Blogy - 836. stránka
"Bez intríg a falše, bolo by ti krajšie. "
Videli ste ten film? Aký? No predsa ten, kde sa on a ona do seba zaľúbia a... Taký je každý... A je nejaký kde ukážu aj viac ako to, že sa napokon dajú dokopy a sú obaja neopísateľne šťastní? NIE. Prečo nám nikdy... Ďalej »
A já bych přísahala, žes ostal zmaten.
Už dlho som mala na stole kávu a nechcelo sa mi ju vypiť, lebo som na ňu mala chuť. Takú veľkú, že by som ju vypila na jeden dúšok a neostalo by ani pár kvapiek. A to bola posledná. Mávam silné chute. Neovládateľné. Prudko vstávam a s... Ďalej »
Blog, 20. 3. 2013 00:17
Môj hurikán
Vstúpil si mi do života ako hurikán... Tak nečakane a predsa v tom správnom čase. A ja som za to veľmi rada. Vtedy som nebola taká šťastná, ako som si myslela. Nebolo to ono. Ale ty si mi ukázal, že môžem byť... Ďalej »
Strach a radosť
Prvá starká zomrela, keď som mala rok a pamätám si ju len z fotiek. Žijúca starká ide mať sedemdesiatku. Ja mám však strach. Čo budem robiť keď zomrie? Bude to druhá hlboká rana do srdca? Alebo tretia? Štvrtá? Starkú si... Ďalej »
Bezmocnosť alebo prejav môjho ja, i keď neviem, ktorého vlastne.
Neznášam ten pocit, keď viem, že človek môjmu srdcu blízky, nosí v srdci obrovský smútok, na duši ho tlačí žiaľ, ako kameň v topánke a pri každom kroku ho tlačí tak veľmi, že po pár krokoch, ktoré sa odhodlal predsa len urobiť napriek všetkým NIE v jeho ja, má nohy celé krvavé a zráňané... Ďalej »
Ak slnko zapadne,,,, raz musí prísť aj jeho východ 40.
„Neznamená, no klamal si ma. A to sa nedá len tak odpustiť. “ „V pravom slova zmysle som ti neklamal. Len som ti o zmluve povedal trošku neskôr. “ „Ako dlho o nej vedel Andreas?“ prekrížila som si ruky a zaborila do neho pohľad. „Mesiac. Ponúkli mi ju hneď po... Ďalej »
Jedného dňa
Viem, že sa nechovám často ukážkovo, a že na mňa myslíš veľmi zriedkavo. Musím priznať, keď som ťa videl, neraz som si prial byť lepší priateľ. Kráčame okolo seba, stojím sám ako topoľ a chalan vedľa teba. Nie, nie som OK, ... Ďalej »
Výkrik
Už dávno som nemala takú depresiu, že sa mi ani z postele nechcelo vstať. Mám ju dnes. Tak celý deň ležím v posteli a nič nerobím. Ráno som sa síce snažila učiť, respektíve pripravovať sa na písanie semestrálky, ktorú by som mala programovať na cvičení, ktoré začína za pol hodinu, no... Ďalej »
0. 00 Obsah
1. 01 Čo sú to Minirečky, ako sa delia a kde nájdem zoznam http://www. birdz. sk/webka/dogyno/blog/1-01-co-su-to-minirecky-ako-sa-delia-a-kde-najdem-zoznam/151848-blogspot. html 1. 21 Path of Exile (PC) http://www. birdz. sk/webka/dogyno/blog Ďalej »
Blog, 19. 3. 2013 14:44
Stačilo málo
všetko je mŕtve uprostred divého sveta medzi stromami čo plačú za starým časom olúpem kôru hľadám škodce chcem im vyčítať nájdem ich slziť srnce len biele zrkadlá mihocú vetvami parožie zhodené čas ísť krivá rovnováha začína ... Ďalej »
1. 21 Path of Exile (PC)
Free to play RPG so svojským levelovacím systémom, automaticky generovanými mapami a zaujímavým lore. Ale z hry plynie priveľa smútku, dokonca až toľko, že ju činí pre mňa takmer nemožnou pre znovuzapnutie. Gameplay je však docela zábavný, Gem a Level systém je masívny a ponúka možnosť vyblá Ďalej »
Blog, 19. 3. 2013 14:07
1. 01 Čo sú to Minirečky, ako sa delia a kde nájdem zoznam
Minirečky, sú krátke recenzie a dojmy z vecí ktoré ma obklopujú, s možnosťou pribratia spoluautora na doplnenie dier v spektre záujmov. Jedna nikdy neprekročí jeden a pol odstavca + hodnotenie. Hodnotia sa nasledovne, podľa odporúčania: Jednoznačne, Áno, Možno, Nie, Vóbec. Delia sa na Ďalej »
Blog, 19. 3. 2013 13:30
Kedy sa skutočne prestaneme báť
Rozhodol som sa napísať tento blog, aby som vyzval viacerých tu na blogu, aby odhodili zbytočný a neopodstatený strach z niečoho, čo nás spútava, a nevieme sa nejako z toho područia vymaniť. Veľa ľudí sa bojí. Strach je niečo, čo je síce prirodzená súčasť ľudského života už od nepamäti. ... Ďalej »
Les Mŕtvej Nádeje
Priložil som na oheň pár vetví a natiahol si k ohňu svoje nohy aby som sa aspoň trochu zahrial. Hlava mi pomaly padala na prsia. Týždeň prenasledovania sa podpísal na mojom telesnom stave. Nikdy som nebol salónový švihák, ale teraz by odo mňa utiekla s krikom aj moja matka. Roky bojov v... Ďalej »
Príliš dokonalý
Keď je všetko dokonalé, je to tak zvláštne až máme pocit, že život je na konci... a pritom ešte poriadne nezačal a prináša ešte toľko fascinujúceho. Ešte je celý zahalený... ešte nezodvihol sukňu ani len nad koleno... Množstvo veci za nami... nekonečno pred nami a my niekde pomedzi... viac nikde ako tu. Ďalej »
Blog, 18. 3. 2013 23:45