všimla som si na mojich spolužiakoch a ľuďoch celkovo že: niektorí pôsobia, rozprávajú, reagujú prirodzene .... a iní keď povedia to isté vyznie to neprirodzene alebo trápne nezáleží pritom ani či je ten človek spoločenský, alebo obľúbený..... čím to je ž
v prirodzenosti vyjadrovania (a správania celkovo) ide, myslím, asi najskôr o to, aby človek celkom prijal sám seba taký aký je. Ak sa prijme, nemá najmenší dôvod pre túžbu hrať sa na niekoho iného či rozprávať napríklad afektovane (za či už vedomou alebo nevedomou túžbou zaujať). Môže nastať akurát tak nespokojnosť so sebou, no potom to je už skôr o sebapozorovaní, sebazdokonaľovaní, cviku a prirodzenej zmene.
Proste keď prijmem seba samú, mám v péčku čo na mňa ostatní, rozprávam tak, ako mi je blízke, prípadne ako si vyžaduje situácia (nebudem rozprávať rovnako doma/v škole)
Alebo môže ísť o niečo úplne iné-jednoduchšie, niekto dar reči proste má, niekto nie toľko k mojim filozofickým výlevom
rozumiem no asi ide o mimiku, slovosled ako tie slova ukladas aby to vyznelo vtipne a hlavne spontane aby nebolo na tebe vydno ze popritom premýšlaš, to sa asi nedá naučiť. Netreba v tom hľadať nieake učenie ci sa to da alebo nie hľadať v tom niečo záludne. Stačí byť naozaj prirodzený a hlavne nie nasylu chcieť byť vtipný. A nájsť si svoj štýl humoru vyjadrovania komunikácie. A nebyť silo mocou niekto iny, chcieť ma%t humor iného ale nájsť si ten svoj.
no...kokotín tu už máš popísaných dosť...ale k veci...niekto proste má ten dar, že tak pôsobí a niekto nemá. A dá sa tomu trochu priučiť, ale keď to nemáš, tak to proste nemáš. Máš zrejme niečo iné, tak sa na to vyser
Každý človek je iný, pre každého je prirodzené niečo iné. Napr. ak si pridodzene veselý, zábavný človek, tak je pre teba prirodzené hovoriť zábavné veci. A okolie ťa tak aj vníma, a ty sama vyznievaš prirodzene. Ak si vážny, mrzutý človek, môžeš sa snažiť povedať niečo zábavné, ale pravdepodobne to vyznie neprirodzene alebo trápne alebo proste inak ako by si chcela..... Nechcem teraz škatulkovať, ale vo všeobecnosti si myslím že by sa mal človek správať tak ako to cíti a nejako sa nepretvarovať, lebo tá pretvárka je viac menej evidentná
Urcite je to vidiet ked je niekto komu je prirodzene - rozhadzovat rukami a hovorit zazivne a nemusi sa snazit..... a potom je tu ta skupinka co tak chce posobit ale to sa neda proste naucit... Bud mas to v sebe ten dar reci a take to vyzarovanie pozitivne so vsetkym co k tomu patri ked rozpravas- alebo sa o to snazis a vyznie to mozno tak afektovane urcite nie tak ako by si chcel aby to posobilo :ehm: proste kazdy ma iny sposob vyjadrovania a netreba nic silit
tiež som si to všimla, a neviem čím to je ... a mám pocit že niekey som presne te NEprirodzený typ... aj ked nie som žiadny flegma ale pôsobím tak a ma to štve
1. človek si uvedomí že keď bude hovoriť všetko čo si myslí tak to vyznie trápne a zistí že takto "vyššie" v očiach druhých nepostúpi.
(u mna tento bod uedomenia prišiel asi v 5 ročniku na zš)
2. človek začne sledovať stále opakujúce sa vzory správania a vyjadrovania, gest, mimiky, slovosledu ktoré vedú ku kladnej reakcii toho ktorý počúva, samozrejme je treba brať ohľad aj na to že to isté podanie nevyvolá vždy rovnakú reakciu, závisí teda aj od toho aký dojem už človek stihol urobiť a teda odsledované detaily je treba mierne poupraviť spôsobom takým aby vyvolali kladnú reakciu, čiže úspech nespočíva len v tom odsledovať tie vzory a pravidlá o ktorých si mnohí myslia že neexistujú (ony vlastne existujú a zároveň neexistujú - záleží od uhlu pohľadu lebo nič nie je pravda a objektívna realita neexistuje) ale aj od toho kto ich interpretuje iným. Jednoduho treba spoznať princíp a upraviť správanie tak aby ste dosiahli reakciu akú požadujete..
a samozrejme to obohatiť množstvom synoným a vyrazovych prostriedkov... to ľudia vždy milujú.. samozrejme s mierou..
Vždy som mala problém naučiť sa komunikovať na verejnosti. Medzi cudzími a veľkým kolektívom som bola veľmi tichá, no pri osobách, s ktorými som sa dobre poznala... ehm, to bolo od tichého a utiahnutého dievčaťa trochu vzdialené.
Každopádne, po prestupe na strednú som sa začala akosi viac začleňovať do kolektívu. Postupne som sa spoznala nových ľudí a nejako mi prestalo vadiť rozprávať. Dokonca veľa vecí vybavujem v triede ja
A tiež je pravda, že viem nadviazať konverzáciu snáď na hocakú tému a s kýmkoľvek. Kedysi som s tým mala obrovský problém.
Moja rada však je: byť sám sebou. Ak sa človek bude hrať na niekoho iného, nikdy nebude pôsobiť prirodzene.
Vieš si predstaviť aký zvláštny a narušený človek musím byť, ak mi dokonca aj moja veľmi asociálna spolužiačka povedala, že "má pri mne zvláštny pocit.. ako keby som bola z iného sveta"
Ak sa človek má ku čomu zmysluplne vyjadriť, tak nech sa nebojí, nech si stojí za svojim názorom.
Skrátka, ešte raz sa opakujem: buď sama sebou, používaj cudzie slova (ale len ak vieš ich význam ), nezaujímaj sa o to, čo si o tebe kto myslí, nájdi si svoj štýl komunikácie a humoru (Pretože každý má niečo, kde sa cíti doma. U mňa to je zväčša sarkazmus a irónia.) a tiež je dobré, ak má človek aspoň všeobecný prehľad. Budeš mať viac sebavedomia, ak budeš vedieť o čom rečniť
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
14 komentov
Proste keď prijmem seba samú, mám v péčku čo na mňa ostatní, rozprávam tak, ako mi je blízke, prípadne ako si vyžaduje situácia (nebudem rozprávať rovnako doma/v škole)
Alebo môže ísť o niečo úplne iné-jednoduchšie, niekto dar reči proste má, niekto nie toľko k mojim filozofickým výlevom
(u mna tento bod uedomenia prišiel asi v 5 ročniku na zš)
2. človek začne sledovať stále opakujúce sa vzory správania a vyjadrovania, gest, mimiky, slovosledu ktoré vedú ku kladnej reakcii toho ktorý počúva, samozrejme je treba brať ohľad aj na to že to isté podanie nevyvolá vždy rovnakú reakciu, závisí teda aj od toho aký dojem už človek stihol urobiť a teda odsledované detaily je treba mierne poupraviť spôsobom takým aby vyvolali kladnú reakciu, čiže úspech nespočíva len v tom odsledovať tie vzory a pravidlá o ktorých si mnohí myslia že neexistujú (ony vlastne existujú a zároveň neexistujú - záleží od uhlu pohľadu lebo nič nie je pravda a objektívna realita neexistuje) ale aj od toho kto ich interpretuje iným. Jednoduho treba spoznať princíp a upraviť správanie tak aby ste dosiahli reakciu akú požadujete..
a samozrejme to obohatiť množstvom synoným a vyrazovych prostriedkov... to ľudia vždy milujú.. samozrejme s mierou..
Každopádne, po prestupe na strednú som sa začala akosi viac začleňovať do kolektívu. Postupne som sa spoznala nových ľudí a nejako mi prestalo vadiť rozprávať. Dokonca veľa vecí vybavujem v triede ja
A tiež je pravda, že viem nadviazať konverzáciu snáď na hocakú tému a s kýmkoľvek. Kedysi som s tým mala obrovský problém.
Moja rada však je: byť sám sebou. Ak sa človek bude hrať na niekoho iného, nikdy nebude pôsobiť prirodzene.
Vieš si predstaviť aký zvláštny a narušený človek musím byť, ak mi dokonca aj moja veľmi asociálna spolužiačka povedala, že "má pri mne zvláštny pocit.. ako keby som bola z iného sveta"
Ak sa človek má ku čomu zmysluplne vyjadriť, tak nech sa nebojí, nech si stojí za svojim názorom.
Skrátka, ešte raz sa opakujem: buď sama sebou, používaj cudzie slova (ale len ak vieš ich význam ), nezaujímaj sa o to, čo si o tebe kto myslí, nájdi si svoj štýl komunikácie a humoru (Pretože každý má niečo, kde sa cíti doma. U mňa to je zväčša sarkazmus a irónia.) a tiež je dobré, ak má človek aspoň všeobecný prehľad. Budeš mať viac sebavedomia, ak budeš vedieť o čom rečniť