Do šiestich rokov fyzická bolesť.
Do dvanástich blbé nálady, osobné sklamania, hádky s rodičmi.
V súčasnosti už vlastne iba knihy a filmy...a nenávidím, keď ma pri tom niekto vidí.Preto chodím len na slabomyseľné/nedojímavé filmy, najskôr by som zdrhla z kinosály, keby som sa mala rozbuliť
mno tak toho je viac..su filmy pri ktorych neplakat je priam nemozne a do tej kategorie patri:Zelena mila,V ako Vendetta,Hladanie krajiny nekrajiny,Titanik,Forest gump a este vela ktore ma momentalne nenapadaju ,ale ovela horsie je ked vas nieco rozplace live priamo v sekunde, kedy je to vyslovene a vy sa neviete tomu ubranit ..v mojom pripade je to znak uplnej bezmocnosti a ten pocit neznasam...
viacero veci ma rozplace...najlepsie bolo ked sme so sestrou hrali volejbal a lopta skocila na strechu tak sme do nej kadzali kamene, ale sestra mi hodila ten kamen do hlavy ostrou castou a ja ze nic sa nedeje...strcila som si ruku do vlasov a vytiahla ju krvavu a uplny plac
ja som asi divna..ale neplacem..ani pri pesnickach ani pri filmoch ani pri knihach..akoze narocky som pozerala Zelenu milu(vraj rozplace chalanov) aj ine dojaky a ja furt nic...posledny film ktory ma rozplakal ale nie moc len take sklenne ocka som mala bol Zachrante Wilyho ked som mala asi 8 a stale hladam film ktory ma rozplace..
prinutit asi strasna fyzicka bolest. Ak by bez injekcie strkali draty medzi zuby, tak mi slzy kvapocka sama vyhrkla.
Prinutit asi nic ine okrem fyzickej polesti. Ale rad placem pri odvahe, obetavosti, statocnosti. Teda aj pri filme a hudbe Plakanie je prijemne. Hlavne take romanticke
mna rozplace hocico, film... pesnicka, ktora mi nieco/niekoho pripomina... alebo myslienky na najblizsiu osobu, ktora tu uz nie je proste.. som velmi citliva, ale zas neplačem 24 hodin denne
Naposledy som plakal asi pred 4mi mesiacmi keď sa somnou rozišla bývalá po roku a 8 mesiacoch, od tedy som neplakal ani na detkovom pohrebe. V čase rozchodu som si povedal že plač nieje už pre mňa, čo som povedal, to sa aj splnilo...
joj, od fyzickej bolesti som us dlho neplakal. naposledy som sa skoro rozplakal ked som pozeral film Zkrocená hora (Brokeback Mountain). Pozitivne ma vie rozplakat akurat smiech.
juj no to asi podla situacie ale mala som take pripady kedy ma strasne dojali skutocne pribehy zo zivota vaznenych ludi, stane sa ze aj film ale vacsinou mi idu slzy od smiechu
Ja sa rozplačem keď ma niekto totál brutál rozosmeje až ma brucho bolí a vtedy mi už idú slzy
Ďalej ma rozplače ale to je už smutnejšie... smutná udalosť samozrejme dáke úmrtie prípadne prítomnosť na pohrebe a tak...
Rozplakal ma film A walk to remember...neviem,či ho poznáte...potom ma rozplakala pesnička Damien rice - 9 crimes, Hans Zimmer - Tennessee a Nearer my God to Thee...a potom také situácie,o ktorých moc nechcem písať (rozchod,problémy,smrť,...), alebo keď ma niekto príliš vychváli, to sú také slzy dojatia...a samozrejme niekedy aj od smiechu
taak toho je dost- napriklad, ked mam pocit viny, alebo vycitky ze som zase nieco zle urobila,alebo povedala,jednoducho depka, alebo ked je priatel ku mne odmerany, a podla mna nema dovod,alebo smrt, alebo ked mam svoje dni, ja zvyknem mavat dost dost vleke problemy s tymito vecami, a minule som plakala aj pri filme, ked je taky dojimavy,ale ot mam po babkwe
nehovorte ze som baba ale ja som plakal naposledy ked moja laska isla na lyziarsky ste ma mali vidiet vo vytahu ked sme sa "naposledy" rozlucili-plakal som ako maly chlapec celou cestou domou a este aj dlhy cas doma
@flascha , myslíš také chutné animované dinosaurie mláďatá?To som vkuse pozerala kedysi...a išla som si oči vyplakať, keď ten starší zomrel
Normálne nezvyknem plakať, keď niekto zomrie (okrem postáv, ktoré som si fest zamilovala), skôr ma rozplače nejaká veta (Remarque má ten typ bezcitných, jednoduchých, ľahko absurdných viet, z ktorých sa mi chce zomrieť) alebo úplne veselá scéna...kvílivá hudba v pozadí, plačúci hl. hrdina a mŕtvoly rozosiate ma asi dojímajú iba v Disneyovkách
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
52 komentov
Do dvanástich blbé nálady, osobné sklamania, hádky s rodičmi.
V súčasnosti už vlastne iba knihy a filmy...a nenávidím, keď ma pri tom niekto vidí.Preto chodím len na slabomyseľné/nedojímavé filmy, najskôr by som zdrhla z kinosály, keby som sa mala rozbuliť
ako decko robité kolienka a zranenia od výmyslu sveta , smiech
úmrtie blízkeho človeka, slová lásky...
A ešte nejaký dojímavý príbeh, článok..
Prinutit asi nic ine okrem fyzickej polesti. Ale rad placem pri odvahe, obetavosti, statocnosti. Teda aj pri filme a hudbe Plakanie je prijemne. Hlavne take romanticke
Ďalej ma rozplače ale to je už smutnejšie... smutná udalosť samozrejme dáke úmrtie prípadne prítomnosť na pohrebe a tak...
Normálne nezvyknem plakať, keď niekto zomrie (okrem postáv, ktoré som si fest zamilovala), skôr ma rozplače nejaká veta (Remarque má ten typ bezcitných, jednoduchých, ľahko absurdných viet, z ktorých sa mi chce zomrieť) alebo úplne veselá scéna...kvílivá hudba v pozadí, plačúci hl. hrdina a mŕtvoly rozosiate ma asi dojímajú iba v Disneyovkách