Neviem či v mojom prípade to je Tanatofóbia, ale vždy pred spaním ma napádajú takéto myšlienky. Proste mám strach z toho, že raz tu už nebudem. Že zomriem a všetko sa tým skončí. Ja viem že potom ma to už srať nebude, ale jednoducho tá predstava je pre mň
na stotinu sekundy som sa nad tym realne zamyslela, ale radsej ututlavam tuto myslienku a celu temu do najzadnejsieho konca mojho mozgu a odmietam nad tym uvazovat... veriaci to maju jednoduchsie, bud nebo alebo peklo, ti ktori sa na to pozru z pohladu vedy a zistia, ze sme proste masina, ktora jednoducho vypne a nastane tma je dost na picu. ale beriem to ako dan za to, ze som si "dovolila" sa o o to dalej zaujimat.
keď som bola malá, večer som sa bála zaspať, lebo som si myslela, že umriem v spánku a nič s tým nebudem môcť spraviť, prišlo mi to hrozne nefér oproti umieraniu pri vedomí
a myšlienka že nebude nič je pre mňa naraz upokojujúca aj desivá.
skús si prečítať nejaké knižky o živote po živote, o reinkarnácií, aj keď nebudeš veriť, určite to niekde hlboko v tebe nechá aspoň malinkú nádej, možno ti bude ľahšie zmier sa, ver alebo si daj predpísať nejaké benzodiazepíny.
“Death must be so beautiful. To lie in the soft brown earth, with the grasses waving above one's head, and listen to silence. To have no yesterday, and no tomorrow. To forget time, to forgive life, to be at peace.”
― Oscar Wilde, The Canterville Ghost
ako povedala @wind , myslienka smrti je pre mna neuveritelne desiva ale istym sposobom aj upokojujuca zaroven.
Takže asi takto.. S najväčšou pravdepodobnosťou je toto žitie na dve veci. Nie len že ti vedomie zhasne, ty ani nemáš možnosť niečo trvalé po sebe zanechať, pretože nech aj existuje čokoľvek väčšie zanikne to tiež. Takže ani povestné hlody typu "kus teba tu s nami bude žiť navždy" je len romantický blábol. Neexistuje nič čo by od uvedomovania si tohoto uľahčilo a keď hej je to skôr druh sebaklamu. Tak si nejaký nainštaluj a ži ďalej.
bojim sa len toho, ze zomriem v momente, ked na smrt nebudem pripravena, ked este budem chciet nieco spravit a nebudem moct.
pokial si na zemi "vysporiadam vsetky ucty", tak sa smrti branit nebudem. aj tak nemozem zit vecne. niekedy mi dokonca smrt pripada ako najkrajsie mozne (ne)pokracovanie mojho zivota.
hlavne chcem umriet v momente, ked budem stastna, nech v poslednych chvilkach nic nemusim lutovat.
ale smrt si nevybera podla toho, kedy chceme. ano, momentalne ma desi, ze by som napr. zajtra mala zomriet. este chcem toho vela zazit.
ja keď už, tak mám strach potom z takých tých praktickejších vecí, ako to, ako zareaguje rodina a spol. na to, že som umrela; nebude mať traumu ten, kto nájde moje telo; či nezruinujem rodinný rozpočet nákladmi na pohreb a podobne
...neprestanú ma fascinovať tieto formulácie z ktorých to znie ako keby človek hovoril len o inom druhu náboženstva...
nevermind,
ako sa s tým vyrovnávam? hm. tiež mám silno vedecké zmýšľanie, takže som si vedomý toho, že aj keď je blbosť neochvejne byť presvedčený že po smrti niečo je (keďže na to neexistujú dôkazy), rovnako nie je úplne ...korektné( ? ) byť neochvejne presvedčený o tom, že po nej nič nie je, lebo ani na to neexistujú dôkazy. takže som celkom zvedavý, a svojim spôsobom sa teším na moment kedy zistím na vlastnej koži ako to je, resp. aké to je, umierať.
take it easy ... daj si pivo a nerozmyslaj nad takymi vecami aj tak sa ich nikdy nedozvies a mozes zomret hocikedy tak si uzivaj zivot a snaz sa aby ked zomries aby po tebe nieco ostalo .. konec
Ja sa tiež bojím smrti a tiež ma to napadá pred spánkom. Ale dalo by sa povedať že ja sa viac bojím umierania iných. A čo sa týka tej nesmrťelnosti, v jednom článku som čítala že vlastne vedci to skúšajú iba tak okrajovo lebo sa akoby bola toho zahrávania sa s Matkou prírodou.
Verím v život po smrti. Všetko sa deje pre niečo, a preto si myslím, že by bola hlúposť, kebyže si tu odžijeme páru rôčkov a koniec, nič, všetko sa končí. Neviem si predstaviť, že by som už nikdy nevidel svoju rodinu, priateľov.. Neverím, že smrťou sa to všetko končí.. Veď uvidíte..
@midnight ty si asi jak ten Richard Dawkins tiez povedal peknu vetu , ze je na stupnici ateizmu 0-7 6.9 ateistom.ani nepriznavas ani nezavrhujes tzv zivot po zivote ,ale rozhodne urcite neverime ludmi vytvorene nabozenstva
Možno to je prirodzený proces, ale skôr mi príde lepší pohľad niektorých vedcov, že to je choroba. Osobne by som si asi vedel predstaviť žiť navždy.... už len tie vedecké objavy ktoré by som stihol, knihy, ktoré by som prečítal...
@candy36 Ty sa nauc citat s porozumenim... Ja kaslem na to ze svet pojde dalej bez mojej existencie. Ja mam ale rad zivot.. Nejak si neviem predstavit to nic, co nastane po smrti. Tak tu uz netrolluj.
@neviemsivybratnick ty musíš byť tak brutálne negatívny človek že si to ani neviem predstaviť želám ti krásny život aj keď ty ho asi veľmi pekný mať nebudeš
@neviemsivybratnick hm, stále omielaš ako som mimo q pritom jediný mimo si tu ty život je na to, aby sa prežil, nie aby si ho strávil premýšľaním o smrti. Bohužiaľ, niektorí ľudia si to uvedomia príliš neskoro.
@candy36 Vieš čo, úplne som nadšený z tých myšlienok, ktoré si absolútne sám privolávam a robí mi strašnú radosť že na to myslím... môžem snáď za to že mi to príde na myseľ? Rád by som, aby to znova odišlo, keď som bol mladší, tiež sa mi toto stávalo, potom to prestalo a teraz znova...
@neviemsivybratnick mysli na to ako za 30 rokov bude celá zem zajebaná odpadkami, aké dôsledky bude mať globálne oteplovanie, a pod. a možno si uvedomíš že z praktického hľadiska je oveľa rozumnejšie báť sa života než smrti
ale nie. Proste ak nemáš 60+ tak je na takéto myšlienky priskoro, a musíš proste presvedčiť svoje vedomie že taký strach je blbosť.
Každý musí umrieť a nie len z biologického hľadiska, ale aj pre to že večný život je stokrát horší ako smrť. Máme svoje limity, a keď vyťažíš zo života toľko koľko budeš vládať už sa nebudeš báť smrti
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
45 komentov
a myšlienka že nebude nič je pre mňa naraz upokojujúca aj desivá.
skús si prečítať nejaké knižky o živote po živote, o reinkarnácií, aj keď nebudeš veriť, určite to niekde hlboko v tebe nechá aspoň malinkú nádej, možno ti bude ľahšie zmier sa, ver alebo si daj predpísať nejaké benzodiazepíny.
― Oscar Wilde, The Canterville Ghost
ako povedala @wind , myslienka smrti je pre mna neuveritelne desiva ale istym sposobom aj upokojujuca zaroven.
pokial si na zemi "vysporiadam vsetky ucty", tak sa smrti branit nebudem. aj tak nemozem zit vecne. niekedy mi dokonca smrt pripada ako najkrajsie mozne (ne)pokracovanie mojho zivota.
hlavne chcem umriet v momente, ked budem stastna, nech v poslednych chvilkach nic nemusim lutovat.
ale smrt si nevybera podla toho, kedy chceme. ano, momentalne ma desi, ze by som napr. zajtra mala zomriet. este chcem toho vela zazit.
» itunes.apple.com/sk/podcast/lamp...
» itunes.apple.com/sk/podcast/lamp...
1. cast: » goo.gl/YWUQK...
2. cast: » goo.gl/z09UW...
"Verím vo vedu..."
...neprestanú ma fascinovať tieto formulácie z ktorých to znie ako keby človek hovoril len o inom druhu náboženstva...
nevermind,
ako sa s tým vyrovnávam? hm. tiež mám silno vedecké zmýšľanie, takže som si vedomý toho, že aj keď je blbosť neochvejne byť presvedčený že po smrti niečo je (keďže na to neexistujú dôkazy), rovnako nie je úplne ...korektné( ? ) byť neochvejne presvedčený o tom, že po nej nič nie je, lebo ani na to neexistujú dôkazy. takže som celkom zvedavý, a svojim spôsobom sa teším na moment kedy zistím na vlastnej koži ako to je, resp. aké to je, umierať.
potom aj ja som sebecká a každý zdravo rozmýšľajúci človek ktorý nechce zomrieť je tiež sebecký
keď chceš vyrypovať najprv sa nauč čítať s porozumením
...je sebecký preto, že si nevie predstaviť že svet bude ďalej fungovať bez toho aby on existoval. alebo nechce prijať skutočnosť že to tak raz bude.
ale nie. Proste ak nemáš 60+ tak je na takéto myšlienky priskoro, a musíš proste presvedčiť svoje vedomie že taký strach je blbosť.