Rovnako existencializmus, na druhej strane jeho reprezentanti boli dosť zakomplexované individuality. Škoda, že v tejto filozofii nedokázali prekročiť svoje tiene.
@misfit44 Tak ja neviem.... Hmmm... Napríklad zrovna najznámejší zastupiteľ, ktorý v svojej slepej viere podporoval Pol Pota? Alebo ten druhý najznámejší čo aj na konci svojho dieľa myslieval na to, ako mu dávala mater na prdel? Nevím si vybrať. Obaja sú na S tak si vyber ty
asi nihilizmus, ale neviem, nijak hlbsie som to nestudoval. len sa mi pomerne casto stava, ze zistim, ze s nejakou mojou myslienkou v skutocnosti uz v minulosti prisiel nejaky nihilisticky filozof.
@notmehofejk Tak ten bol tiež existencialista. Mal dosť problém priznať vo svojom existencializme rovnaké práva mužom a ženám. Dovod? Mal dosť krutú macochu.
To je vlastne to o čom hovorím v @2 Shopenhauer či Sartre svoje dielo pochovali svjím životom.
Inak odprúčam dielo "Existencializmus Je Humanizmus" myslím že Sartre ti bude moc blízky a jeho myšlienky budú pre teba veľmi zaujímavé.
@karlotiskot ja nezvyknem studovat filozofov/filozofie, lebo samotny koncept toho, ze by som si mal svetonazor formovat pod vplyvom cielene vyhladavanych myslienok niekoho ineho, mi pride uplne debilny. a robit to ako hobby, well, mam lepsie veci na praci.
ono to je proste tak, ze si vsimnem nejaky jav, rozmyslam nad nim a dojdem k zaveru. a potom niekde na nete/pri rozhovore/v yt videach co pouzivam ako background noise/etc., zachytim, ze "hej, taku a taku odpoved na popisanie toho javu priniesol ten a ten filozof". tak si zanadavam, ze kurva, zase ma predbehli a dalej to neriesim
@notmehofejk Pozeráš sa na to dosť zvláštne. Vieš ako, mávnuť rukou nad názormi niekedy až stoviek ľudi, ktorý danú filozofiu niesli celým svojím životom aby ju obohacovali dekádami prežitého a modernizoavali... No oka, ale ak už si dosť múdry sám za tie dve-tri dekád čo si na svete asi fakt nepotrebuješ múdra nejakého dedka aby ti ukázal kam tvoje názory možu viesť...
jednoznačne realizmus. ale radšej v literárnej rovine ako filozofickej. v literárnej rovine je podstata realizmu analýza charakteru v konkrétnom spoločenskom prostredí. teda tie diela sú viac zrozumiteľnejšie, čitateľ ľahko odhadne vnútorný svet postáv, a v nejednom z nich sa môže nájsť. a hoci napr. anglická a francúzska, je rozdielna ako slovenská. v slovenskej realistickej sa odráža mentalita dedinského prostredia, jeho primitivizmus, jednoduchosť, bieda, chudoba, zlé spoločenské pomery, alkoholizmus. proste realizmus po slovensky. kultúra žiadna, všetko povrchné. do toho prichádza svetový realizmus ktorý hovorí, že človek ako bytosť sa má vzdelávať a je postavený do stredu spoločnosti, analyzuje jeho charakter, vedie kultivované rozhovory, (pravdepodobne v tomto čase silnie kult čaj o piatej v anglicku), ďalej tá politická situácia je omnoho ďalej. Je to všetko vyspelejšie a vyzretejšie, človek sa môže od toho veľa učiť. dovolím si tvrdiť, že anglicko, francúzko totálne predbehli dobu v myslení, avšak v súčasnosti badáme práveže úpadok. pochod gayov v londýne, paríži, tam bolo tísíce týchto nemravníkov. dnes táto spoločnosť francuzka a anglická nie je to, o čom boli presvedčení spisovatelia, a dnešná situácia robí hanbu anglickým, francuzkym spisovateľom. Kým slovenská literárna kultúra, spoločenstvo, národ povstal na základe revolucionárov ako janko kráľ, šturovci, botto, a další končiac hádam hanou ponickou (súčasná literatúra) a musel sme vytrpieť národný útlak od madarov, uhrov, nemcov, čechov, a neviem ešte koho konkrétne, vždy sme boli utláčaní. to sa prejavilo samozrejme aj do spisovateľskej činnosti. teda nedá sa porovnávať historické spisovateľské obdobie čo sa týka napríklad národov, porovnaní teda s jednotlivými krajinami, pretože my sme mali iný kultúrny a historický vývoj. my sme museli riešiť iné trápenia, hlad, chudoba, bieda, nevzdelanosť, zaostalosť, alkoholizmus, problémy s neverou ústredny motív bol motív ženby a vydaja v národe,váženosť duchovenstva, váženosť kultúrnych a duchovných hodnôt na ktoré sa nedbá v súčasnosti, pretože materializmus takto pohltil celý svet, že podľahol tomu aj menovaný realizmus, ktorý za skutočné považuje len to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať. Teda vylúčenie akéhokoľvek duchovného myslenia, ktoré presahuje človeka mi na jednej strane pripadá ako kultúrny extrémizmus, s ktorým sa literárna spoločnosť a ostatná doposiaľ nevyrovnala. práve preto filozofické hnutie je len hnutie na základe názorov, formovaním myšlienok, ale nie na základe toho, že človek je povolaný hľadať pravdu. Preto v dielach spisovateľov nenájdete jednu kladnú literárnu postavu, ktorá vyžaruje duchovný pokoj, napráva krivdy, vie poradiť, väčšina sa sústreduje len na akýsi spoločenský odboj, kde bojujú proti neviditeľným nepriateľov. avšak v inej pozícii, ako sa to deje dnes pravda vo svete....
Stotožňujem sa vždy s tým, čo čítam. A môže to byť Sartre, Nietzsche alebo Turgenev. To je jedno.
Akýkoľvek náhľad nasávam, nikdy mi to moc nevydrží. Vždy to vyprchá jak acetón.
Mám taký pocit, že sa nedokážem vyhradiť voči ničomu.
Viem, že ak by som v sebe chvíľku živil budhizmus a začal chodiť na jógu, skutočne by som tomuto smeru uveril. A zároveň som si na 100% istý, že by tento koncept roztrhala jedna románová postava, povedzme taký nihilista Bazarov z Turgenevových Otcov a Synov. Alebo Célinov Ferdinand Bardamu.
A čo ak by som skočil na Dostojevského? Začal by som veriť v kresťanského boha. O tom niet pochýb. Úprimne a s celého srdca, pretože Dos’ by ma presvedčil.
Ako sa volá tento smer... nestálosť? Nie, musí v tom byť viac. Ja mám skrátka pocit, že v ľuďoch... doslova v každom človeku... sú všetky smery sveta. A že človek sa ani nemá vyhradzovať voči niečomu a pre niečo.
@karlotiskot ale ved ja nemavam rukou nad filozofiou, mavam rukou nad jej studovanim. ide o TVOJ pohlad na zivot. preco by si si mal TVOJ pohlad na zivot prevzat od niekoho ineho? ved to je kokotina. ja si svoj nazor tvorim sam. prekryva sa s nazorom niektoreho vyznamneho filozofa? cool. to ale pre mna neni dovod zacat studovat jeho diela.
co je z vlastnej hlavy, to sa rata. ked problem objavis a vyriesis sam, mozes povedat, ze tomu rozumies. na rozdiel od drvivej vacsiny ludi, co si to nastuduju. a to samozrejme neplati len pre filozofiu ale pre vsetko co sa da vediet.
@notmehofejk sisi istý, že ak sympatizujes s nihilizmom, o čom konkrétne bol? Lebo pochybujem že to vieš, alebo si si to len tak vymyslel z brucha
Lebo podstatou nihilizmu je to, život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt. to je v podstate pesimistický prístup.
@31 teda este doplnim, ze nielen zivot je bez objektivneho zmyslu ale vsetko je bez objektivneho zmyslu, lebo objektivny zmysel neexistuje. zmysel je konstrukt vytvoreny pozorovatelom, a preto je vzdy subjektivny.
@notmehofejk jasne že viem. pozri. vieš o tom, že. tristan bernard povedal, že pesimisti a optimisti majú jednu spoločnú chybu. Boja sa pravdy. je to tak? znie to síce poučkovo z učebnice, ale podstata je táto. je jedno či si filozofický pesimista, alebo optimista ( čo pochybujem, ale dajme tomu že sympatizuješ s tým, ako pohoda, ) jedno je isté, že v oboch prípadoch absentuje poznanie pravdy. A práve ako ja hovorím, realizmus, to že za skutočné, opakujem skutočné považuje to, čo sa dá zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať, a práve na tomto fakte čerpal paralelný realizmus vo svetovej literatúre, pretože spisovatelia potrebovali akýsi oporný bod. teda realizmus ako taký nevznikol v spisovatelskej obci medzi spisovateľmi, oni si ho vybrali, osvojili, a na jeho základe predstavili svoje diela, pretože sú tam zachytené pravdivé zobrazenie charakterov postáv. áno, bolo mi vždy čudné, prečo tie charakteristiky v románe pamati klubu pickvickovcov sú vyslovene tak vyšperkované. prečo im autor venuje toľko pozornosti. Tento geniálny príbeh od dickensa nie je ani tak cenný, že aká je podstata toho diela, pretože rozobrať tento príbeh je veľmi zložité, a v podstate sa ani nedá. v podstate ty nevieš o čom písal dickens vtomto diele. Práve preto, lebo podstatu diela predstavil v analýze charakteru v konrkétnom spoločenskom prostredí na základe bežného konania ľudí, to je to, čo zachytil napríklad aj kukučín v slovenskom prostredí, ale on opisoval viacmenej to, čo bolo príznačné pre našu dobu. alkoholizmus, nevera, dedina, problém vydaja žien, ženba mužov, sem tam nemanželské deti, prostredie duchovného života, knaz ako ústredná postava, ktorý spolu so starostom, alebo nejakým hlavným predstaviteľom toho prostredia zohráva váženú úlohu. a to je všetko. nič konkrétne, v čom by bol povzbudený slovenský národ. domnievam sa že slovenský realizmus napríklad v podaní kukučín, timrava, tajovský nesúvisia vonkoncom s podstatou realizmu ako takého. Je tam zachytená síce tá jeho definovaná podstata, čo som spomínal, ale je to úplne inak poňaté. čiže nie je jedno, ak máš konrkétny smer ako som spomínal realizmus, či slovenský, alebo svetový. to stopercent.
@vreskot000 ale ja nesympatizujem s nicim vela mojich nazorov sa prelina s nihilizmom, tam to ale hasne.
samotne hnutia opierajuce sa o filozoficke smery nerespektujem vobec. lebo podla mojho skromneho nazoru su filozofi ludia, ktori sa velmi radi pocuvaju a ich nasledovaci su zase lenivi samostatne premyslat a potrebuju vodcu. a to je vzdy nebezpecne usporiadanie.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
36 komentov
Úplne vážne vysvetľovať, že je letiaci šíp v pokoji alebo bývať v sude, má svoje čaro
To je vlastne to o čom hovorím v @2 Shopenhauer či Sartre svoje dielo pochovali svjím životom.
Inak odprúčam dielo "Existencializmus Je Humanizmus" myslím že Sartre ti bude moc blízky a jeho myšlienky budú pre teba veľmi zaujímavé.
ono to je proste tak, ze si vsimnem nejaky jav, rozmyslam nad nim a dojdem k zaveru. a potom niekde na nete/pri rozhovore/v yt videach co pouzivam ako background noise/etc., zachytim, ze "hej, taku a taku odpoved na popisanie toho javu priniesol ten a ten filozof". tak si zanadavam, ze kurva, zase ma predbehli a dalej to neriesim
Nič-menej vím jak to myslíš. Tiež sa mi to stáva.
Akýkoľvek náhľad nasávam, nikdy mi to moc nevydrží. Vždy to vyprchá jak acetón.
Mám taký pocit, že sa nedokážem vyhradiť voči ničomu.
Viem, že ak by som v sebe chvíľku živil budhizmus a začal chodiť na jógu, skutočne by som tomuto smeru uveril. A zároveň som si na 100% istý, že by tento koncept roztrhala jedna románová postava, povedzme taký nihilista Bazarov z Turgenevových Otcov a Synov. Alebo Célinov Ferdinand Bardamu.
A čo ak by som skočil na Dostojevského? Začal by som veriť v kresťanského boha. O tom niet pochýb. Úprimne a s celého srdca, pretože Dos’ by ma presvedčil.
Ako sa volá tento smer... nestálosť? Nie, musí v tom byť viac. Ja mám skrátka pocit, že v ľuďoch... doslova v každom človeku... sú všetky smery sveta. A že človek sa ani nemá vyhradzovať voči niečomu a pre niečo.
co je z vlastnej hlavy, to sa rata. ked problem objavis a vyriesis sam, mozes povedat, ze tomu rozumies. na rozdiel od drvivej vacsiny ludi, co si to nastuduju. a to samozrejme neplati len pre filozofiu ale pre vsetko co sa da vediet.
Lebo podstatou nihilizmu je to, život je bez objektívneho zmyslu, účelu alebo skutočných hodnôt. to je v podstate pesimistický prístup.
nemate zac!
samotne hnutia opierajuce sa o filozoficke smery nerespektujem vobec. lebo podla mojho skromneho nazoru su filozofi ludia, ktori sa velmi radi pocuvaju a ich nasledovaci su zase lenivi samostatne premyslat a potrebuju vodcu. a to je vzdy nebezpecne usporiadanie.