Ahojte, máte nejaké spomienky na zaujímavých cudzích ľudí, ktorých ste stretli napr. v MHD alebo vlaku a tak a mali ste s nimi nejakú debatu? Ja som dnes stretol dosť sfanatizovanú pani a hoďku som sa s ňou vo vlaku bavil o Bohu, nebi, Luciferovi a tak. P
... ja som išiel raz popri rieke cestou do knižnice a stretol som takého staršieho pána, ktorý pozoroval kačice a tak sme sa začali rozprávať... bol milý, vravel že keď ho žena pošle do obchodu, vždy sa tam zastaví a v kľude sa na ne pozerá... bol tam taký zvláštny druh čistá krasotinka tá kačka ^^ .. tak sme fantazíruvali odkiaľ mohla pochádzať ..
@filipesss som na mobile :S nechce sa mi no ale tak ostatní ľudia v kupé sa pobavili samozrejme, ale ona bola úplne mimo sfanatizovaná žena, podľa mňa bola už blázon
...
bolo ich viac ale jeden mi silno ostal v pamati je to par rokov dozadu a bolo to v jednom oddychovom stredisku pre vojakov a bol to cech okolo 30 rokov, bivaly kaskader, ktory skoncil v FCL a chodil o barliach ale len ked mu hladina alkoholu v krvi klesla pod 1 promile, co sa mu podarilo tak asi do toho obeda. ten ako dokazal viest konverzaciu od toho ako stratil kamosa slovaka v afganistane cez to, ako sprcal tranvestitu do prdele dve noci za sebou a ani o tom nevedel az kym mu to kamosi nepovedali, az po uvahy, ze by mohol zobrat macku na namestie a rozparat ju na namesti v parizi nad hlavou, ako dokaz toho ze mu totalne jeblo v gebuli a dostal tak dozivotnu rentu bolo neuveritelne, ale zas sranda s nim bola a aspon nas pustili do kazdeho podniku vdaka jeho hendikepu
raz vo vlaku zo ZA do BA som sedel v kupé s jednou starou pani, ktorá mi rozprávala, čo zažila v Oświęcime... dodnes na to spomínam a vždy to na mňa zapôsobí viac, ako samotná návšteva tam...
ak sa so mnou niekto takto nahodne da do reci, tak ide vzdy o velmi podivneho cloveka...azda najlepsie si pamatam typka, co kuril obrovsky joint na autobuske. a tym myslim taky obrovsky ako z filmov, proste v reale take clovek nevidi. no a on rozpraval....cely jeho zivotny pribeh, ako zdedil otcovu spolocnost, ako krachla, ako teraz robi vo fabrike, ako musel zacat pestovat sam, lebo uz si nemoze dovolit kupovat a ako sa mu narodilo dieta, ktore stale place, co vyriesi tym, ze necha listy povarit v mlieku a potom mu to da vypit.
no ja som sa celkom smial, lebo na tom typkovi proste bolo vidno, ze podla neho kazdy problem na svete vyriesi dostatok travy...on bol ako fanaticky krestan, lenze miesto boha mal travu
@dumbledore inak ta pani isla do BA na letisko a odtial do Krakowa a Osviencimu na nejaku pietnu spomienku.... Po tom vsetkom, co mi rozpravala vo vlaku, som ju musel obdivovat este viac, ze ma vobec silu sa tam vratit... Clovek nedokaze pochopit, ako sa to peklo dalo vobec prezit...
@salora veru, zase ja som taký, že asi by som tam išiel keby som to prežil, neviem asi by som vzdal poctu všetkým, ktorí mi pomohli a tak... Zaspomínal a veľmi by som bol smutný, no asi by som sa vrátil na aspoň okamih....
raz som stretla v buse uja, ktorý bol bývalý kriminálny vyšetrovateľ a hovoril mi o nejakých prípadoch, ktoré riešil. a bol veľmi sympa. bohužiaľ si už nepamätám tie konkrétne prípady, mám mizernú pamäť.
ked som siel vlakom do brna stretol som jedneho uja kamionistu na stanici a rozpraval mi ze kde kade chodil, co mu zena nabalila na cestu a v kuse sme pili pivo celu noc az kym som sa nedostal do brna
ale som si spomenula na to, ako som sa raz pristavila pri mojej pouličnej mačke a pristavila sa pri mne teta, ktorej to bola tiež jej pouličná mačka, len možno trocha menej a rozprávala mi celý životný príbeh jej už nebohej mačky a bolo tp fakt dojemné a zaujímavé (bez irónie), hoci by som sa možno zaobišla bez nadbytočných detailov, aké lieky, kde a za koľko tej mačke pred veľa rokmi kupovala a podobných vsuviek
raz som stretla vo vlaku takeho chlapika..posobil na mna ako cestovatel z minuleho storocia... vravel ze neviem kam ide este.. cital si take tie brutalne stare knizky z okolia a mal prekrasnu mapu co nam ukazoval
raz mi babka vo vlaku ropzrávala o jej živote, ja som jej len prikyvoval, inak ja nekecám s nikým, nikdy nezačnem s cudzím konverzáciu, a to je aj môj problém
Raz mi zacal vo vlaku nejaky slovak, zijuci v anglicku hovorit o tom, ake hovadiny nas v skole ucia, ze prideme do anglicka a nedorozumieme sa to som sa chcela ucit a celu cestu kecal, takze nic
Naposledy ked som isla, tak mal jeden vo vlaku monolog s tym, ze nadaval na slovensko, politiku... popritom tam kazdeho otravoval, aby si isiel k nemu sadnut (do tej stvorky co tam je) dalsi mu tam vylepil nech mu da pokoj, potom prisla sprievodkyna nadavala jednemu nech zavre okno a on sa zacal stazovat, ze je tam teplo a este aj smrdi henten (s tym monologom ) takze tam bola celkom sranda
Mam este vela tych prihod, ale to je nadlho.. clovek toho zazije vela za 4 roky dochadzania
Minule vo vlaku jedna zenska davala uplne utopisticke predstavy ako by to podla nej malo vyzerat na Slovensku, ked si presadla, tak sme boli celi stastni... No proste pica na pohladanie, co tam vymyslala, no mala som dost.
Najlepsia bola jedna babicka liberalka, to bolo vlakove prijemne prekvapenie.
Ked tak dlho cestujem, tak stretnem vselijakych ludi, vacsinou su to ale kkti... Pohodacki ludia sa velmi nechcu bavit, su ticho.
1., najčerstvejšie: dve slečny v šatniach pri telocvični, možno moje budúce spolužiačky, sa dali do reči o imigrantoch.
"A chcela som ísť včera na ten protiimigrantský protest, ale som nemala s kým."
"Čoo, mala si ísť so mnou, ja som tiež chcela."
"Nechápem, ako ich tu niekto môže chcieť. Len narobia bordel."
Tu som prehodila, že myslím, že tunajší bieli dokážu tiež narobiť dosť bordelu.
"...no hej. Ale, ale... A ja si nekupujem ani voňavky, vždy len testery vezmem a vieš, ako mi to vždy dlho vydrží?"
2.
Chlapec, čo sa mi prihovoril asi o 20:30 v meste, či neviem, kde by mohli byť nejaké potraviny, že chce kúpiť babke a mame Radlera, že to majú rady a on ich ide pozrieť, že si tu prišiel hľadať prácu a dnes ide domov a všetko o svojej minulosti mi proste vyrozprával. Ako bola mama narkomanka, že ju nemá moc rád, že žil s babkou, učil sa za kováča, ale nedokončil školu, lebo ho vyliali, keď ulial s kamarátmi nejaké medené drôty do zberu, tak potom robil v pohrebníctve, ale že ho to ničí... Potom sme došli do najbližšej Billy, kde mu nepredali to pivo, lebo nemal OP, tak sa vrátil to vymeniť za čokoládu, chýbalo mu nejakých 20 centov, čo som mu doložila... Fakt som celý čas čakala, kedy si vypýta peniaze alebo čo proste spraví a nič, len mal potrebu rozprávať. Tak sme sa asi hodinu motali, než sa mi ho podarilo nenápadne odprevadiť na stanicu a rozlúčiť sa .
3.
Zima, sneh, čľapkanica. Mala som po skúške, mala som čas, stretla pani na vozíčku, pretáčali sa jej kolesá v tom počasí. Tak som sa spýtala, či nechce helfnúť, nakoniec z toho vzišla asi hodinová prechádzka na políciu do inej časti mesta, kde si mala ísť vyzdvihnúť OP. Keď sme tam došli, čakali nás namrznuté schody, ale dali sme to . Na vrátnici nás takmer otočili, že je neúradný deň. Tak hovorím, že hen, aké je vonku počasie, že sme sem hodinu šli, že sme si to neuvedomili a pani stačí fakt len, keby jej niekto vydal hotový OP, je to 5 minút a hneď sme preč... Nakoniec nás zachránila nejaká vyššia úradníčka, čo si to vypočula a vybavili sme to. Pani, že či ju ešte nehodím na zastávku a tam z nej pri čakaní na spoj vyliezlo, že robila pred dávnymi rokmi nejakú ajťáčku ešte na tých prahistorických veľkých počítačoch, že sa učí jazyky, má invalidný dôchodok a chce si spraviť nejaké dodatočné PC kurzy... No som len pozerala . Ešte sa pýtala, či som nejaká dobrovolníčka církevná alebo niečo, na čo som sa celkom zasmiala. Tesne pred tým, než som ju stretla, som pred kostolom odmietla prispieť chlapcovi na detské domovy, po čom ma vyprevadil s tým, že som "duša nezbožná, skončím v pekle."
veľa takých rozhovorov..s babičkami na zastávke často ..napr. o tom, ako bola na cintoríne a pri hrobe bolo mravenisko, tak sa zbavovala alebo o tom, ako jej muž nemá rád leto, lebo sa potí..aj cukríčkom ma ponúkla
s opitými mám za sebou veľa rozhovorov...jeden mi rozprával o tom, že jeho syn či kto chodí na gympel..a ták ďalší mi začal o ženách..že sú ako víno a že nohavičky sa po taliansky vraj povedia budzogy
a naposledy som sa bavila s tromi ženskými v buse..o mojej dcére, ktorá tam so mnou bola..a musela som ich tam naučiť, ako sa robí vrkoč ´rybí chvost´
možno by som si ešte pospomínala..ale fuuuuu..asi sa mi ani nechce
a spomenula som si, ako som raz cestovala autobusom do TN a jedna opitá žena sa ma spýtala na čas..a potom sa začala vo veľkom so mnou rozprávať..aj si prisadla ..a stále mi vyprávala o soche Baťu a že je do neho zamilovaná, odkedy videla tú sochu a všetko možné mi o Baťovi povyprávala..vkuse sa opakovala samozrejme
Ano raz ked som bola vytocena a chcela som ist co najdalej tak som sadla do vlaku do bratislavy. Tam rom si prisadla k takemu panovi starsiemu kt. Bol velmi vyrecni a kus pod parou. Kazal nam napisat na papierik nejaku vetu a podla pisma urcil kto co sme zac. A teda mal dost odhad na ludi. Bolo to velmi zaujimave taky uprimny clovek u ktoreho som mala pocit ze niekto sa zaujima. Podotkol taku zaujimavu vetu ze on tiez len tak sadol do vlaku ze niekedy clovek musi len tak sadnut do vlaku a ist presne vystihol moju situaciu fakt zaujimavy to bol cloviecik :-S
Keď som mala asi trinásť, tak si ku mne v autobuse sadol tajý postarší pán a začal mi dávať prednášku o kapitalistoch, komunistoch, socializme... A tiež dopodrobna opisal nežnú revolúciu.
Úprimne, netuším ako a prečo začal s tými témami, ale bolo to fakt choré Okrem toho, viete si predstaviť ako to zaujímalo trinástku, ktorú trápila problematika alá "prečo nepríde Justin Bieber na Slovensko?" (Áno, dnes sa hanbím za svoj ex hudobný vkus.)
@dumbledore
Úprimne, teraz by som si to vypočula aj ja, keďže ma zaujíma história. No vtedy... Rodičia ma radšej mali zatvoriť v izbe bez internetu a spojenia so svetom
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
51 komentov
A nie nemal
...
takéto volačo myslím ^^
ale som si spomenula na to, ako som sa raz pristavila pri mojej pouličnej mačke a pristavila sa pri mne teta, ktorej to bola tiež jej pouličná mačka, len možno trocha menej a rozprávala mi celý životný príbeh jej už nebohej mačky a bolo tp fakt dojemné a zaujímavé (bez irónie), hoci by som sa možno zaobišla bez nadbytočných detailov, aké lieky, kde a za koľko tej mačke pred veľa rokmi kupovala a podobných vsuviek
Nemám zábrany, takže kecám s každým. Som ukecaný
Naposledy ked som isla, tak mal jeden vo vlaku monolog s tym, ze nadaval na slovensko, politiku... popritom tam kazdeho otravoval, aby si isiel k nemu sadnut (do tej stvorky co tam je) dalsi mu tam vylepil nech mu da pokoj, potom prisla sprievodkyna nadavala jednemu nech zavre okno a on sa zacal stazovat, ze je tam teplo a este aj smrdi henten (s tym monologom ) takze tam bola celkom sranda
Mam este vela tych prihod, ale to je nadlho.. clovek toho zazije vela za 4 roky dochadzania
Najlepsia bola jedna babicka liberalka, to bolo vlakove prijemne prekvapenie.
Ked tak dlho cestujem, tak stretnem vselijakych ludi, vacsinou su to ale kkti... Pohodacki ludia sa velmi nechcu bavit, su ticho.
1., najčerstvejšie: dve slečny v šatniach pri telocvični, možno moje budúce spolužiačky, sa dali do reči o imigrantoch.
"A chcela som ísť včera na ten protiimigrantský protest, ale som nemala s kým."
"Čoo, mala si ísť so mnou, ja som tiež chcela."
"Nechápem, ako ich tu niekto môže chcieť. Len narobia bordel."
Tu som prehodila, že myslím, že tunajší bieli dokážu tiež narobiť dosť bordelu.
"...no hej. Ale, ale... A ja si nekupujem ani voňavky, vždy len testery vezmem a vieš, ako mi to vždy dlho vydrží?"
2.
Chlapec, čo sa mi prihovoril asi o 20:30 v meste, či neviem, kde by mohli byť nejaké potraviny, že chce kúpiť babke a mame Radlera, že to majú rady a on ich ide pozrieť, že si tu prišiel hľadať prácu a dnes ide domov a všetko o svojej minulosti mi proste vyrozprával. Ako bola mama narkomanka, že ju nemá moc rád, že žil s babkou, učil sa za kováča, ale nedokončil školu, lebo ho vyliali, keď ulial s kamarátmi nejaké medené drôty do zberu, tak potom robil v pohrebníctve, ale že ho to ničí... Potom sme došli do najbližšej Billy, kde mu nepredali to pivo, lebo nemal OP, tak sa vrátil to vymeniť za čokoládu, chýbalo mu nejakých 20 centov, čo som mu doložila... Fakt som celý čas čakala, kedy si vypýta peniaze alebo čo proste spraví a nič, len mal potrebu rozprávať. Tak sme sa asi hodinu motali, než sa mi ho podarilo nenápadne odprevadiť na stanicu a rozlúčiť sa .
3.
Zima, sneh, čľapkanica. Mala som po skúške, mala som čas, stretla pani na vozíčku, pretáčali sa jej kolesá v tom počasí. Tak som sa spýtala, či nechce helfnúť, nakoniec z toho vzišla asi hodinová prechádzka na políciu do inej časti mesta, kde si mala ísť vyzdvihnúť OP. Keď sme tam došli, čakali nás namrznuté schody, ale dali sme to . Na vrátnici nás takmer otočili, že je neúradný deň. Tak hovorím, že hen, aké je vonku počasie, že sme sem hodinu šli, že sme si to neuvedomili a pani stačí fakt len, keby jej niekto vydal hotový OP, je to 5 minút a hneď sme preč... Nakoniec nás zachránila nejaká vyššia úradníčka, čo si to vypočula a vybavili sme to. Pani, že či ju ešte nehodím na zastávku a tam z nej pri čakaní na spoj vyliezlo, že robila pred dávnymi rokmi nejakú ajťáčku ešte na tých prahistorických veľkých počítačoch, že sa učí jazyky, má invalidný dôchodok a chce si spraviť nejaké dodatočné PC kurzy... No som len pozerala . Ešte sa pýtala, či som nejaká dobrovolníčka církevná alebo niečo, na čo som sa celkom zasmiala. Tesne pred tým, než som ju stretla, som pred kostolom odmietla prispieť chlapcovi na detské domovy, po čom ma vyprevadil s tým, že som "duša nezbožná, skončím v pekle."
s opitými mám za sebou veľa rozhovorov...jeden mi rozprával o tom, že jeho syn či kto chodí na gympel..a ták ďalší mi začal o ženách..že sú ako víno a že nohavičky sa po taliansky vraj povedia budzogy
a naposledy som sa bavila s tromi ženskými v buse..o mojej dcére, ktorá tam so mnou bola..a musela som ich tam naučiť, ako sa robí vrkoč ´rybí chvost´
možno by som si ešte pospomínala..ale fuuuuu..asi sa mi ani nechce
a spomenula som si, ako som raz cestovala autobusom do TN a jedna opitá žena sa ma spýtala na čas..a potom sa začala vo veľkom so mnou rozprávať..aj si prisadla ..a stále mi vyprávala o soche Baťu a že je do neho zamilovaná, odkedy videla tú sochu a všetko možné mi o Baťovi povyprávala..vkuse sa opakovala samozrejme
Úprimne, netuším ako a prečo začal s tými témami, ale bolo to fakt choré Okrem toho, viete si predstaviť ako to zaujímalo trinástku, ktorú trápila problematika alá "prečo nepríde Justin Bieber na Slovensko?" (Áno, dnes sa hanbím za svoj ex hudobný vkus.)
Úprimne, teraz by som si to vypočula aj ja, keďže ma zaujíma história. No vtedy... Rodičia ma radšej mali zatvoriť v izbe bez internetu a spojenia so svetom