Titusik

Je jeden človek. Ktorého zbožňujete, však? Bozkávate stopy, ktoré zanecháva a hltáte vzduch, ktorý rozvíri. Milujete jeho slová, každý zvuk, nemusí byť ani zmysluplný. Hladíte ho každý deň, žmolíte prameň jeho vlasov medzi prstami, ovoniate a... Ďalej »

Dnes som zazrela na zemi rukavicu. Nikto mi ju nehodil, takže som sa na ňu dívala bez obáv a strachu. Ale padal dážď a ľudia po nej kráčali a prišľapovali ju. V podstate už ani nepripomínala rukavicu. Neznášam... Ďalej »

Prekladám si Mikuláša na 17-teho. Na každú okennú rímsu vyložím minimálne jednu topánku (ťažko sa mi kupujú čižmy, pretože mám chudé lýtka), okná ozdobím čečinami, hviezdičkami, sobmi, vatovými chumáčikmi. Najmem si chlapa, čo mi vyteperí na strechu nejaké... Ďalej »

Dnes som tá inteligentná. Bez krásy a fantázie, ale inteligentná! S vačkami pod očami po 3 hodinách spánku, ale inteligentná! (takže sa tu nehrabte ako kury, bo nenájdete nič cenné) Keď som mame dnes volala, aby som oznámila... Ďalej »

- Fajka a nič ti neurobím. - V poriadku. - a blažený úsmev na tvári. - Ty si ale kurva. - No a? - a blažený úsmev na tvári. Vidíš, "Zuzka", koľko tvárí... Ďalej »

Keď mu hľadíš na chrbát, on pred tebou, ty za ním, medzi vami prázdno a za tebou všetko. Zmenšuje sa. Bojíš sa, že všetko, čo... Ďalej »

„Leť! “ Zakričal sebe samému. Roztiahol doširoka ruky a mával nimi ako vystresovaná divá hus. Začal poskakovať, raz na jednej, raz na druhej nohe, potom na oboch, čím vyššie a vyššie. Tuho zažmúril oči a jeho pohyby sa stávali... Ďalej »

A znova sa píše príbeh o mne a hygienických potrebách. Ako som už spomínala naše hlboké prepojenie a interakciu. Bola tu už intímka vytiahnutá z tašky namiesto ubytovacieho preukazu, tampón vyskakujúci z batohu pri kopírovaní, obzeranie lubrigačného gélu „čudný šampón“ či umývanie... Ďalej »

Vždy, keď mi niekto zomrie. Nezachová sa jeho hlas. Ani tvár. Dotyky. Spomeniem si na to, ako tam sedel a v ruke mal modlitebnú knižku. Bol to muž, ktorý vedel hrešiť na všetko a na každého, ... Ďalej »

Ako ľahko sa obracia kabát? Kto má šikovnú babku či mamku, tak veľmi jednoducho. Prešije pár gombíkov, prekľaje pár švíkov. Fialová už neletí, aký je rub? Žltý. Paráda. Vyvraciame a sme znova šik. Vraj v... Ďalej »

Nenávidím, ak deň trvá 25 hodín. A viac. Nikdy nekončiace utorky, do nekonečna sa vinúce stredy, o štvrtkoch radšej pomlčím, pretože z pomsty by sa samovoľne mohli natiahnuť na škripec. Proste prešľapujú z nohy na nohu, gúľajú očami... Ďalej »

V očiach sa jej hojdal plameň. Ako na hojdačke, doprava i doľava, i späť. Sedela sama na veľkej manželskej posteli, v tureckom sede, obkrútená vianočnými svetielkami. Blikotali dúhou akoby kričali „Šťastné a Veselé! “, vždy hlasnejšie a hlasnejšie,... Ďalej »

Je to ako nechutná groteska. Musím sa smiať a hovoriť, že je to v pohode. Nie, nevadí mi to. Pravdaže nie, len pokračuj. Akoby som zjedla kameň. Mám chuť mu neodpísať, teraz. Po tom... Ďalej »

Toľkým veciam nerozumieme a predsa sa štveráme hore do najvyššej veže, po popínavých ružiach a rozprávkoidne si namýšľame, že je to rebrík do neba. Chceme vidieť všetko zhora, všetkých, i to, čo je veľké zdola. Ničomu nerozumieme. ... Ďalej »

Moje svedomie má nehorázne škrekľavý hlas. Viete, je to ten typ, ktorý keď sa ozve, všetky vaše chĺpky stoja v pozore a salutujú bez toho, aby ste ich vyzvali. Ja ho však ako správna ženská občas riadne prekričím či privediem... Ďalej »

Som skalopevne presvedčená. Som schizofrenik. A viem aj to, že to bolí. Netriešti ma to zvnútra, pretože v jednej chvíli som jedna a v druhej zas druhá. Ale vždy celistvá. Vždy som to ja. K... Ďalej »

Pred dvoma rokmi to bola samozrejmosť, že som knihu uprednostnila napr. pred jedlom alebo ak by sa dalo, vzduch by bol na druhom mieste po obyčajných príbehoch. Mnohí sa ich snažili zhodiť z piedestálu, ale príbehy plné čajok, šamanov, ... Ďalej »

Ako to odohnať, čo ani netušíš, čo nevidíš, iba facká ťa to. Minútu po minúte, obraciaš tvár, kloníš ju k zemi, brániš sa dlaňami,... Ďalej »