mne sa to stalo asi 4 krát ale priľahnutie duchom je len pomenovanie, čo to naozaj je... pre tých, čo nevedia - zobudíte sa s tým, že sa nemôžete ani pohnúť akoby vás niekto spútal... niektorí vravia že je to len stuhnutie svalov... niektorí že to priľahne duch... a niektorí... neviem ako to vysvetliť... že sú to mimozemšťania, ktorí, keďže sú vyspelejší od nás sú schopní tzv. astrálneho pohybu, znamená to vlastne ako pohyb len tým duchovným telom, nie týmto hmotným... no a títo mimozemšťania vás takto spútajú, vezmú vzorku DNA a idú preč... hoci to vyznie šialene po tých 4 zážitkoch mi príde najpravdepodobnejšia tá tretia možnosť... prečo to je na dlhú debatu...
@shoshana - to o čom hovoríš je regulérna choroba, dá sa povedať... keď zaspíš, mozog sa odpojí od tela, resp. vypne spojenie medzi sebou a ním, aby si mohla v kľude snívať, keby sa to spojenie nevyplo, tak ak by si v sne bežala, tak by si bežala aj v reáli a to by príliš dobré nebolo... no a niekedy sa stane, že sa zobudíš, resp. mozog sa zobudí, ale telo z nejakého dôvodu nie. a to je práve toto o čom hovoríš. väčšinou sa to stáva keď ťa niečo zobudí mimozmyslovo, napríklad prítomnosť ducha alebo tak, jo, hovorí sa tomu spánková paralýza.
ďalšie vysvetlenie je, že sa to stáva keď sa zobudíš ako v prvom prípade, nejako (pre mozog) nečakane, pričom tvoje astrálne telo je odpojené od hmotného, ale uzavreté v ňom.
Nestalo sa mi to a ani nechcem nič také zažiť. A keby sa mi to náhodou predsa len stalo, pripisovala by som to racionálnemu dôvodu, žiadnemu nebožtíkovi.
počul, stalo sa mi to a pripomína mi to aj "old hag syndorme" alebo "syndróm starej bosorky" kedy keď sa zobudíte cítite na hrudníku strašnú ťažobu a pomaly sa dusíte, po čase to však prestane, "old hag syndrome" sa to volá preto lebo vraj na vás "sedí bosorka" aj to sa mi už stalo ...
Raz, asi dva roky dozadu. Snívalo sa mi, že o polnoci umývam v kuchyni riad a za sebou som počula nejaké zvuky, Keď som sa otočila, videla som len stopy vtlačené do koberca, ktoré sa ku mne približovali.
Vtedy ma čosi vytiahlo zo sna, prebudila som sa, ale nemohla som pohnúť ničím okrem viečok. Po pár sekundách to prestalo a keď sa mi uvoľnila ruka, natiahla som ju za svetlom a všetko prestalo.
@midnight veľmi dobré a racionálne vysvetlenie... súhlasím, telo ostáva spať... problém je tu len v tom, že človek pritom skutočne cíti tlak akoby ho niekto priľahol... cíti tlak na svoje telo, čo znamená, že duša by nemohla byť len v tele uväznená, alebo žeby sa mozog prebral bez tela, v tom prípade by si si necítil nič a ani by si nebol schopný astrálneho pohybu... prečo by som potom astrálne pohla prstami, ktoré som mala schované pod hlavou (teda nemohli byť spútané)? alebo ako by som mohla dá sa povedať premôcť to, čo mi držalo ruku a pohnúť s ňou? prečo by som sa dusila? prečo by som mala pocit, akoby mi niekto dal niekoľkokilové závažie na hlavu? vieš to sú otázky, ktoré takto nevysvetlíš... a hlavne keď vtedy cítiš, ba vidíš, že nie si sám... ale ja to beriem tak... že nech každý verí tomu, čo je pre neho najprijateľnejšie... lebo tu už ide aj o zdravý rozum... a keďže mne sa to už nestáva tak sa tým ani nezaoberám... scvokla by som z toho...
@shoshana - ťažoba, problémy s dýchaním, atď... zaprvé, v spánkovej paralýze svoje dýchanie nekontroluješ, takže si mohla mať pocit že máš s dýchaním problém. možno to aj bola pravda, lebo na autopilotovi (keď spíš) dýchaš pomalšie, a keď si hore, potrebuješ viac kyslíka.
plus väčšinou inštinktívne nastáva okamžite panika, z toho tá ťažoba, a aj umocnenie pocitu že sa dusíš.
tak pokiaľ si pohla astrálnymi prstami, tak je to jasné, bola si od tela čiastočne oddelená, a vtedy kontrolu nad fyzickým telom proste strácaš.
ahojte, uplne nahodou som natrafila na tuto temu, a som velmi rada! tento stav co popisujete sa mi stal asi trikrat, vzdy som bola zmatena a neschopna si to neako vysvetlit. prve co ma napadlo boli duchovia ale skor sa priklanam k nervovemu povodu tychto cudnych stavov, bojim sa na duchov co i len pomysliet. dvakrat sa mi to stalo doma, raz u babky, vzdy som sa nahle zobudila, lezala som na chrbte, ruky vedla tela, oci otvorene ale bola som uplne paralyzovana, mala som pocit ako by ma nieco vtlacalo do matraca, ako sa ten matrac okolo mna uzatvara... chcela som vykriknut, nedalo sa, akoby cele telo bolo v jednom bezbolestnom krci, alebo skor som mala pocit absolutnej napatosti svalov. preslo to za par sekund, ale strach bol teda riadny... ale ked sa mi to stalo tretikrat, tak som si len pomyslela ze uz zase?! a preckala som to
nikdy som to nikomu nespominala, myslim si ze keby to nezazijem tak by som povazovala ludi co o tom hovoria za dalsich blaznov co si musia vymyslat aby boli zaujimavi.
ti ktori neveria.. no, chapem, ze to znie cudne... ale treba si uvedomit ze to fakt moze byt fyziologickeho povodu, tym padom netreba odsudzovat a povazovat niekoho sa fetaka s halucinaciami
a paci sa mi nazor midnightu, teda vlaste to racionalne vysvetlenie, znie to dooost pravdepodobne... sice by som bola radsej ak by v tom bolo nieco nadpozemske, ale mimozemstania.. hah to je uz jaka fantasmagoria, sice som ufo fanatik, ale toto asi nieee .)
@midnight škrtenie je trochu iné ako keď sa nemôžeš poriadne nadýchnuť... za ďalšie, ja som nepanikárila, v stresových situáciách som vždy pokojná, takže s týmto to nemalo nič spoločné, práveže som ešte skúmala, čo všetko dokážem, fascinovalo ma to... jedine vtedy keď som sa dusila mi nebolo všetko jedno...
a nakoniec ako to, že som pohla len práve prstami, prešla som si nimi po krku a ničím iným nie? ak som mohla pohnúť prstami na jednej ruke, prečo som nemohla aj tými na tej druhej, ktorú som nemala pod telom ale vedľa tela? a prečo som musela vyvíjať takú silu, proti nejakému tlaku, aby som rukou pohla? zaujíma ma, ako to vysvetlíš...
@morticianka aby si to ty (aj iní) chápala, ja sa tu nesnažím obhajovať mimozemšťanov, tiež sa sama snažím prísť na to, čo to bolo a hoci midnight má veľmi racionálne argumenty v mojom prípade to stále vytvára veľa otázok a nezrovnalostí... možno u teba nie, ale u mňa áno...
"a nakoniec ako to, že som pohla len práve prstami, prešla som si nimi po krku a ničím iným nie? ak som mohla pohnúť prstami na jednej ruke, prečo som nemohla aj tými na tej druhej, ktorú som nemala pod telom ale vedľa tela? a prečo som musela vyvíjať takú silu, proti nejakému tlaku, aby som rukou pohla? zaujíma ma, ako to vysvetlíš..."
Robert S. Peterson - Astrální projekce, nájdi si tú knihu, 17ta kapitola (co mi knihy neřekly), prvá časť, Uváznutí ve fyzickém těle, to si prečítaj. nechce sa mi to odpisovať ani vysvetľovať, je to dosť komplexný fenomén.
@Shoshana ani ja neberem drogy, nie som ani colník, ani policajt...
joooj dievča neboj sa, ja to poznám...ráno dojdem domov ani neviem ako a o 8:00 mi zvoní budík do roboty, vtedy cítim také všeliaké tlaky, že to ani pekné neni...dokonca sa ani nehýbem...
vždy ma prepadne rumový duch, poprípade celá flotila zrumovaných duchov starých pirátov
@tesfaye lenže čo keď idem spať o 11 večer bez jedinej kvapky alkoholu v žalúdku? proste toto nie je o ilúziách... ale to je jedno aj tak som sa o tom nejako obšírne baviť nechcela... je mi jedno či mi veríš ja viem o tom svoje a to mi stačí...
@midnight nečítala som to. to že niekto niečo napíše neznamená, že je to pravda. ja som si prežila svoje, nielen čo sa tohto týka, kedysi som sa o takéto veci veľmi zaujímala až kým som si neuvedomila že tá sebadeštrukcia mi nestojí za poznanie... možno som neprišla na to, čo bolo toto ale prišla som na mnohé iné veci, pre ktoré som ti tu oponovala. neustupujem, len sa nechcem baviť na túto tému, takže končím.
@shoshana - nehovorím o knihách len preto že ich niekto napísal. hovorím o nich preto, lebo v nich niekto napísal pravdu, alebo sa k tej pravde aspoň priblížil. nechápem prečo majú ľudia tendenciu myslieť si, že veci z tejto oblasti majú len jedno možné vysvetlenie (a väčšinou to ich), a ostatné odmietajú. ja som sa nehádal, netlačil som ti svoju verziu, len som ti ponúkol niekoľko možností ktoré vyzerali že podľa informácií čo si poskytla vysvetľujú čo sa ti stalo. a ty si ich proste rezolútne odmietla, ako keby som ťa presviedčal o tom, že mám pravdu. netvrdím že ju mám, tvrdím len, že pôvodom týchto fenoménov býva aj to čo som opísal. pokiaľ to na vysvetlenie tvojich zážitkov nestačí, tak si buď poskytla málo informácií, alebo sú moje znalosti nedostatočné.
nothing more, nothing less.
sebadeštrukcia je len ilúzia, ale to rozhodnutie je zasa len tvoje.
@midnight prepáč, som len proste háklivá na tieto veci... možno tebe príde sebadeštrukcia ako ilúzia, ale pre mňa to bola dosť ťažká realita, toto, čím som sa zaoberala na mňa malo veľmi zlý vplyv, teda, tak to ja vnímam pretože som unikala od tohto hmotného sveta do toho tam vyššie... pre niekoho by to bolo možno niečo úžasné, lenže keď si človek uvedomí, že ide za niečim, čo nikdy nedosiahne a popritom mu beží niečo, čo je vlastne reálne, hmatateľné, čo sa týka len jeho, tak si uvedomí aj to, že sa ženie do mentálnej záhuby, lebo hoci je človek inteligentný tvor aj tak stále nedokáže celkom plnohodnotne chápať a vnímať tieto veci, na to sme ešte príliš hlúpi a tak sa s tým potom nevieme zmieriť, keď prídeme na niečo, čo nie sme schopní pochopiť a áno, potom to dopadne tak ako vidíš na mne... ja si to priznávam... jednoducho som to neustrážila.
ja som sa tiež nesnažila obhájiť moje tvrdenie (to som tu spomenula minimálne raz), jednoducho... mi to prišlo akoby si sa mi snažil dokázať aké úžasné racionálne vysvetlenie máš na toto... lenže ja neverím, že toto nejaké racionálne vysvetlenie má... proste to bolo ako to bolo... s tým nepohneš... a sám vidíš - ľudia mi to nechcú veriť, čo som skutočne cítila a videla vtedy... a ja proste naozaj nemám chuť sa tým zaoberať... vracia ma to do čias, kedy som bola psychicky na dne a na také veci človek nerád spomína...
@morticianka to je dobrá otázka s veľmi dobrou odpoveďou... teda, tou, ktorú poznám ja. znie asi takto (nemysli si že to beriem nejako extrémne vážne, je mi to dosť u riti): vyspelejšie civilizácie si zničili atmosféru - k tomu smerujeme aj my, to vieme dávno. keďže si zničili atmosféru, zničili aj mnohých spomedzi seba a tak ostalo len pár jedincov... klonovanie bola samozrejmá vec, lenže... pokiaľ máš málo jedincov, keď ich budeš klonovať, proste no málo jedincov je málo jedincov, potrebuješ aj novú krv... a tak nám chodia kradnúť DNA, za čo nám posielajú technológie (elektrotechnika, roboty a spol.)... vraj že dáky pakt z NASA... pritiahnuté za vlasy... ale nie nemožné...
neviem, ako to je, viem len, že NASA nám veľmi veľmi veľa tají... je tam kopa nezrovnalostí, minule sa napríklad dostala nechtiac do novín fotografia, ktorá jasne ukazovala na Marse trávu NASA to ale poprela, nejak to proste zariadila, aby sa to ututlalo, že vraj to sú nekvalitné fotky a malé rozlíšenie a blá blá (pritom, ktorý kretén by na výskum poslal sondu s foťákom 1,3 megapixela? trochu na smiech)... no takže tak
Z hruba pred 4rokmi som sa dozvedela co je to prilahnutie.ako som sa to dozvedela vam poviem zmenil sa mi zivot.tym,ze vzdy ked idem spat myslim len na toto co ak prave tuto noc sa mi to stane.,.,,,kazdy mi povedal ake su to pocity.no jedneho dna sa mi to stalo.lenze zacalo to tak,ze sa mi snival sen ze ma brat silno drzal a nechcel ma pustit a vravim si to bol to sen a nie prilahnutie.po 3mesiacoch som spala a presne zacalo mi tlacit na hrud a v tom som sa nemohla hybat a pred sebou som videla velku ciernu postavu.neviem si to vysvetlit.poviem vam ze zacalo mi sibat nemohla som spavat a tak jedneho dna mi prisla sms aby som zavolala vestici.to verim tomu,ze mi ju Boh zoslal.zavolala som jej a povedala mi,ze si strasne namyslam vsetko beriem vazne a ze nik ma nestrasi,,,,lenze stale som bola v tom.dalej ked mavam sny co sa tyka objatia v snoch tak mam telo nehiblive,,,,neviem si to vysvetlit za kazdym co idem spat vzdy na to myslim.a tuto noc sa mi stalo,ze pred spankom ked som isla spat som si toho vedoma,ze mi zacala trpnut noha a v tom som zaspala a baaac mala som pocit,ze ma prilahlo.tak prosiiim vas o radu.velmi ma potesilo,ze poniektori hovoria ze to su len stuhnute svaly ale neviem si vysvetlit tu noc toho chlapa .prosiiim pomozte mi lebo ja uz fakt neviem co si mam o tom mysliet...vopred dakujem
rada by som bola keby bola skutocna pravda taka ze je to stuhnutie svalov nic viac....ale aka je skutocna pravda?ale myslim si,ze si moc namyslam a potom kade koho vidim,ci?
priľahnutie som zažil prvý krát asi pred piatimy rokmy... začalo to tým že som počul nejaké kroky v byte, myslel som si že prišla moja mamka z práce domou, potom som pocitil prítomnosť nejakej osoby v izbe, chcel som sa pozrieť, otvoriť oči ale nešlo to. Zrazu som videl pred sebou nejakého človeka (myslím v hlave nie očami) počul som pri tom krik ľudí, strašne odporný krik stovky ľudí, dá sa to prirovnať k tomu akoby ste počuli peklo, odporný, žalostný krik akoby kričali od bolesti. Bolo to dávno a nedá sa to detailne opísať čo sa vtedy dialo. Viem ešte že som vtedy nemohol dýchať a prebral som sa tak že som sa zrazu s hlbokým nádychom posadil na posteľ, pociťoval som bolesť v hrudi. Vtedy som si myslel že som na chvíľu umrel, že som prežil infarkt alebo niečo také, ináč som si to nevedel ani vysvetliť. Ako som človek realista a v duchov a nadprirodzené veci som neveril, skôr som nechcel veriť, keďže v našom byte "strašilo". Prítomnosť iných bytostí som cítil od malička a aj moja rodina. Raz sa nám napr. stalo keď sme pozerali všetci v obývačke cartoon network, mohol som mať vtedy 9-10rokov všade bola tma, keď zrazu sa nám v kuchyni počuteľne otvoril šuplík s varechami a niekto sa v nich začal prehrabávať. Môj otec s mamou išli prv do kúpelne po "zbraň" takú veľkú varechu ani nwm načo nám vtedy bola. Mysleli sme si že je tam zlodej ale keď tam prišli rodičia nikoho tam nenašli len otvorený ten jeden šuplík.
Alebo moja sestra mi raz ráno rozprávala že sa v noci zobudila a videla kľačať pri mojej mamke posteli psa a že za záclonou videla nejakú ruku.
Alebo môj brat raz tiež v noci nemohol spať a pozeral sa na bábiky čo mala sestra uložené na posteli a videl ako sa jedna naňho začala pozerať, že normálne otáčala hlavu smerom k nemu a pozerala naňho, že si pretrel oči a pozeral znovu naňho pričom začala otáčať nohu, vtedy ma zobudil ale keď som sa naňu pozrel vyzerala normálne.
Stalo sa veľa takých drobných vecí ale aj tak som neveril na nič nadprirodzené, až pokiaľ ma nezačalo po prvom raze priľahovať častejšie...
Priľahnutie je zatial asi najstrašnejšia, najhoršia vec čo sa mi v živote stala. Ten čo to zažil tak vie o čom hovorím a vravím že by som to neželal ani najhoršiemu nepriateľovi. Som silný človek a každý vie že sa len tak niečoho nezľaknem. S priľahnutím som sa snažil aj bojovať, ešte vtedy za mladi
(nechtiac som stlačil pridaj koment ) ako som sa s ním snažil bojovať ale neúspešne. Síce odkedy ma začalo priľahávať už nič iné čudné sa v našom byte neudialo, akoby ten duch čo nás tie roky "strašil" sa zameral iba na mňa. Z bytu sme sa pred troma rokmy presťahovali do domu. S počiatku asi pol roka sa nič neudialo ani raz ma nepriľahlo, kiežby to aj tak ostalo. Priľahuje ma dodnes, niekedy raz za mesiac niekedy aj trikrát za noc. Nieje to nejak systematicky aj keď by som si to mohol poznačovať že kedy a ako a nejaký systém by som v tom našiel. NIKDY ma nepriľahlo mimo svojej postele, v posteli niekoho iného alebo u priateľky. Takže toto je jeden s dôvodov prečo som vylúčil svalovú paralízu, keďže naňu by nemalo mať vplyv miesto kde spím. Jeden jediný krát ma priľahlo v spoločnosti iného človeka, mojej priateľky, keď u mňa spala. To priľahnutie bolo vtedy úplne slabé, iba som pocítil ten známy pocit toho že vás ide priľahnúť a bolo to jediný krát čo ma vtedy ani nepriľahlo, čiže žiadna bolesť na hrudi, žiadny zastavený dych, aj keď s tým dychom je to polemizujúce keďže raz môžem dýchať raz nie a niekedy sa zas začínam dusiť.
Túto tému som si vyhľadal znovu po dlhej dobe, či ľudia neprišli na niečo nové (nielen na birdzi) keďže v pondelok ma priľahlo už horším spôsobom, síce začalo to normálne (aj keď neviem čo je natom normálne) obvyklím spôsobom. Prvé priľahnutie pohodka však som si už zvykol aj keď síce ma to vie vždy pekne vykoľajiť. Sadol som si na posteľ rozdýchal som si, ponadával a znovu som sa uložil do tej istej polohy, zrazu ma znova priľahlo po tom priľahnutí som sa už ani neusadil len som zmenil polohu z jedného boku na druhý pričom so si znovu ponadával že čo ti je*e prestaň s tým.. áno ja sa už s tým duchom rozprávam a tykám si s ním.. alebo tou chorobou na druhom boku čo som po chvíľi zistil nepomohlo a znovu ma priľahlo a to už som mal toľko adrenalínu v sebe že keď som sa znovu s toho dostal som myslel že nezaspím, tak som si ľahol na chrbát a pozeral som sa na strop s otvorenými očami, asi minútku a verte že som nezaspal. Priľahlo ma 4x a z otvorenými očami som len tak tam ležal, do pár sekúnd ma zalial pot, cítil som ako ma niečo tlačí do postele ako mi srdce divo bije, prestával som vidieť zrak som mal rozmazaný, bolo to strašné ale snažil som sa bojovať, to ako s tým bojujem nejdem opisovať bo to sa asi ani opísať nedá, proste len toľko že bojujem s tým v hlave... myslel som si v tom okamihu že už je koniec normálne že s tohto sa už nedostanem, bolo to asi najintezívnejšie priľahnutie čo som zažil... v hlave som si už predstavoval svoju priateľku, veľmi ťažko mi to šlo a vravel som tomu "duchovi" alebo samému pre seba v hlave že to nie že ju chcem ešte vidieť a v tom niekde pri temene hlavy aj keď neviem vysvetliť že prečo pri temene ale tak som to cítil sa začal smiať (ten duch, alebo pre tých čo neveria počul som smiech) bol to odporní smiech, taký diabolský... to už bolo moc na mňa ale niečo mi v hlave vsugeneroval niečo mi chcel odkázať čo to bohužial neviem ale v tom momente som to vedel ... po smiechu s majím telom pár krát škublo a niečo také ako keď povolil tlak čo ma tlačil do postele ma postel vyšvihla hore trochu akoby moje telo sa s tej pružiny nadnieslo nad posteľ, síce viem že som celý čas tu postel pod sebou cíítil.
Ľudia môžte mi veriť nemusíte... deje sa mi to a je to zlé. Teraz viem že ak sa to do roka nepolepší a ak sa to bude zhoršovať tak vás s tohto sveta opustím... nenašiel sa ešte nik a ani nič som nenašiel čo by mi mohlo pomôcť. A moja priateľka ma o mňa strach keď jej občas poviem že ma zasa priľahlo je zúfala. Bojí sa pri mne spávať, sama mi to povedala.. ešte šťastie že som jej nepovedal o všetkých priľahnutiach... povedal som jej len o tých slabších...
PRIĽAHNUTIE mi zmenilo život, či mňa, moju osobnosť ale aj to s kým sa stýkam.. Toto tu čo som napísal všetko znie ako keby som sa priľahnutím zaoberal každý deň, ale verte že to tak nieje a iba málo ľudí vie vôbec že čo vlastne prežívam. Som normálny chalan a mávam normálne dni ako vy... len noci mám o čosika iné.
@edita12 ak s tým chceš žiť tak to nemôžeš brať vážne a nikdy nesprav takú chybu ako ja že ti to zmení psychyku a aj pohľad na svet. s prvu mi pomááhalo keď som pri tom začal predstavovať krásne veci ako lúku plnú kvetov, motýle a také maličkosti, aj keď časom dá sa povedať že ten "duch" alebo strach začalo tie veci meniť na niečo strašné ale to nejdem rozoberať, pár priľahnutí mi to obmäkčilo a možno tebe to vydrží a budeš to mať jednoduchšie po celú dobu pokiaľ sa ti to bude diať.. drž sa
Vdaka tejto skupine a vdaka jednemu cloveku "midnight"co mu zo srdca velmi pekne dakujem som zistila,ze je to spankova paralyza...keby tochto cloveka som stale v tom,ze je to prilahnutie.4roky trpenia a snad po dneskajsku uz budem spavat normalne a nebudem si namyslat.Od tejto chvile som si povedala nech je to co chce nech si vravi co chce budem v tom,ze je to spankova paralyza.....tiii ktory mate problem tak vam nieco poslem a vdaka tomu pochopite a dufam,ze budete kludnejsi.....snad si to precitas aj ty"monkez"a zmenis svoj nazor.povedz si nech je to co chce..ja som bola 4roky na tom zle a dufam,ze sa s toho dostanes,,,,,snad sa ti po precitani ulavi.vela stastia.... » www.carovani.cz/spankova-paraly...
Ahoj mne sa tu uz tiez stalo, lekar si to vysvetli po lekarskej stranke a normalny bezni clovek ktory to nezazie tak si to vysvetli po lekarskej stranke prikloni sa medicine alebo je si povie blazni, fetaci a.t.d. ale vy co studujete medycinu skym to nezazijete tak nic neviete. a jedine hladate ze niekde telo zlyhalo. Vy si proste nepripustite ze to moze byt aj nieco ine keby to niekto zvas zazil tak verim tomu ze inac by ste to vnimali. Len divne je to ze sa mi to stalo dva krat raz mamina prisla zalalila svetlo a zmyzlo to a o 6 rokou neskvor pri priatelke ta nechapala co sa deje a dotkla sa ma a zmyzlo to.
dobre viem, ze nejde len o nejaku neurologicko-somaticku chybu, je to naozaj nieco co berie energiu, stavalo sa mi to 4 roky, » klubavalon.iplace.cz/thema/temata/gh...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
ale uz ma prilahol kde kto
ďalšie vysvetlenie je, že sa to stáva keď sa zobudíš ako v prvom prípade, nejako (pre mozog) nečakane, pričom tvoje astrálne telo je odpojené od hmotného, ale uzavreté v ňom.
Nestalo sa mi to a ani nechcem nič také zažiť. A keby sa mi to náhodou predsa len stalo, pripisovala by som to racionálnemu dôvodu, žiadnemu nebožtíkovi.
Vtedy ma čosi vytiahlo zo sna, prebudila som sa, ale nemohla som pohnúť ničím okrem viečok. Po pár sekundách to prestalo a keď sa mi uvoľnila ruka, natiahla som ju za svetlom a všetko prestalo.
Prisámvačku, týždeň som nechcela v tej izbe spať
plus väčšinou inštinktívne nastáva okamžite panika, z toho tá ťažoba, a aj umocnenie pocitu že sa dusíš.
tak pokiaľ si pohla astrálnymi prstami, tak je to jasné, bola si od tela čiastočne oddelená, a vtedy kontrolu nad fyzickým telom proste strácaš.
nikdy som to nikomu nespominala, myslim si ze keby to nezazijem tak by som povazovala ludi co o tom hovoria za dalsich blaznov co si musia vymyslat aby boli zaujimavi.
ti ktori neveria.. no, chapem, ze to znie cudne... ale treba si uvedomit ze to fakt moze byt fyziologickeho povodu, tym padom netreba odsudzovat a povazovat niekoho sa fetaka s halucinaciami
a nakoniec ako to, že som pohla len práve prstami, prešla som si nimi po krku a ničím iným nie? ak som mohla pohnúť prstami na jednej ruke, prečo som nemohla aj tými na tej druhej, ktorú som nemala pod telom ale vedľa tela? a prečo som musela vyvíjať takú silu, proti nejakému tlaku, aby som rukou pohla? zaujíma ma, ako to vysvetlíš...
Robert S. Peterson - Astrální projekce, nájdi si tú knihu, 17ta kapitola (co mi knihy neřekly), prvá časť, Uváznutí ve fyzickém těle, to si prečítaj. nechce sa mi to odpisovať ani vysvetľovať, je to dosť komplexný fenomén.
joooj dievča neboj sa, ja to poznám...ráno dojdem domov ani neviem ako a o 8:00 mi zvoní budík do roboty, vtedy cítim také všeliaké tlaky, že to ani pekné neni...dokonca sa ani nehýbem...
vždy ma prepadne rumový duch, poprípade celá flotila zrumovaných duchov starých pirátov
nothing more, nothing less.
sebadeštrukcia je len ilúzia, ale to rozhodnutie je zasa len tvoje.
ja som sa tiež nesnažila obhájiť moje tvrdenie (to som tu spomenula minimálne raz), jednoducho... mi to prišlo akoby si sa mi snažil dokázať aké úžasné racionálne vysvetlenie máš na toto... lenže ja neverím, že toto nejaké racionálne vysvetlenie má... proste to bolo ako to bolo... s tým nepohneš... a sám vidíš - ľudia mi to nechcú veriť, čo som skutočne cítila a videla vtedy... a ja proste naozaj nemám chuť sa tým zaoberať... vracia ma to do čias, kedy som bola psychicky na dne a na také veci človek nerád spomína...
neviem, ako to je, viem len, že NASA nám veľmi veľmi veľa tají... je tam kopa nezrovnalostí, minule sa napríklad dostala nechtiac do novín fotografia, ktorá jasne ukazovala na Marse trávu NASA to ale poprela, nejak to proste zariadila, aby sa to ututlalo, že vraj to sú nekvalitné fotky a malé rozlíšenie a blá blá (pritom, ktorý kretén by na výskum poslal sondu s foťákom 1,3 megapixela? trochu na smiech)... no takže tak
Alebo moja sestra mi raz ráno rozprávala že sa v noci zobudila a videla kľačať pri mojej mamke posteli psa a že za záclonou videla nejakú ruku.
Alebo môj brat raz tiež v noci nemohol spať a pozeral sa na bábiky čo mala sestra uložené na posteli a videl ako sa jedna naňho začala pozerať, že normálne otáčala hlavu smerom k nemu a pozerala naňho, že si pretrel oči a pozeral znovu naňho pričom začala otáčať nohu, vtedy ma zobudil ale keď som sa naňu pozrel vyzerala normálne.
Stalo sa veľa takých drobných vecí ale aj tak som neveril na nič nadprirodzené, až pokiaľ ma nezačalo po prvom raze priľahovať častejšie...
Priľahnutie je zatial asi najstrašnejšia, najhoršia vec čo sa mi v živote stala. Ten čo to zažil tak vie o čom hovorím a vravím že by som to neželal ani najhoršiemu nepriateľovi. Som silný človek a každý vie že sa len tak niečoho nezľaknem. S priľahnutím som sa snažil aj bojovať, ešte vtedy za mladi
Túto tému som si vyhľadal znovu po dlhej dobe, či ľudia neprišli na niečo nové (nielen na birdzi) keďže v pondelok ma priľahlo už horším spôsobom, síce začalo to normálne (aj keď neviem čo je natom normálne) obvyklím spôsobom. Prvé priľahnutie pohodka však som si už zvykol aj keď síce ma to vie vždy pekne vykoľajiť. Sadol som si na posteľ rozdýchal som si, ponadával a znovu som sa uložil do tej istej polohy, zrazu ma znova priľahlo po tom priľahnutí som sa už ani neusadil len som zmenil polohu z jedného boku na druhý pričom so si znovu ponadával že čo ti je*e prestaň s tým.. áno ja sa už s tým duchom rozprávam a tykám si s ním.. alebo tou chorobou na druhom boku čo som po chvíľi zistil nepomohlo a znovu ma priľahlo a to už som mal toľko adrenalínu v sebe že keď som sa znovu s toho dostal som myslel že nezaspím, tak som si ľahol na chrbát a pozeral som sa na strop s otvorenými očami, asi minútku a verte že som nezaspal. Priľahlo ma 4x a z otvorenými očami som len tak tam ležal, do pár sekúnd ma zalial pot, cítil som ako ma niečo tlačí do postele ako mi srdce divo bije, prestával som vidieť zrak som mal rozmazaný, bolo to strašné ale snažil som sa bojovať, to ako s tým bojujem nejdem opisovať bo to sa asi ani opísať nedá, proste len toľko že bojujem s tým v hlave... myslel som si v tom okamihu že už je koniec normálne že s tohto sa už nedostanem, bolo to asi najintezívnejšie priľahnutie čo som zažil... v hlave som si už predstavoval svoju priateľku, veľmi ťažko mi to šlo a vravel som tomu "duchovi" alebo samému pre seba v hlave že to nie že ju chcem ešte vidieť a v tom niekde pri temene hlavy aj keď neviem vysvetliť že prečo pri temene ale tak som to cítil sa začal smiať (ten duch, alebo pre tých čo neveria počul som smiech) bol to odporní smiech, taký diabolský... to už bolo moc na mňa ale niečo mi v hlave vsugeneroval niečo mi chcel odkázať čo to bohužial neviem ale v tom momente som to vedel ... po smiechu s majím telom pár krát škublo a niečo také ako keď povolil tlak čo ma tlačil do postele ma postel vyšvihla hore trochu akoby moje telo sa s tej pružiny nadnieslo nad posteľ, síce viem že som celý čas tu postel pod sebou cíítil.
Ľudia môžte mi veriť nemusíte... deje sa mi to a je to zlé. Teraz viem že ak sa to do roka nepolepší a ak sa to bude zhoršovať tak vás s tohto sveta opustím... nenašiel sa ešte nik a ani nič som nenašiel čo by mi mohlo pomôcť. A moja priateľka ma o mňa strach keď jej občas poviem že ma zasa priľahlo je zúfala. Bojí sa pri mne spávať, sama mi to povedala.. ešte šťastie že som jej nepovedal o všetkých priľahnutiach... povedal som jej len o tých slabších...
PRIĽAHNUTIE mi zmenilo život, či mňa, moju osobnosť ale aj to s kým sa stýkam.. Toto tu čo som napísal všetko znie ako keby som sa priľahnutím zaoberal každý deň, ale verte že to tak nieje a iba málo ľudí vie vôbec že čo vlastne prežívam. Som normálny chalan a mávam normálne dni ako vy... len noci mám o čosika iné.
@edita12 ak s tým chceš žiť tak to nemôžeš brať vážne a nikdy nesprav takú chybu ako ja že ti to zmení psychyku a aj pohľad na svet. s prvu mi pomááhalo keď som pri tom začal predstavovať krásne veci ako lúku plnú kvetov, motýle a také maličkosti, aj keď časom dá sa povedať že ten "duch" alebo strach začalo tie veci meniť na niečo strašné ale to nejdem rozoberať, pár priľahnutí mi to obmäkčilo a možno tebe to vydrží a budeš to mať jednoduchšie po celú dobu pokiaľ sa ti to bude diať.. drž sa