je relativne co je po smrti ale zivotom to nazvat nemozeme pretoze zivot sa konci smrtou...ci je nieco alebo nie potom whatever,naco sa tym trapit, mame dost toho co riesit kym sme na svete...
Clovek je bytost tak dokonale misticka, nabozenska, veriaca a nadpozemska, krizom cez vsetky storocia, kultury a narody, ze asi kazdy nejako veri alebo aspon tusi ze NIECO potom bude.
@Sion tak smola život de dál Podstatné je žiť tak aby ak nejaký bol aby sme sa za svoj život nehanbili a ak by žiaden posmrtný život nebol tak aby sa za nás nemuseli hanbiť naše deti, priatelia... pretože časť z nás vždy prežije v ľuďoch ktorým sme boli blízky.
Naozaj si myslíte, že vaša existencia je nevyhnutne spätá s tou znôžkou mäsa a kostí zvanou telo?
Ešte zvláštnejší je však iný dôsledok - že od smrti až úplne úplne úplne na veky vekúce vo všetkých priestoroch a časoch by ste vôbec neexistovali, v žiadnej forme. Rovnako je čudné aj to, že vo všetkých priestoroch a časoch, ktoré boli, ste neexistovali. Asi si myslíte, že v matkinom lone ste nejak vznikli (z ničoho) a po smrti zaniknete (do ničoho). Vcelku nechápem, ako môže z nesúceho vzniknúť súce a zo súceho nesúce. Takisto mi je neznáme aj to, kvôli čomu tu vlastne pobývate - nemôže vám to byť jedno? O pár rokov aj tak zaniknete, bez ohľadu na to, či spravíte masovú popravu alebo niečo lepšie - zaniknete v absolútnom zmysle slova. Život s takouto predstavou musí nevyhnutne skĺznuť do bezbrehého hedonizmu, nihilizmu,...
Neviem, čo sa stane po smrti - ale viem, čo sa nestane. Toto sa jednoducho určite nestane.
Nechcel by som zomierať s takou predstavou, budete to mať ťažké.
Ech, ty a tvoje priestory... Kedy si už začneš byť vedomý niečoho mimo nich? Ináč, súhlasím, vcelku. Ale čítam teraz rôzne mizerné prózy jedného chalana, čo sa zúfalo snaží o tvorbu, tak nemám čas ti vytýkať nič...
A čo taký novorodenec, ktorého matka zabila ihneď po narodení? Nie je trošku ochudobnený? A živočíchy? Nejaký jednobunkovec napr. - vznikne ako jednobunkovec, pobudne tú pár dní - a potom koniec ich všetkej existencie? A podľa akého kľúče sa určuje, že kto kým bude? Náhoda?
Determinizmus to byť nemôže - pretože pred narodením nejestvujete a nesúcemu sa asi ťažko dá vytvoriť nejaký kauzálny rad. Čiže niekedy, v nejakom okamihu absolútna náhoda zariadila to, že ste teraz tým, kým ste.
Ak to zhrniem, tak z toho, čo si myslíte, vyplýva:
1. V nejakom momente tesne pred počatím ste vznikli z ničoho
2. To, do akej podoby sa dostane vaše vedomie, "zariadila" absolútna náhoda
3. Keď vám zlyhajú základné životné funkcie a srdce prestane prúdiť krv do mozgu - tak zaniknete v absolútnom zmysle slova. Zo súceho červíka sa stane niečo nesúce. Zákon zachovania energie a hmotnosti podľa vás určite nemôže platiť.
neviem či sa to dá nazvať životom ale myslím si že niečo existuje určite aj po smrti.. minimálne mnoho skúseností s duchmi sú toho dôkazom a tiež je dokázané že "duša" = určitá energia po smrti unikne ale zmiznúť skrátka nemôže takže niekde je určite, možno v inej forme..
@Alpynus podla akeho kluca? hehe. biologia more biologia .. ked tvoj fati trtkal tvoju mati, je fakt nulova pravdepodobnost ze by si bol zirafou...podla takehoto kluca sa urcuje co budes...
1. V nejakom momente tesne pred počatím ste vznikli z ničoho - tesne pred pocatim sa este nic nedialo (teda len bum bum postel o stenu) aby sme si to ujasnili pocatie = spojenie X a Y chromozomov (vajicko a spermia) v lone matky. a ztoho som vznikol. a moz aj ty.
2. To, do akej podoby sa dostane vaše vedomie, "zariadila" absolútna náhoda - vedomie? nechapem. vedomie je prave teraz co citim/vydim/prezivam ak si myslel to co sa narodi a co z toho vyrastie tak opet biologia - presnejsie sa to vola krizenie
3. Keď vám zlyhajú základné životné funkcie a srdce prestane prúdiť krv do mozgu - tak zaniknete v absolútnom zmysle slova. Zo súceho červíka sa stane niečo nesúce. Zákon zachovania energie a hmotnosti podľa vás určite nemôže platiť. - s tymto mas pravdu asi ako ja ked som mal 10r a povedal som ze dynamo z bicykla napojim na otvoreny kazetak, tym ze sa kazetak toci (prehrava kazetu) bude toci dynamom a to bude vyrabat elektrinu ktora bude pohon pre kazetak.. picovina jak delo
je mozne ze v case mojej smrti vznikne novy zivot, ale.....
"náhoda zariadila to, že ste teraz tým, kým ste." ano, ale nie nahoda v tvojom ponimani ale nahoda ze som stretol toho a toho a ty mi povedali to a to a tak som sa vlastne vyvijal celych 20r. ano to je nahoda ktora ma ovplyvnila a spravila zo mna to, co som...
Viem, čo znamená "veriť". Avšak ak fakty a dôkazy poukazujú na to, že niekto verí v omyl, mal by sa asi zamyslieť. Môžeš veriť napr. v to, že objem kocky sa dá vypočítať napr. ako 3*a. Ale keď ti niekto dokáže, že je to a^3 a ty stále budeš veriť tomu, že je to 3*a - tak je to jednoducho hlúpe : )
Po smrti jednoducho musíš existovať v hocjakej inej forme, kľudne aj ako nejaká úplne iná bytosť, ktorá nebude mať ani poňatia, že kedysi bola yolis - ale existovať budeš. Pretože ak by si neexistovala, tak by vznikli veľké rozpory - presne také, ako som opísal vyššie.
Veriť v to môžeš - ale nie je to tak.
A spojenie "život po smrti" vôbec absurdné nie je, keďže pojem smrť v sebe obsahuje život - pretože pred smrťou musel byť život.
takze ja si myslim ze po smrti nieco je mozno to nieco bude trvat kratko proste ti napise "game over" a koncis a potom futr tma ktoru ty vnimat proste nebudes. podla mna sa to bude podobat spanku proste nebudes o nicom vediet a konec. Ale nechcem tomu verit proste si len myslim ze to tak je najradsej by som veril zivotu po smrti furt by som chcel mat 19 a majte ma radi proste xD ale tak neviem iba moj nazor
Slabo si sa zamýšľal. Párkrát som sa zasmial, keď som si čítal tvoje vývody.
Napr.: "ked tvoj fati trtkal tvoju mati, je fakt nulova pravdepodobnost ze by si bol zirafou..." Lenže podľa akého kľúča kto určil, že práve tamtá bytosť bude môj otec a tamtá bytosť moja matka?
K zbytku sa ani nevyjadrujem, keďže očividne používame iný jazykový systém a vzájomne si nemôžme rozumieť.
jediné čo viem je, že ked umriem, pochovaju mam ja sa rozpadnem, zmiešam sa s hlinou, rozožerie ma to, neviem a je mi to vlastne aj jedno. ja som tu pre teraz. keby som sa mala narodiť ako podenka, tak sa narodím ako podenka, odžijem si svoj deň a nezaoberám sa pičovinami.
zo súcej yolisovej sa nestane nesúca yolisova, jednoducho za rozlozim ako ked uhynie kvet. bodec.
Ty asi nebudeš príliš hĺbavý človek, keď si celú svoju existenciu redukovala len na svoje telo. To, čo sa stane s tvojim telom, je absolútne nepodstatné.
Ide o to, čo sa stane s tvojím vedomím, tvojou dušou.
Máš dušu? Máš. Je tvoja duša súca? Je. Myslíš si, že po smrti tvoja duša zanikne v absolútnom zmysle? Myslíš. Stane sa zo súcej duše niečo nesúce? Stane. Ako môže z niečoho vzniknúť nič? A ako mohla z ničoho vzniknúť tvoja duša?
Napr. toto sú tie body, kvôli ktorým tvoja hypotéza padá.
pôvodne som si chcel iba naliať a sledovať vývoj, ale predsa.
One question: ak @yolis zhebne, a nejaká jej energie sa nejakým spôsobom (dostaneš nobelovku, ak povieš, či vôbec a akým) premietne do iného živého organizmu, povedz mi, je to ešte stále yolisová? Je vôbec možno hovoriť v tomto zmysle o posmrtnom živote?
(to som hovoril o tom, čo sa nazýva reinkarnácia)
A potom: ak sa teda nedeje to, že by sa všetko živé reinkarnovalo po smrti do iného živého, tak je tu jedna ďalšia možnosť, niečo ako "raj", "peklo", "očistec" - nejaký mimopriestor, kde sa každý človek a každé zviera a každá rastlinka po "smrti" nachádzajú. Kde je? Akoto, že sa nijak neprejavuje? Veď predsa tá energia musí byť merateľná.
Napijem sa...
Rozumiem, že je ťažké si priznať, že naša existencia vlastne nemá zmysel. Ak sa na to pozrieš tak, že vesmír je starý koľko? x miliárd rokov, a ty tu budeš žiť možno 60 rokov, možno 18 rokov... to je nič, a nič nevykonáš pre to, aby to ovplyvnilo vesmír. Ani Einstein, ani žiadna živá bytosť (známa zo Zeme, pretože ktovie či neexistuje mimozemský život, nemôžeme to vylúčiť) fakticky nezmenil vesmír. Iba naše poznanie o ňom. Sme len jedna (alebo jedna z viacerých) náhod (síce deterministických, ale náhod ((podľa mňa sa to nevylučuje) v tomto vesmíre.
@alpynus necítim sa byť menejcennou bytosťou len preto, že nehĺbam nad vecami, ktoré nijako neovplyvnia môj život. ak tam nič nebude, tak tam nič nebdue, ak tam niečo bude, tak sa z toho neposerem.
ale myslím si, že tam nič nebude, to je celé. a vsetky hypotézy sú mi skutočne ukradnuté.
A k tomu bytie po smrti nebudeme už viac jestvovať my, vo svojej komplexnosti, teda, ak vezmeme do úvahy, že nášmu neživému, rozpadajúcemu sa telu bude chýbať nejaká kognitívna rovina. Chvílu bude síce existovať v tejto rovine ležiacej zeleniny, a potom sa postupne rozpadne na menšie a menšie časti, až do úplnej nepodoby. Rozpadne sa na množstvo súcien, ktoré ešte bude možné deliť po najzadnejšie hranice našich vedomostí. Budeme ich pomenúvať rôzne: Ohlodané kosti, obsah tráviaceho traktu kostného červa, atómy železa z hemoglobínu, elektróny, kvarky...
Ťažko to však považovať za napr. mňa. Aspoň teda, podla mňa.
Keby sme sa radšej pýtali, či existuje po smrti nejaké vedomie seba samého?
Nie je pravda, že nič vo vesmíre neovplyvníš. Tvoj vklad však bide tak mizivý, že nie je nutné sa ním zaoberať.
A o akej energii to tu vlastne hovoríš? Navštívil si nejaký fasácky kurz nejakej sekty?
Duša je pekný koncept, ale nevieme, či skutočne naše vedomie nie je len podivným usporiadaním podivných buniek, ktoré si medzi sebou podávajú elektrické facky.
" ak @yolis zhebne, a nejaká jej energie sa nejakým spôsobom (dostaneš nobelovku, ak povieš, či vôbec a akým) premietne do iného živého organizmu, povedz mi, je to ešte stále yolisová? Je vôbec možno hovoriť v tomto zmysle o posmrtnom živote?"
V každom prípade: keď sa po smrti nejaká jej energia niekam presunie, napr. do nejakej inej bytosti - tak odpoveď na otázku, či existuje (akýkoľvek) život po smrti nemôže byť nie.
@60 oh no, žiadna sekta, ale povedzme, že k tejto téme mám celkom dosť informácií (ako z východných náboženstiev, tak aj z kresťanských), ktoré môj názor (nenazývajme to vierou) podporujú, ale rovnako mám aj dosť informácií, ktoré podporujú alpynusa a grietushu.
myslím, že sa líšime v tom, že vy si myslíte, že duša je niečo, čo môže existovať mimo tela, a že ja si myslím, že duša v tomto zmysle neexistuje.
Osobne mi to je jedno, nie som veriaca, takže toho, že by som išla do "pekla" sa nebojím.
Ak by aj po smrti nebolo nič, nemám sa čoho báť, lebo už o tom vedieť nebudem.
Ale aj tak sa prikláňam skôr k tomu, že človek nemá len telo, ale aj dušu a tá duša ostáva, možno, že budem žiť iný život s tým, že samozrejme o tomto nič vedieť nebudem, prípadne tá duša ostane v nejakej inej "dimenzii", nie na tejto planéte.
rád by som sa držal témy, ale skúsme podobný príklad - keď sa pohybová energia zmení na tepelnú energiu, môžeš ju ešte nazvať pohybovou?
ako ty vravíš, "keď sa po smrti nejaká jej energia niekam presunie, napr. do nejakej inej bytosti..." tak v tomto prípade to môžme zameniť na "keď sa po tom, ako sa zmení pohybová energia na tepelnú..., môžme ešte stále potom hovoriť o teple ako o pohybovej energii?
Určite nie.
Tie dva odstavce bolo také zamyslenie sa nad tým, prečo vôbec ľudia veria v "posmrtný život"
Moja osobná skúsenosť po všetkých tých hubách, lsd, šalviách a pod. je taká, že dokonca aj moja konkrétna duša môže existovať mimo tela. Dokonca to viem aj cielene navodiť.
Nie som jediný - premnohí ľudia dokážu to isté, dokonca bez omamných látok.
Samozrejme - môžeš mi neveriť.
Ale:
Rovnako si môžeš však napr. myslieť, že KĽDR neexistuje, ja by som v nej reálne bol, povedal by som ti o tom - a ty by si mi stále neveril. Dokonca by tam boli viacerí (viacerí ľudia majú skúsenosti s existenciou duše mimo tela), a aj tak by si im neveril.
nechce sa mi moc do toho vstupovať, len poznamenám, že sa jedná o inú formu energie. rovnako, ako sa jedná o inú formu existencie. otázka nie je, či ty ostaneš stále tebou (aj keď mnohí si to tak môžu vysvetľovať. v tomto som však agnostik, neviem, či mi vedomie mňa ostane alebo sa zmením na úplne inú formu existencie. to však nespájam s reinkarnáciou.), ale či proste niečo z teba bude v nejakej forme stále existovať.
otázku by sa dalo jednoducho preformulovať ako "existuje aj iná forma existencie než je tá, ktorú poznáme z okolitého sveta?" (tým sa samozrejme nenaráža na mimozemský život)
to, že človek po drogách lieta a má zážitok, že jeho duša existuje mimo neho, nemôžeš považovať za dôkaz toho, že človek má v sebe dušu ako niečo mimo tela, niečo, čo sa od neho môže odpútať a čo môže "prežiť" (existovať) mimo tela.
Ja som bol už tak opitý, že som videl duchov a že som behal po mínovom poli (3/4 hodinu ma z neho cez telefón vyťahovali ((oäťmetrový úsek). Bol som taký grogy, že som sa bál stromov, ktoré sa za mnou načahovali... ale uvedomujem si, že to bol účinok drôg.
Takže verím ti, že rôzne látky ti môžu navodiť tento POCIT, ale sám neveríš tomu, že to je nejaká forma dôkazu.
V prvom rade - neexistuje "pohybová", "tepelná" a iná špecifická energia. Všetky energie sú tie isté, človeku sa len zdá, že sa nejak inak prejavujú.
Tak napr. čo je tepelná energia: čím sa častice v telese rýchlejšie pohybujú, tým má teleso vyššiu "tepelnú" energiu. Čiže - očividne súvisí s kinetickou energiou častíc.
Ak sa aj "tepelná" energia zmení na "pohybovú" - v podstate sa len rýchlosť pohybu elementárnych častíc prvého telesa "presunie" do rýchlosti častíc druhého telesa.
Buď počítaš s tým, že moja energia (merateľná, teda napr. telesná teplota) sa pretransformuje na "vyššiu formu energie" a tým sa moja existencia premení na "vyššiu formu exitencie"
alebo naša duša samotná musí byť vyššou formou energie/existencie (ak predpokladáš, že duša sama o sebe môže existovať). Ale ako je potom možné, že "jej" prejavy sú sčasti merateľné?
a ako vravím, otázka, či nejaká energia "zo mňa" sa stane energiou "pre niečo iné" (vo forme existencie, ktorú môžeme poznať - teda merať alebo nejak určiť jej hodnotu, za predpokladu, že taká forma je ((čo nie je dokázané) je skôr filozofická. To je ako otázka: "Kde som?" v prípade, že by bolo možné oddeliť môj mozog od môjho tela (filozofická odpoveď je, že môžem byť na x miestach súčasne, týmto som len chcel naznačiť, že nikto z nás nevie, či sme telo - zhluk buniek, zložitý mnohobunkový systém, alebo či sme vedomie - teda to, čo si na základe vnemov o okolitom svete uvedomujeme)
Tak či onak - všetci ľudia ťa s existenciou kľdr môžu klamať. Kým si to sám neoveríš, nemôžeš povedať ani či existuje ani či neexistuje. Len intuitívne sa môžeš domnievať, že existuje.
Tak isto je to aj s týmto - kým si to reálne neoveríš, nemôžeš vypovedať ani jedno ani druhé. A intuívne sa domnievaš skôr o pravdivosti toho druhého.
To s tými drogami (alebo meditáciami alebo čím) samozrejme nepovažujem za úplný dôkaz: no každopádne - tak, ako nemôžeš dôverovať svojim zmyslom v čistom stave, tak isto nemôžeš dôverovať ani tamtým pocitom. Alebo: môžeš.
šlo o to, že ty si uviedol príklad s pohybovou energiou, ktorým si reagoval na to, či možno o yolis potom ešte hovoriť ako o yolisovej.
preto som len chcela poznamenať, že nejde o to, či to bude to isté alebo nie, ale o to, či to bude existovať v akejkoľvek forme bytia. a že to je otázka. nie to, či budeme my existovať takí, akí sme teraz, len v inom svete.
Nechcem sa navyšovať, ale myslím, že o modernej vede (predovšetkým fyzike), viem trošku viac než ty. Už len kvôli tomu, že: moderná veda rozhodne nie je proti tomu, o čom som písal.
príde mi to ako provokácia, diskutovať o tomto, ale diskusia nesie názov "Veríte na život po smrti?"
Viera je vždy niečo nedokázateľné - preto môj absolútny súhlas v otázke viery nie je v rozpore s tým, že pripúšťam, že by to mohlo byť aj inak.
A aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať, nie je to v rozpore. Ja vážne neviem, ako to je, môj názor je však taký, aký je. A pokiaľ ma niekto presvedčí o opaku, budem iba rád.
@cerwik ale to nie je o presviedčaní o opaku, na to buď prídeš alebo neprídeš. buď uveríš alebo nie. presviedčanie má skôr záporný efekt a myslím, že ho sám dobre poznáš
verim, je pekne verit alebo teda dufat, ze ani po smrti sa vsetko uplne nekonci, no ci to tak skutocne je...ale skor ano, pretoze kazdy z nas ma dusu a ta si myslim po smrti neumrie, iba opusti svoje telo ..
z casti verim... a z casti sa tym nezapodievam, kedze zijem pre pritomnost, nie pre buducnost (ci aspon sa snazim...) ale ano, po tom co zomriem, sa prevtelim o5 do ineho cloveka abo zvierata bo coho, a takto dookola .)
nie ..co zomrem budem lezat v truhle a zrazu moja dusa vyde s hrobu a povie si ,,ooo aky je dnes pekny den mohla bi som si ist zaplavat do aquaparku alebo zalyzovat"?hmmm tak toto nieje nic pre mna...
Tak ako sme nejestvovali pred tym ako sme sa narodili, tak nebudeme jestvovat po smrti. Len clovek si mysli, ze ked sa narodil, to sa neda len tak skoncit.
Ale uvedomte si ze z molekularneho hladiska nie sme o nic lepsi ako daky jednobunkovec alebo dokonca virus. Tak isto sa skladame z nukleovej kyseliny a bielkoviny. A toto su dve zakladne zlozky zivota. Daju sa lahko denaturovat a je proste koniec.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
128 komentov
ak by som neverila, tento zivot by mozno nemal cenu, pretoze by som sa obavala toho, co bude potom.. po smrti...
Bez srandy: Hej
Kedže ju vnímaš musíš mať pocity.
To, čo tvrdíte, sa ani nedá poriadne predstaviť.
Naozaj si myslíte, že vaša existencia je nevyhnutne spätá s tou znôžkou mäsa a kostí zvanou telo?
Ešte zvláštnejší je však iný dôsledok - že od smrti až úplne úplne úplne na veky vekúce vo všetkých priestoroch a časoch by ste vôbec neexistovali, v žiadnej forme. Rovnako je čudné aj to, že vo všetkých priestoroch a časoch, ktoré boli, ste neexistovali. Asi si myslíte, že v matkinom lone ste nejak vznikli (z ničoho) a po smrti zaniknete (do ničoho). Vcelku nechápem, ako môže z nesúceho vzniknúť súce a zo súceho nesúce. Takisto mi je neznáme aj to, kvôli čomu tu vlastne pobývate - nemôže vám to byť jedno? O pár rokov aj tak zaniknete, bez ohľadu na to, či spravíte masovú popravu alebo niečo lepšie - zaniknete v absolútnom zmysle slova. Život s takouto predstavou musí nevyhnutne skĺznuť do bezbrehého hedonizmu, nihilizmu,...
Neviem, čo sa stane po smrti - ale viem, čo sa nestane. Toto sa jednoducho určite nestane.
Nechcel by som zomierať s takou predstavou, budete to mať ťažké.
Ech, ty a tvoje priestory... Kedy si už začneš byť vedomý niečoho mimo nich? Ináč, súhlasím, vcelku. Ale čítam teraz rôzne mizerné prózy jedného chalana, čo sa zúfalo snaží o tvorbu, tak nemám čas ti vytýkať nič...
A zaniknú z pohladu histórie? Mám na mysli, nie vedy, ale všeobecných stôp jednotlivcov v čase vyhradenom ludskému pokoleniu? Ja si myslím, že nie.
A čo taký novorodenec, ktorého matka zabila ihneď po narodení? Nie je trošku ochudobnený? A živočíchy? Nejaký jednobunkovec napr. - vznikne ako jednobunkovec, pobudne tú pár dní - a potom koniec ich všetkej existencie? A podľa akého kľúče sa určuje, že kto kým bude? Náhoda?
Determinizmus to byť nemôže - pretože pred narodením nejestvujete a nesúcemu sa asi ťažko dá vytvoriť nejaký kauzálny rad. Čiže niekedy, v nejakom okamihu absolútna náhoda zariadila to, že ste teraz tým, kým ste.
Ak to zhrniem, tak z toho, čo si myslíte, vyplýva:
1. V nejakom momente tesne pred počatím ste vznikli z ničoho
2. To, do akej podoby sa dostane vaše vedomie, "zariadila" absolútna náhoda
3. Keď vám zlyhajú základné životné funkcie a srdce prestane prúdiť krv do mozgu - tak zaniknete v absolútnom zmysle slova. Zo súceho červíka sa stane niečo nesúce. Zákon zachovania energie a hmotnosti podľa vás určite nemôže platiť.
na to, aby človek v niečo veril/neveril nepotrebuje fakty, proste v to bud verí alebo neverí.
serem ti na súcna a múdre slová.
Zdanlivý oxymoron tomu neberie na plausibilite.
1. V nejakom momente tesne pred počatím ste vznikli z ničoho - tesne pred pocatim sa este nic nedialo (teda len bum bum postel o stenu) aby sme si to ujasnili pocatie = spojenie X a Y chromozomov (vajicko a spermia) v lone matky. a ztoho som vznikol. a moz aj ty.
2. To, do akej podoby sa dostane vaše vedomie, "zariadila" absolútna náhoda - vedomie? nechapem. vedomie je prave teraz co citim/vydim/prezivam ak si myslel to co sa narodi a co z toho vyrastie tak opet biologia - presnejsie sa to vola krizenie
3. Keď vám zlyhajú základné životné funkcie a srdce prestane prúdiť krv do mozgu - tak zaniknete v absolútnom zmysle slova. Zo súceho červíka sa stane niečo nesúce. Zákon zachovania energie a hmotnosti podľa vás určite nemôže platiť. - s tymto mas pravdu asi ako ja ked som mal 10r a povedal som ze dynamo z bicykla napojim na otvoreny kazetak, tym ze sa kazetak toci (prehrava kazetu) bude toci dynamom a to bude vyrabat elektrinu ktora bude pohon pre kazetak.. picovina jak delo
je mozne ze v case mojej smrti vznikne novy zivot, ale.....
"náhoda zariadila to, že ste teraz tým, kým ste." ano, ale nie nahoda v tvojom ponimani ale nahoda ze som stretol toho a toho a ty mi povedali to a to a tak som sa vlastne vyvijal celych 20r. ano to je nahoda ktora ma ovplyvnila a spravila zo mna to, co som...
Viem, čo znamená "veriť". Avšak ak fakty a dôkazy poukazujú na to, že niekto verí v omyl, mal by sa asi zamyslieť. Môžeš veriť napr. v to, že objem kocky sa dá vypočítať napr. ako 3*a. Ale keď ti niekto dokáže, že je to a^3 a ty stále budeš veriť tomu, že je to 3*a - tak je to jednoducho hlúpe : )
Po smrti jednoducho musíš existovať v hocjakej inej forme, kľudne aj ako nejaká úplne iná bytosť, ktorá nebude mať ani poňatia, že kedysi bola yolis - ale existovať budeš. Pretože ak by si neexistovala, tak by vznikli veľké rozpory - presne také, ako som opísal vyššie.
Veriť v to môžeš - ale nie je to tak.
A spojenie "život po smrti" vôbec absurdné nie je, keďže pojem smrť v sebe obsahuje život - pretože pred smrťou musel byť život.
čo on asi vie
Slabo si sa zamýšľal. Párkrát som sa zasmial, keď som si čítal tvoje vývody.
Napr.: "ked tvoj fati trtkal tvoju mati, je fakt nulova pravdepodobnost ze by si bol zirafou..." Lenže podľa akého kľúča kto určil, že práve tamtá bytosť bude môj otec a tamtá bytosť moja matka?
K zbytku sa ani nevyjadrujem, keďže očividne používame iný jazykový systém a vzájomne si nemôžme rozumieť.
nič si mi nedokázal.
jediné čo viem je, že ked umriem, pochovaju mam ja sa rozpadnem, zmiešam sa s hlinou, rozožerie ma to, neviem a je mi to vlastne aj jedno. ja som tu pre teraz. keby som sa mala narodiť ako podenka, tak sa narodím ako podenka, odžijem si svoj deň a nezaoberám sa pičovinami.
zo súcej yolisovej sa nestane nesúca yolisova, jednoducho za rozlozim ako ked uhynie kvet. bodec.
Ty asi nebudeš príliš hĺbavý človek, keď si celú svoju existenciu redukovala len na svoje telo. To, čo sa stane s tvojim telom, je absolútne nepodstatné.
Ide o to, čo sa stane s tvojím vedomím, tvojou dušou.
Máš dušu? Máš. Je tvoja duša súca? Je. Myslíš si, že po smrti tvoja duša zanikne v absolútnom zmysle? Myslíš. Stane sa zo súcej duše niečo nesúce? Stane. Ako môže z niečoho vzniknúť nič? A ako mohla z ničoho vzniknúť tvoja duša?
Napr. toto sú tie body, kvôli ktorým tvoja hypotéza padá.
pôvodne som si chcel iba naliať a sledovať vývoj, ale predsa.
One question: ak @yolis zhebne, a nejaká jej energie sa nejakým spôsobom (dostaneš nobelovku, ak povieš, či vôbec a akým) premietne do iného živého organizmu, povedz mi, je to ešte stále yolisová? Je vôbec možno hovoriť v tomto zmysle o posmrtnom živote?
(to som hovoril o tom, čo sa nazýva reinkarnácia)
A potom: ak sa teda nedeje to, že by sa všetko živé reinkarnovalo po smrti do iného živého, tak je tu jedna ďalšia možnosť, niečo ako "raj", "peklo", "očistec" - nejaký mimopriestor, kde sa každý človek a každé zviera a každá rastlinka po "smrti" nachádzajú. Kde je? Akoto, že sa nijak neprejavuje? Veď predsa tá energia musí byť merateľná.
Napijem sa...
Rozumiem, že je ťažké si priznať, že naša existencia vlastne nemá zmysel. Ak sa na to pozrieš tak, že vesmír je starý koľko? x miliárd rokov, a ty tu budeš žiť možno 60 rokov, možno 18 rokov... to je nič, a nič nevykonáš pre to, aby to ovplyvnilo vesmír. Ani Einstein, ani žiadna živá bytosť (známa zo Zeme, pretože ktovie či neexistuje mimozemský život, nemôžeme to vylúčiť) fakticky nezmenil vesmír. Iba naše poznanie o ňom. Sme len jedna (alebo jedna z viacerých) náhod (síce deterministických, ale náhod ((podľa mňa sa to nevylučuje) v tomto vesmíre.
ale myslím si, že tam nič nebude, to je celé. a vsetky hypotézy sú mi skutočne ukradnuté.
Stále stotožňuješ bytie so žitím. Pche.
A k tomu bytie po smrti nebudeme už viac jestvovať my, vo svojej komplexnosti, teda, ak vezmeme do úvahy, že nášmu neživému, rozpadajúcemu sa telu bude chýbať nejaká kognitívna rovina. Chvílu bude síce existovať v tejto rovine ležiacej zeleniny, a potom sa postupne rozpadne na menšie a menšie časti, až do úplnej nepodoby. Rozpadne sa na množstvo súcien, ktoré ešte bude možné deliť po najzadnejšie hranice našich vedomostí. Budeme ich pomenúvať rôzne: Ohlodané kosti, obsah tráviaceho traktu kostného červa, atómy železa z hemoglobínu, elektróny, kvarky...
Ťažko to však považovať za napr. mňa. Aspoň teda, podla mňa.
Keby sme sa radšej pýtali, či existuje po smrti nejaké vedomie seba samého?
Konečne si na to prišla a môžeš prestať na túto otázku odpovedať "nie". Môžeš začať: "Neviem".
Nie je pravda, že nič vo vesmíre neovplyvníš. Tvoj vklad však bide tak mizivý, že nie je nutné sa ním zaoberať.
A o akej energii to tu vlastne hovoríš? Navštívil si nejaký fasácky kurz nejakej sekty?
Duša je pekný koncept, ale nevieme, či skutočne naše vedomie nie je len podivným usporiadaním podivných buniek, ktoré si medzi sebou podávajú elektrické facky.
" ak @yolis zhebne, a nejaká jej energie sa nejakým spôsobom (dostaneš nobelovku, ak povieš, či vôbec a akým) premietne do iného živého organizmu, povedz mi, je to ešte stále yolisová? Je vôbec možno hovoriť v tomto zmysle o posmrtnom živote?"
V každom prípade: keď sa po smrti nejaká jej energia niekam presunie, napr. do nejakej inej bytosti - tak odpoveď na otázku, či existuje (akýkoľvek) život po smrti nemôže byť nie.
Zvyšné dva odstavce sú značne "off topic" : )
Kde stotožňujem bytie s individuálnym žitím?
@60 oh no, žiadna sekta, ale povedzme, že k tejto téme mám celkom dosť informácií (ako z východných náboženstiev, tak aj z kresťanských), ktoré môj názor (nenazývajme to vierou) podporujú, ale rovnako mám aj dosť informácií, ktoré podporujú alpynusa a grietushu.
myslím, že sa líšime v tom, že vy si myslíte, že duša je niečo, čo môže existovať mimo tela, a že ja si myslím, že duša v tomto zmysle neexistuje.
To bol drobný žartík na margo nadpisu, kde sa hovorí o živote. Ty stále rozprávaš o existencii duše či o niečom takom dajakom.
Ak by aj po smrti nebolo nič, nemám sa čoho báť, lebo už o tom vedieť nebudem.
Ale aj tak sa prikláňam skôr k tomu, že človek nemá len telo, ale aj dušu a tá duša ostáva, možno, že budem žiť iný život s tým, že samozrejme o tomto nič vedieť nebudem, prípadne tá duša ostane v nejakej inej "dimenzii", nie na tejto planéte.
rád by som sa držal témy, ale skúsme podobný príklad - keď sa pohybová energia zmení na tepelnú energiu, môžeš ju ešte nazvať pohybovou?
ako ty vravíš, "keď sa po smrti nejaká jej energia niekam presunie, napr. do nejakej inej bytosti..." tak v tomto prípade to môžme zameniť na "keď sa po tom, ako sa zmení pohybová energia na tepelnú..., môžme ešte stále potom hovoriť o teple ako o pohybovej energii?
Určite nie.
Tie dva odstavce bolo také zamyslenie sa nad tým, prečo vôbec ľudia veria v "posmrtný život"
Moja osobná skúsenosť po všetkých tých hubách, lsd, šalviách a pod. je taká, že dokonca aj moja konkrétna duša môže existovať mimo tela. Dokonca to viem aj cielene navodiť.
Nie som jediný - premnohí ľudia dokážu to isté, dokonca bez omamných látok.
Samozrejme - môžeš mi neveriť.
Ale:
Rovnako si môžeš však napr. myslieť, že KĽDR neexistuje, ja by som v nej reálne bol, povedal by som ti o tom - a ty by si mi stále neveril. Dokonca by tam boli viacerí (viacerí ľudia majú skúsenosti s existenciou duše mimo tela), a aj tak by si im neveril.
Práve to si ja nemyslím a nemyslím si ani opak. Len trpezlivo čakám, kým zistím, či mám dušu. A ak mám, som zvedavý, čo sa jej prihodí.
nechce sa mi moc do toho vstupovať, len poznamenám, že sa jedná o inú formu energie. rovnako, ako sa jedná o inú formu existencie. otázka nie je, či ty ostaneš stále tebou (aj keď mnohí si to tak môžu vysvetľovať. v tomto som však agnostik, neviem, či mi vedomie mňa ostane alebo sa zmením na úplne inú formu existencie. to však nespájam s reinkarnáciou.), ale či proste niečo z teba bude v nejakej forme stále existovať.
otázku by sa dalo jednoducho preformulovať ako "existuje aj iná forma existencie než je tá, ktorú poznáme z okolitého sveta?" (tým sa samozrejme nenaráža na mimozemský život)
zlý príklad - existencia KĽDR sa dá overiť.
to, že človek po drogách lieta a má zážitok, že jeho duša existuje mimo neho, nemôžeš považovať za dôkaz toho, že človek má v sebe dušu ako niečo mimo tela, niečo, čo sa od neho môže odpútať a čo môže "prežiť" (existovať) mimo tela.
Ja som bol už tak opitý, že som videl duchov a že som behal po mínovom poli (3/4 hodinu ma z neho cez telefón vyťahovali ((oäťmetrový úsek). Bol som taký grogy, že som sa bál stromov, ktoré sa za mnou načahovali... ale uvedomujem si, že to bol účinok drôg.
Takže verím ti, že rôzne látky ti môžu navodiť tento POCIT, ale sám neveríš tomu, že to je nejaká forma dôkazu.
V prvom rade - neexistuje "pohybová", "tepelná" a iná špecifická energia. Všetky energie sú tie isté, človeku sa len zdá, že sa nejak inak prejavujú.
Tak napr. čo je tepelná energia: čím sa častice v telese rýchlejšie pohybujú, tým má teleso vyššiu "tepelnú" energiu. Čiže - očividne súvisí s kinetickou energiou častíc.
Ak sa aj "tepelná" energia zmení na "pohybovú" - v podstate sa len rýchlosť pohybu elementárnych častíc prvého telesa "presunie" do rýchlosti častíc druhého telesa.
a ako vieš, že sa jedná o inú formu energie?
Buď počítaš s tým, že moja energia (merateľná, teda napr. telesná teplota) sa pretransformuje na "vyššiu formu energie" a tým sa moja existencia premení na "vyššiu formu exitencie"
alebo naša duša samotná musí byť vyššou formou energie/existencie (ak predpokladáš, že duša sama o sebe môže existovať). Ale ako je potom možné, že "jej" prejavy sú sčasti merateľné?
a ako vravím, otázka, či nejaká energia "zo mňa" sa stane energiou "pre niečo iné" (vo forme existencie, ktorú môžeme poznať - teda merať alebo nejak určiť jej hodnotu, za predpokladu, že taká forma je ((čo nie je dokázané) je skôr filozofická. To je ako otázka: "Kde som?" v prípade, že by bolo možné oddeliť môj mozog od môjho tela (filozofická odpoveď je, že môžem byť na x miestach súčasne, týmto som len chcel naznačiť, že nikto z nás nevie, či sme telo - zhluk buniek, zložitý mnohobunkový systém, alebo či sme vedomie - teda to, čo si na základe vnemov o okolitom svete uvedomujeme)
Hlasujem za!
Tak či onak - všetci ľudia ťa s existenciou kľdr môžu klamať. Kým si to sám neoveríš, nemôžeš povedať ani či existuje ani či neexistuje. Len intuitívne sa môžeš domnievať, že existuje.
Tak isto je to aj s týmto - kým si to reálne neoveríš, nemôžeš vypovedať ani jedno ani druhé. A intuívne sa domnievaš skôr o pravdivosti toho druhého.
To s tými drogami (alebo meditáciami alebo čím) samozrejme nepovažujem za úplný dôkaz: no každopádne - tak, ako nemôžeš dôverovať svojim zmyslom v čistom stave, tak isto nemôžeš dôverovať ani tamtým pocitom. Alebo: môžeš.
šlo o to, že ty si uviedol príklad s pohybovou energiou, ktorým si reagoval na to, či možno o yolis potom ešte hovoriť ako o yolisovej.
preto som len chcela poznamenať, že nejde o to, či to bude to isté alebo nie, ale o to, či to bude existovať v akejkoľvek forme bytia. a že to je otázka. nie to, či budeme my existovať takí, akí sme teraz, len v inom svete.
Tak je. V podstate to bola časť mojej snahy: vyvrátiť absolútne nie.
už som s tebou súhlasil vyššie, s tvojím komentárom @59
V príspevku @21 si sa pridal k niekomu, kto povedal jasné nie. Darmo sa teraz ratuješ, tvoja povesť je u mňa už navždy poškvrnená.
Och bože môj milostivý, prečo si mu nevypol modem, zas sem bude @alpynus písať!
Nechcem sa navyšovať, ale myslím, že o modernej vede (predovšetkým fyzike), viem trošku viac než ty. Už len kvôli tomu, že: moderná veda rozhodne nie je proti tomu, o čom som písal.
Ušetrím vás toho. Idem si spraviť vývar radšej.
celá moderná veda proti nemu nestojí, keďže tá nemá odpovede na otázku existencie duše a jej závislosti na telesnej schránke.
príde mi to ako provokácia, diskutovať o tomto, ale diskusia nesie názov "Veríte na život po smrti?"
Viera je vždy niečo nedokázateľné - preto môj absolútny súhlas v otázke viery nie je v rozpore s tým, že pripúšťam, že by to mohlo byť aj inak.
A aj keď sa to tak na prvý pohľad môže zdať, nie je to v rozpore. Ja vážne neviem, ako to je, môj názor je však taký, aký je. A pokiaľ ma niekto presvedčí o opaku, budem iba rád.
vyvyšovať? to si mal na mysli?
Nejdeme off topicovo ohovárať alpyna? Teraz sa ani brániť nebude môcť, ide sa odsunúť do iných sfér vnímania...
A s vierou to je problematické. Ako je celé toto fórum. Obracať niekoho na pravú vieru nikdy nemalo pekné historické výsledky.
sme sa nepochopili jebem pol boha - zadrnkajme si Fis, C býk
zajtra či dnes ti poviem význam toho slova
ešte by mi prišiel zaklopať s nejakými hubami, to si nemôžem dovoliť, som veľmi blízko
agreed (2. odsek)
Ja som od neho dosť ďaleko, ale vyhrážal sa ďalekými cestami....
Asi verím (A) na to že sa narodím opäť niekomu
Ale uvedomte si ze z molekularneho hladiska nie sme o nic lepsi ako daky jednobunkovec alebo dokonca virus. Tak isto sa skladame z nukleovej kyseliny a bielkoviny. A toto su dve zakladne zlozky zivota. Daju sa lahko denaturovat a je proste koniec.