe tak, že vlastne nebojujeme pre niečo, len tak nejak prežívame v našej modernej dobe a nemá to nejaký význam, v konečnom dôsledku jediný zmysel pre náš je asi naša rodina a láska, čo je síce dôležité, ale neviem.. Slovami to opísať asi viac neviem no
Uvedomujem si to stale... no mozno tu po nas nieco zostava, nejaka energia, energia nasich cinov...proste nemozes s urcitostou povedat ako to naozaj je....veriaci maju toto lahsie, ti to riesit nemusia ... no treba sa s tym zmierit a zit zivot naplno prave preto ze to tak je...
Ehm trošku si to pletieš, źe pominuteľnosť a o 60 rokov....
Pominuteľnosť vnímam nonstop pri všetkom čo robím lebo človek tu nemusí byť o pár sekúnd, minút, hodín, dní... Proste hocikedy...
Preto sa snažím žiť tak aby som nikdy nič neľutoval a nedajbože by človek bol tesne pred smrťou sa len pousmeje nad životom čo prežil s vedomím využitia každej príležitosti v živote a vychutnania každého momentu naplno. Ovšem všetko s rozumom.
hej, ale potom som na seba nastvana, lebo si z toho premyslania vyvodzujem zle veci a utapam sa v ubohych myslienkach. nejde ani tak o to, ze by som zila tak, ze "keby umriem budem vela veci lutovat", lebo aj keby som mala zvysok zivota stravit valanim sa na posteli, stale by ma deptalo, ze mi bezi cas a nemozem to robit dlhsie nez tolko rokov kolko mi ostava. mam proste pocit, ze ta rychlost, ktorou sa opotrebovava telo je uplne neumerna tomu co by som si mohla vybudovat v hlave a fakt mi potom pripada moja existencia uplne odveci zbytocna odjakziva som mala problem vysporiadat sa s tym, ze je vsetko docasne a toto premyslanie mi pokazilo aj fakt pekne chvile, lebo akosi neviem brat veci vazne s vedomim, ze je to aj tak len prechodne. toto je obsirny pohlad, ale tento pocit "som zufala lebo su veci tak ako su a neviem s tym nic robit" je hrozna svina a vztahuje sa na vela veci, na ktore stale neviem ako nazerat a je dost tazke naucit sa to vnimat zdravo a menej osobne
Pri spracovávaní poznatkov o historických zbraniach som si uvedomovala svoju smrteľnosť. Bolo také jednoduché tým máchnuť, a......
A po pravde mňa až tak moc netrápi čo so mnou bude či nebude po 60, 100 alebo 1000 rokov. Už budem len prach..........
Je mi jedno či zanechám odkaz alebo nie.........I vtedy mi to bude jedno.
Je pravda, že to čo robia niektorí ľudia nemá zmysel ani v konečnom dôsledku a výsledok v rámci spoločnosti nulový. Možno ide spáchať čo najviac veci dobre alebo zle vec uhlu pohľadu aby si ťa ľudia zapamätali. Preto by sa mal človek snažiť niečo tu po sebe zanechať, buď peknu spomienku alebo nenávistnú spomienku alebo niečo.
Úplne ako @4 - nedokážem si užívať pekné chvíle, vždy myslím na to, že to všetko vlastne nemá v konečnom dôsledku zmysel a strašne ma to štve + pocit bezmocnosti, že s tým nemôžem vôbec nič robiť to ešte zhoršuje.
Ono je to taký začarovaný kruh- to vedomie zbytočnosti mi berie všetku životnú silu, aj ležanie v posteli a dýchanie ma niekedy strašne vyčerpáva. A keďže nemám silu nič začať robiť, vzbudzuje to vo mne myšlienky na vlastnú úbohosť, a to mi opäť uberá energiu.
nemas za čo ta kniha je ozaj velmi zaujimava- je to tam dane do suvisu- naboženske pohlady na život a smrt aj s filozofickymi aj s tymi zážitkami ludi kt. už skoro zomreli ale nakoniec sa vratili
@suzanne11 Tak to sú klasické depresie (samozrejme nie sú diagnostikované nejakým odborníkom len mnou samotnou), ale v každom prípade sú chvíľky, kedy fakt si hovorím že by mi ani nevadilo zaspať a nezobudiť sa. No proste to človek musí sám zažiť takú brutálnu náladu aby pochopil
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
18 komentov
Pominuteľnosť vnímam nonstop pri všetkom čo robím lebo človek tu nemusí byť o pár sekúnd, minút, hodín, dní... Proste hocikedy...
Preto sa snažím žiť tak aby som nikdy nič neľutoval a nedajbože by človek bol tesne pred smrťou sa len pousmeje nad životom čo prežil s vedomím využitia každej príležitosti v živote a vychutnania každého momentu naplno. Ovšem všetko s rozumom.
A po pravde mňa až tak moc netrápi čo so mnou bude či nebude po 60, 100 alebo 1000 rokov. Už budem len prach..........
Je mi jedno či zanechám odkaz alebo nie.........I vtedy mi to bude jedno.
pre kresťana katolíka, je zas všetko márnosť nad márnosť a zas len márnosť...
Ono je to taký začarovaný kruh- to vedomie zbytočnosti mi berie všetku životnú silu, aj ležanie v posteli a dýchanie ma niekedy strašne vyčerpáva. A keďže nemám silu nič začať robiť, vzbudzuje to vo mne myšlienky na vlastnú úbohosť, a to mi opäť uberá energiu.
to až tak ?
nemas za čo ta kniha je ozaj velmi zaujimava- je to tam dane do suvisu- naboženske pohlady na život a smrt aj s filozofickymi aj s tymi zážitkami ludi kt. už skoro zomreli ale nakoniec sa vratili
blízkych ludi nemam vela, tak aspon cudzim niekedy niečo napišem