Dokončoval som svoj technický projekt a ľudia okolo mna si mysleli že na to nájdeme investora. V 24 bol hotový ale našli sme len idiotov s divnými podmienkami. Tak som všetkých s tažkým sarkazmom a posmeškami poslal do prdele a kúpil som si monterky a začal som sezonne manuálne pracovať v zahraničí a začal som na svojich veciach robiť ešte viac. O rok na to som založil web kde som nahrával fotky toho čo robím s krátkymi popismi. V 27 som investora a rôzne ponuky dostával samé od seba vdaka tomu webu. Ale aby bolo niečo vidieť trvalo ešte roky a cez 50 tisíc. Kým som stále makal v monterkách, občas v daždy a blate. Spal v unimobunke alebo velkom garáži s poliakmi... Tento rok je prvý celý čo nemusím nič čo by som sám nechcel robiť. A ešte som dostal auto... Ale pred sebou mám stále kopec práce a žiadne trvalé istoty.
Odkázal by som svojmu mladšiemu ja nech poriadne maká už po 20 a ten kapitál využije na to aby už po 25 niečo poriadne mal.
Asi som sa snažil budovať budúcnosť so slečnou, ktorú som zhodou okolností poznal práve tu na Birdzi. Pracoval som ako obchodný zástupca pre IT distribúciu a naivne som si myslel akú kariéru si budujem. Mal som chuť robiť milión vecí a prekvapivo aj pomerne silnú dávku odhodlania púšťať sa do nich. Občasne som strávil večer zaliaty alkoholom, čo som s odstupom času prirodzene oľutoval.
Ale asi si dovolím tvrdiť, že som robil to čo som v tej dobe robiť chcel.
Určite by som zmenil svoj pohľad na vzťahy, nenáhlil sa tak moc a nestresoval sa pre neexistujúce problémy. Určite by som sa viac zaujímal o pocity iných než o tie svoje, asi by som si nakázal čítať viac kníh a piť menej alkoholu Nič radikálne by som ale nemenil, boli to fajn časy
@Kjuby každopádne nakoľko si túto tému otvoril, tiež sa pochváľ
Čítal som Bukowského a opíjal sa pri tom. Zahodil som 15 rokov snahy v športe, ktorému som sa venoval. Vykašlal sa na výšku. Celkovo som to videl dosť tmavo. Na to aký budižkničomu som v tej dobe bol a ako málo som sa snažil, som dopadol relatívne dobre.
Či by som niečo menil ? Nemyslím si, že by to bolo možné. Môj vtedajší setup bol neodvratný proces. Mrzí ma len, že som zahodil veľa príležitostí a stratil veľa skvelých ľudí.
@soruniel@2 Ja mám aktuálne 22 rokov pár dní. Študujem na vysokej škole v Prahe. Štúdium ma baví, vo voľnom čase, keď som doma, sa rád venujem prírode a foteniu. Myslím si, že veci robím dobre, resp. najlepšie ako viem. Neviem, či by som aktuálne niečo zmenil. Nastal u Vás niekedy nejaký zlom/kríza, že ste si povedali, že toto som mal celé v priebehu rokov si zmanažovať alebo uskutočniť inak ? Ak áno, kedy to bolo ?
@kjuby@5 starý športák, na tom nezáleží... Inak by som doteraz prakticky zásadne nič nemenil. Len by som viac makal a všetko urýchlil. Ale bojím sa aby som neolutoval za pár rokov. To sa uvidí. V živote nič nevieš. Môžeš akurát tak urobiť to čo považuješ za najlepšie a dúfať že to nebola hovadina.
Ja som v 22 nebola na tom dobre. Bola som na odbore, ktorý ma nebavil a nevedela som si predstaviť, že budem robiť niečo iné a zahodím roky (výstup: zahodila som roky, robím niečo iné a nevrátila by som sa a keby som sa mala rozhodnúť znovu, tak to zahodím aj dnes aby som robila to niečo iné). Mala som toxický kariérny kolektív, s nikým z tých ľudí nie som v kontakte, teraz mám úžasný kolektív a prajem si povedať svojmu 22ročnému ja, že toto nie je finálna destinácia. Inak som hrávala bedminton, to mi chýba ako skoro jediné.
Fúú to som čerstvo 2. X zostatnicoval a myslel som, ze mi patrí svet. V reáli som bol vtedy ale obzvlášť veľký lóšer, fľakac a cringe clovek. Strasne som traposil
Ja sa už ani dobre nepamätám, čo sa dialo v mojich 22 rokoch.
Ale asi najzásadnejšie bolo to, že som nežila na Slovensku. Z povahovych črt najviac vynikali naivita, dôverčivosť a neskúsenosť. Hej a čo som neznasala bolo, že som sa červenala za každým, keď sa so mnou niekto rozprával. Zdá sa mi, že sa mi to dialo dosť dlho, asi tak do 26-27čky. Hrozne
@Kjuby@4 Určite si občas poviem, že toto a tamto šlo spraviť inak. Osobne mám rád plány a stanovené ciele, už dlhé roky, takže som miestami trochu sklamaný, že podstatné veci som si viac neodsledoval. Ale ak ti niekto povie, že život nejde naplánovať, tak má z obrovskej časti pravdu. Pokiaľ by tvoj svet záležal len na tvojich rozhodnutiach tak by to šlo určite plánovať, nakoľko máš ale okolo seba ľudí a priamo ti do života zasahujú tak naplánuješ maximálne pár svojich cieľov.
Aby som bol ale konkrétny, prvá kríza nastala tak v 22. roku života. Bol som zasnúbený so slečnou, ktorú som si "vysnil", žili sme v malom rodinnom domku pri Malackách a všetko sa javilo ako dobre vedený život. Reálne ale nikdy nebol čo nás viedlo k rozhodnutiu ísť od seba a dať si pauzu. Ako to tak býva, z pauzy sa stal po krátkej dobe koniec vzťahu a začínal som od začiatku v Ostrave. Tam sa moja situácia prakticky opakovala a ďalší dlhoročný vzťah skrachoval. Teraz mám 30 a budujem do tretice znova
Samozrejme stalo sa za tú dobu XY vecí, ktoré by som ti mohol napísať ale bola by to extrémne dlhá slohovka, ktorá by ti asi nič moc do života nedala. Myslím si, že je podstatné byť spokojný sám so sebou v daný okamih a pokiaľ do budúcna príde na výčitky, tak sa z chyby pouč ale nesústreďuj sa na trýznenie samého seba. Nič lepšie si ako objektívnu radu asi nedokážem predstaviť.
celkom vela som cestovala, bola som rok vo vztahu a strasne stastna, nastupila som na univerzitu na vysnivany odbor a tusim som bola celkom v pohode vtedy byvala som s mojim najlepsim kamosom, spolu sme obcas pili vino v starom byte v centre Brna, a pracovala som popritom ako polovica Brna v kiwi
zhruba v tom období sa u mňa začali objavovať prvé záblesky zdravého rozumu a robila som docela zásadné životné zmeny - rozišla som sa s vtedajším priatelom, s ktorým som mala nefunkčný a kodependentný vzťah a povedala som mu, nech sa odsťahuje. ja som ostala v byte, ktorý sme mali prenajatý a prvýkrát som bývala úplne sama a začala moja single girl éra prestala som fajčiť, obmedzila alkohol, začala sa zdravšie stravovať a cvičiť, prešla som na vegánstvo, znovu som sa prihlásila na výšku a začínala pomaly uvažovať o zmene kariéry, pretože dovtedajšie zamestnania ma všetky pekne srali.
@luc.ka@22 myslíš, že odchod z vysokej škole v nejakom štádiu jej "rozštudovania" je dobrý nápad ? Nie je lepší nápad, ak si v 2.-3.ročníku doštudovať a venovať sa po škole niečomu inému, ak už nechcem svoj odbor ani vidieť ?
bol som alkoholik zacal sa mi zhorsovat psychicky stav este viac, zacal som si uvedomovat ze fakt nie som dobry clovek, vyhodili ma zo skoly a vratil som sa na slovensko z ceska.
Na druhu stranu som aspon zacal aktivne chodit do terapie/na psychiatriu a nasiel som si tesne pred 23 narodkami vstupnu pracu.
Co by som spravil inac je ze mozno som mal vyhladat skor psychologicku pomoc, mal som ostat v brne a zacat brat svoj zivot viac do vlastnych ruk, ale ako sa hovori po vojne kazdy general
Bol som vtedy priveľmi naviazaný na dievčatá, najmä na ich hľadanie, písal som im ľúbostné veršíky, skladal romantické árie pre ne. To boli časy kedy ešte boli aj motýle v bruchu z nich a kedy som ešte nebol poznačený trpkosťou odmietnutia, lebo s hľadaním dievčaťa som len začínal vtedy… Asi som bol lepší a za niečo som asi pre ne stál, no teraz už nie, som sebec a svoj čas radšej obetujem záujmom ako žene, lebo veľmi dobre viem koľko to musí stáť úsilia, snaženia a času, napokon sa ťa aj tak vzdá, podrazí ti nohy a môžeš začínať opätovne od začiatku.
Ale za tie roky som už všetko možné postretal, a som si uvedomil, že mi už nestoja za plač ako kedysi a že to nie je s nimi med lízať. Ibaže by medzi nimi bola jedna kompatibilná, ale taká už neexistuje a ja som zase chladnejší ako som bol a už až taký happy nebudem ako vtedy..
No a okrem tohto akonáhle zvýšil čas som sa pilne usiloval deň čo deň na prerábke domu a začal si kaziť svoju chrbticu vplyvom váhovo neúmerných bremien.
V 22 rokoch som studovala posledne 2 roky na VS. Takze to bolo hlavne o tom. Posledné skúškové obdobie, ktoré som dokončovala v auguste, 5- mesačná prax a predo mnou diplomovka a štátnice. Veľa učenia, hlavne na intráku a s tým spojený stres. Ale bolo to zároveň krásne obdobie pretože som dala Pána Boha na 1. miesto v živote a On mi so všetkým pomohol a dal mi viac než škola alebo čokoľvek iné
@abstraktdepres@29 tak zijem vo svete, v ludskej spolocnosti a v smrtelnom tele, cize hej zatial mi treba aj VS aj doktora. To je sice pravda, ze Boh ma s nami plan a zamer ale to by sme ho museli pocuvat a spolupracovat. Boh nikoho nenuti.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
39 komentov
Odkázal by som svojmu mladšiemu ja nech poriadne maká už po 20 a ten kapitál využije na to aby už po 25 niečo poriadne mal.
Ale asi si dovolím tvrdiť, že som robil to čo som v tej dobe robiť chcel.
Určite by som zmenil svoj pohľad na vzťahy, nenáhlil sa tak moc a nestresoval sa pre neexistujúce problémy. Určite by som sa viac zaujímal o pocity iných než o tie svoje, asi by som si nakázal čítať viac kníh a piť menej alkoholu Nič radikálne by som ale nemenil, boli to fajn časy
@Kjuby každopádne nakoľko si túto tému otvoril, tiež sa pochváľ
Či by som niečo menil ? Nemyslím si, že by to bolo možné. Môj vtedajší setup bol neodvratný proces. Mrzí ma len, že som zahodil veľa príležitostí a stratil veľa skvelých ľudí.
Ale to je život.
Ale asi najzásadnejšie bolo to, že som nežila na Slovensku. Z povahovych črt najviac vynikali naivita, dôverčivosť a neskúsenosť. Hej a čo som neznasala bolo, že som sa červenala za každým, keď sa so mnou niekto rozprával. Zdá sa mi, že sa mi to dialo dosť dlho, asi tak do 26-27čky. Hrozne
Aby som bol ale konkrétny, prvá kríza nastala tak v 22. roku života. Bol som zasnúbený so slečnou, ktorú som si "vysnil", žili sme v malom rodinnom domku pri Malackách a všetko sa javilo ako dobre vedený život. Reálne ale nikdy nebol čo nás viedlo k rozhodnutiu ísť od seba a dať si pauzu. Ako to tak býva, z pauzy sa stal po krátkej dobe koniec vzťahu a začínal som od začiatku v Ostrave. Tam sa moja situácia prakticky opakovala a ďalší dlhoročný vzťah skrachoval. Teraz mám 30 a budujem do tretice znova
Samozrejme stalo sa za tú dobu XY vecí, ktoré by som ti mohol napísať ale bola by to extrémne dlhá slohovka, ktorá by ti asi nič moc do života nedala. Myslím si, že je podstatné byť spokojný sám so sebou v daný okamih a pokiaľ do budúcna príde na výčitky, tak sa z chyby pouč ale nesústreďuj sa na trýznenie samého seba. Nič lepšie si ako objektívnu radu asi nedokážem predstaviť.
Inak by som v minulosti toho vela nemenila, ved vieme ako to je s cestovanim v case a zmenou niektorych udalosti
Na druhu stranu som aspon zacal aktivne chodit do terapie/na psychiatriu a nasiel som si tesne pred 23 narodkami vstupnu pracu.
Co by som spravil inac je ze mozno som mal vyhladat skor psychologicku pomoc, mal som ostat v brne a zacat brat svoj zivot viac do vlastnych ruk, ale ako sa hovori po vojne kazdy general
Ale za tie roky som už všetko možné postretal, a som si uvedomil, že mi už nestoja za plač ako kedysi a že to nie je s nimi med lízať. Ibaže by medzi nimi bola jedna kompatibilná, ale taká už neexistuje a ja som zase chladnejší ako som bol a už až taký happy nebudem ako vtedy..
No a okrem tohto akonáhle zvýšil čas som sa pilne usiloval deň čo deň na prerábke domu a začal si kaziť svoju chrbticu vplyvom váhovo neúmerných bremien.