Zdravím,
síce si od toho veľa nesľubujem, lebo viem, že inteligenti sem prišli napísať veľmi vtipnú vetu: "Kniha sa píše perom alebo vo Worde."
Ale verím, že sa nájde aj pár ľudí, ktorí o tomto niečo vedia a podelia sa so mnou.
↓ Viac v komentári. ↓
Dopredu hovorím, že aj keď som ešte mladý, tak neverím, že sa tým niekedy budem živiť a ak aj áno, tak určite na Slovensku sa týmto nestanem milionárom. Chcem len napísať niečo, čo si prečíta a ocení aspoň jeden jediný človek, ktorého vytrhnem z nudy aspoň na niekoľko minút. Je to ako splnenie obrovského sna.
Ďalej chcem, aby ste vedeli, že na myšlienku napísať knihu som neprišiel na záchode dnes ráno, ale rozmýšľam a premýšľam o nej už asi pol roka. Asi celý čas to boli len také "výplodíky" mojej bujnej fantázie, ktoré nestáli ani za zverejnenie na blogu, ale nedávno som bol v prekrásnej prírode našich Tatier, kde som bol často aj sám a len som premýšľal, až celkom spontánne mi napadla zápletka a aj námet na prvú knihu.
Viem také základné veci, že najprv treba o knihe premýšľať, robiť si poznámky, premyslieť svoje postavy a ich fyzické, ale aj psychické črty. Nechcem, aby hlavnou postavou bol človek, ktorý má určité zásady, ale porušuje ich, lebo takú blbosť nenapísal už ani Rúfus a to je latka naozaj vysoko.
Ak neviete ako to písať, tak by ste mi aspoň mohli napísať, že čo by vás v knihe príjemne/nepríjemne prekvapili a bavilo/nebavilo čítať...
Ok, zastihol si ma v prívetivej nálade, tak ti poviem svoj pohľad na vec: Nepíš knihu. Začni poviedkami, skúšaj súťaže, získavaj spätnú väzbu a zlepšuj sa. Ak začneš rovno dlhším žánrom, na ktorom sa dá pokaziť toľko vecí, je dosť možné, že bez potrebnej zručnosti tie veci aj pokazíš. Na kratších žánroch si môžeš vycibriť skill a súťaže sú inkubátory začínajúcich autorov. Po prvých úspechoch môžeš podľa mňa pracovať aj na románe. Samozrejme, že na to môžeš ísť aj inak, ale toto by som ti odporúčal ja.
@hnisavica zaujímavý názor. Mám za sebou viac ako 10 súťaží, do ktorých bolo treba písať úvahy, eseje, charakteristiky, kde som už dosiahol nejaké tie úspechy. Okrem toho mám blog, skicár a ďalšie veci, kde si cibrím písanie. Ku kladným veciam by som pridal aj to, že mám len 1 z diktátov a všetky práce, ktoré som v škole napísal boli prečítané profesorkou ako vzorové.
Dovolím si spochybniť tú tvoju myšlienku, kde píšeš, že "Po prvých úspechoch môžeš podľa mňa pracovať aj na románe.", keďže vieme, že román je asi najdlhší formát na knihu s najrozsiahlejším dejom, množstvom postáv (vedľajších aj hlavných), ktoré sa spravidla aj rozvíjajú. Na takúto vec si ja netrúfam. Chcem napísať niečo kratšie s jednoduchšou zápletkou (oproti románu, nie celkovo) a menším počtom postáv.
ok, napíšem ti aj niektoré moje typy
1. msuíš vedieť o čom kniha bude, vymyslieť si super zápletku, charaktery postáv, dej, koniec
2. nastav si koho chceš osloviť.. romantikov, ľudí ktorí milujú akciu, mladých, starších
3. založ si blog/stránku a vydaj niečo malé, podla toho zistíš, ako si na tom aj so slovosledom, gramatikou atd.
4. ked sa dočkách pozitív pošli svoj rukopis do vydavateľstva, odporúčam fragment kde môžeš poslať rukopis a oni sa k nemu vyjadria alebo potom vyskúšaj mamtalent od ikaru
good luck!
asi by som ti poradila mix toho čo sem už napísali ľudia predo mnou + že to asi nevyjde hned na prvý pokus... pravdepodobne budeš musieť svoj príbeh prepisovať aj niekoľkokrát kým to bude perfektné, dobre čitateľné a zaujímavé pre ľudí ale držím palce...
@iviking
Súhlasím s komentárom 4, ale jedna dôležitá vec- nezameriavaj sa konkrétne na určenú skupinu ľudí. Keď ti nejde o peniaze ale o to, aby to ľudia čítali, nesnaž sa nasilu niečo vytvoriť pre niekoho konkrétneho. Píš o tom, čomu rozumieš, čo ťa baví, a určite sa nájde niekto, komu sa to bude páčiť.
Ja som mala takú spisovateľskú etapu asi pred rokom, je taká stránka www.eknizky.sk kde môžeš úplne zadarmo publikovať svoje príbehy. Ja som tam prispela v priebehu pol roka 4 poviedkami. Je pravda, že tie prvé neboli nič extra, ale našlo sa pár ľudí, ktorí to ocenili. A moja posledná štvrtá, vďaka nej som získala odberateľov a dokonca mi jedna fanúšička aj email napísala, to naozaj poteší. A vieš čo bolo tajomstvom úspešnej knihy? Písala som naozaj o niečom, čomu som rozumela. Proste som len vymyslela postavu, a všetky svoje pocity som vložila do nej, a preto pôsobila reálne.
To ja len tak, keby si si chcel vyskúšať, ako sa tvoje diela ľuďom páčia, tu si to môžeš skúsiť.
@nostroma o tejto stránke som ešte nepočul. Viac som počul o goodreads, ktorú chválili práve na vyššie spomínanou "mamtalent". Určite ďakujem za tento príspevok, aj keď si ma zmiatla maximálne, ako sa dalo. Pred tebou Alex458 napísala, že by som mal vedieť, koho chcem osloviť. Ono na oboch príspevkoch bude asi niečo pravdy. Skôr sa to ujme, keď si vyberiem kategóriu/skupinu ľudí, ktorej rozumiem a má, pre mňa, zaujímavé témy. Pretože ak budem písať akoby na "náhodu", tak sa môže stať, že to bude taká zmiešanina, ktorá sa nebude nikomu páčiť a jediný, kto sa v nej bude vyznať, budem ja...
@alex458 taktiež veľmi pekne ďakujem. Hlavne za to, kde ide poslať rukopis, to som sa aj zabudol zmieniť, že tiež by som potreboval poradiť. Fragment a Ikar vyzerajú fakt super, aj keď ja si ešte z čias družiny pamätám "Fragmentík", ktorý určite nie je mojím cieľovým vydavateľstvom. Určite to ešte poprezerám, aby som vedel, že na čom som.
@miaja tiež ďakujem za komentárik. O tom prepisovaní som čítal, že prepísať raz je bežné a veľakrát potrebné, prepísať dvakrát, to sa ešte dá, ale viac krát už značí, že som mimo deja alebo sa nad to nedokážem povzniesť a ohodnotiť to. Okrem ťažkej, možno najťažšej časti, tj. napísať knihu, sa bojím aj toho, že to nebudem mať komu dať na prečítanie, aby to kriticky zhodnotil, aj keď to môžem vo viac-menej "konečnej" fáze odoslať do vydavateľstva, a potom prípadne doladiť detaily.
@iviking ono nemusíš to vydať vo fragmente ale oni tam su veľmi ochotni, tvoj rukopis ti prečítajú, opravia nejaké tie chybičky (nemyslím gramatické ale také logické, časové atd)
a tu cielovu skupinu som ti písala preto, že nikdy nemôžeš uspokojiť každého čitateľa a je lepšie najskôr začať s tým, že vieš koho osloviť
ale na začiatok ti odporúčam blogovovať kam ti ľudia môžu písať priamo ich názor na nejaké tvoje poviedky
@iviking Však ale o to ide. Autor, ktorý píše konkrétne má vždy iba konkrétnu skupinu ľudí. Povedzme že píšeš príbehy pre deti- tým sa to môže páčiť, ale z dospelých rozprávkami oslovíš málokoho. Nie je lepšie proste napísať to, čo sám chceš a nechať tomu voľný priebeh? Myslíš si, že napr. Stephen King keď písal príbehy, myslel na to, že komu konkrétne to bude adresované? Nie, jednoducho dal myšlienky na papier a nechal samotných čitateľov, nech sa rozhodnú. A teraz ho čítajú všetky vekové kategórie, muži aj ženy, romantici aj neromantici, pretože proste jeho diela chytia (skoro) každého.
Keď píšeš len to, čo ľudia chcú (napr. ako bola éra upírov), je to len komercia.
A mimochodom, aj keby si napísal zmiešaninu, vždy sa nájde nejaký exot, ktorému sa to bude páčiť (napr. jemu nemusia byť po chuti "klasické" knihy. Pozri sa do minulosti, úplne absurdné smery ako dadaizmus, a koľko nasledovníkov si našiel).
@iviking Sám mám podobné myšlienky, ale nemám predošlé spisovateľské úspechy a hoci som už začal mierne rozpisovať postavy, prečítal som si to iný deň a zrazu som nevedel ako ďalej a nezdalo sa mi to ani trochu zaujímavé.
Okrem iného, ak už takto nad tým premýšľaš, je dobré to už konečne napísať a sprav o tom blog, uvidíme tvoj štýl písania. Okrem iného obrázky dosť pomáhajú fantázii, ak si zručný. Rozhodne píš, neurčuj si hranice, ak už máš zápletku, je super, je čas to hodiť do písmen, neviem na čo čakáš.
@antifunebracka k tomuto sa nejde nevyjadriť. Ty si niekedy niečo také vyhral a máš pocit, že nikomu, kto to nevyhral celé neporadíš? Nehnevaj sa, ale to je najväčšia kokotina, akú môžeš napísať. Väčšinou sú súťaže na konkrétnu tému, a keď nepíšeš podľa ich nezverejnenej osnovy, tak si iný a nenormálny. Chcem písať niečo svoje, nie vyhrať súťaž pre ovce, aby mi ovca poradila, aby som mohol písať pre ovce.
@alex458 + @nostroma číže ak som to správne pochopil, tak obidve tvrdíte to isté. Vedieť zhruba o čom budem písať a približne aj to, koho by to malo osloviť, ale nepísať tak, aby to oslovilo len ich, či? Lebo už sa tak mierne strácam. Prípadne by ste sa mohli vyjadriť k otázkam dole... ↓↓↓
@savvym tvoje komentáre ma vážne povzbudili a okrem iného aj tvoj vkus je mi veľmi blízky, takže mám pre vás všetkých ešte dole nejaké tie otázky, že čo si o tom myslíte... ↓↓↓
1. Čo si myslíte o používaní vulgarizmov (tj. piča, kurva, atď.), nadávok (tj. do riti, atď.) v literatúre? Má to svoje miesto? Vadilo by vám to?
2. Ako by ste sa postavili ku knihe a téme, keby bola vykreslená určitá postava ako hlavný hrdina, ale bola by zabitá už na začiatku? Dočítali by ste knihu?
@iviking k otázkam
1. vulgarizmy patria len do určitej literatúry s podobného prostredia a to mafia, väzenie a podobné kruhy, v bežnej literatúre by som sa im radšej vyhla
2.išlo by o žáner, kriminálky a psychologické žánre v ktorom nejde ani tak o postavu ako o motív jej konania alebo vyšetrovanie jej vraždy, poprípade nejaké posolstvo jej smrti by bolo celkom fajn čítanie, avšak za sebatvrdím, že nemám rada veci, kde hlavná postava umrie už na začiatku
@alex458 s 1. celkom súhlasím, takže to pravdepodobne vynechám. Aj keď sa tam môžu objaviť také veci ako: "Do kelu, ale som sa zľakol!"
2. Presne o niečom takom som rozmýšľal. Len neviem, či by si to našlo ľudí, ktorí by dokázali pochopiť tie psycho veci a ešte, aby to aj ocenili. Myslím trochu aj do budúcnosti, že na jednej strane by sa v knihe dalo zaujímavo pokračovať, ale nechcem myslieť na pokračovanie, kým nemám ani jeden diel. Aj keď na druhej strane treba vedieť, či to bude jedináčik alebo viacdielna sada kníh, aby bolo o čom písať a mohol by som už teraz načrtnúť možný vývoj situácie.
Môžem ti napísať do správy časť príbehu/zápletky, len to nechcem hádzať len takto, aby mi to náhodou nejaký chytrák neukradol.
@iviking do kelu a do riti je výnimka, to sa objavovať môže
a k dvojke, na začiatok odporúčam jednodielne vydanie bez pokračovania, poprípade s otvoreným koncom, pretože človeku sa nechce čakať dva/tri roky na vydanie druhej knihy, takže ak nenapíšeš v krátkom čase aj pokračovanie a nebude to bestseller, môžeš veľa stratiť
určite by si takéto novely našli svojich čitateľov, dnes sú dosť populárne také psycho veci
@iviking Alex to vystihla- nadávky sú vhodné, ale musí to byť konkrétne prostredie (kriminálnici, mafiáni...), môže to zvýrazniť osobnosť postavy. Ale tiež je dôležité, aby si to neprehnal, používaj to vo vhodných situáciách a množstve.
A mŕtva hl. postava- to musia byť samozrejme trochu chápaví čitatelia, nie každý je na takýto druh knihy. Ale v každom prípade je to zaujímavý nápad.
@nostroma ok, ďalšia, ktorej názor je, že je to celkom dobrý nápad. Budem to musieť ešte prepracovať, dlho nad tým sedieť, zveľaďovať dej, postavy, zápletky a snáď v konečnom dôsledku to bude čitateľné.
1. Čo si myslíte o používaní vulgarizmov (tj. piča, kurva, atď.), nadávok (tj. do riti, atď.) v literatúre? Má to svoje miesto? Vadilo by vám to?
Také čosi som ešte nečítal, popravde sám nepoužívam také slová pričasto ako iný napríklad v každej vete. No pokiaľ ide však o situácie, v ktorej je to potrebné, nevadí, inak ako bežná forma vyjadrovania mi to vadí.
2. Ako by ste sa postavili ku knihe a téme, keby bola vykreslená určitá postava ako hlavný hrdina, ale bola by zabitá už na začiatku? Dočítali by ste knihu? Pokiaľ príde do deja iná postava alebo viac takých, ktoré zaujmú miesto takzvaných dôležitých postáv, nevadí mi to. Hoci hlavná postava zabitá na začiatku mi pripadá ako mučiteľ a v podstate celý dej sa bude opisovať jeho život a to čo on poznal, inak si neviem predstaviť, že hneď na začiatku by bol niekto hlavná postava, ak by ho ďalej nerozoberali. @iviking
Pokiaľ chceš povedať do kelu, to radšej povedz do piče. Expresívne slová majú vyjadrovať expresívne pocity a neplytvať sa nimi všade a ešte lepšie je vymyslieť si vlastné nadávky, ako do psieho lajna, špinavý pes, nevychovaná sviňa, lepšie ako hovoriť do kelu.@iviking
@savvym vidíš, to je skvelý nápad. Povie sa nadávka/expresívne pomenovanie a ľudia si predstavia autora. Len to nedopadlo ako s V. Habom, ktorého "do mačky" mi príde ako väčšie klišé, než na obálke novín "fašista Kotleba".
@antifunebracka mal som pripravenú odpoveď, ale keby som ju sem dal, tak klesnem asi na tvoju úroveň, takže radšej kašlem na to a budem mazať všetky tvoje komentáre + tých, čo budú totálne od veci.
Knihu alebo celkovo poviedky, eseje a všetko píš v tých vysokých chvíľach, keď je tvoja myseľ na inej úrovni (snáď chápeš a píš postupne, daj tomu čas, všetky charaktery poriadne premysli, daj do toho kúsok seba, musíš to naozaj precítiť, ale hlavne sa nesnaž o nejaké momenty,ktoré majú byť strašným hrdinstvom a ktoré zbytočne len natiahneš a bude to katastrofa, alebo dokonca nepíš nič, v čom koniec sa bude dať očakávať už od začiatku.. Nečakaj zázraky, úspech málokomu vyjde na prvý pokus, ale nestrácaj vieru v seba, pretože v každom sa skrývajú tajomstvá a nepočúvaj neprajníkov a najmúdrejších hrdinov, čo si myslia,že bez ich názoru sa nikto nezaobíde možno nás všetkých ešte príjemne prekvapíš a čo sa týka publikácie knihy, to všetko má čas, príde to samo, naozaj, len sa pohybuj medzi ľuďmi, ktorí sa tomu tiež venujú
@afara tak pohybovať sa v mojom meste v takých kruhoch bude asi problém. Od Francisciho-Rimavského a P. E. Dobšinského tu nebol nikto, kto by stál za zmienku. Moja myseľ je hrozne zaujímavá vec, ako každá myseľ. Niekedy mám celý deň nápady, že nepochopíš a niekedy som zas celý deň takmer nepoužiteľný. Ale veľmi mi pomáhajú intelektuálne konverzácie s mojím najlepším kamošom, pri ktorých dostávam až šokujúce nápady. Takisto aj myslenie na iné veci často otvorí novú cestu, o ktorej neskôr premýšľam. Myslím, že písanie musí ísť samo a nie sadnúť si k PC/papieru s tým, že musím a idem niečo napísať.
Keď už si spomenul toho "fašistu", celkom
by ma zaujal nejaký príbeh o momentálne
v Európe celkom úspešne napredujúcej
ideológii tváriacej sa síce ako náboženstvo,
ale vo svojich niektorých odnožiach veľmi
nápadne pripomínajúcej práve fašizmus.
Že práve o tomto nekvákajú na stránkach
našich úžasných mienkotvorných denníkov ...
@vymyslinick no ja som rozmýšľal o katastrofickej knihe, ktorá by bola o budúcnosti v prípade, že by sa Rusko spojilo s ázijskými krajinami proti USA. Lenže to nie je písanie pre takých neskúsených autorov ako ja. Na to treba mať znalosti krajín, ich situácie, politológie, logicky myslieť, že čo ak to a to. Rovnako aj toto, čo píšeš. Až takú knihu nájdeš, tak mi určite pošli názov, lebo to bude neskutočne hodnotné dielo, pokiaľ bude dobre napísané. Len škoda, že pri mentalite našej generácie bude nedocenené.
Pozri si stránky, ktoré sa zaoberajú písaním (mamtalent, séria článkov Spisovateľská alchýmia od Alexandry Pavelkovej » www.fandom.sk/clanok/spisovat... ), poviedkové súťaže, či už Ohnivé pero, Cena fantázie (tie sú zamerané na sci-fi a fantasy), Dumky podvečerné, a to sú len prvé, ktoré mi napadli. A hlavne, čo radí aj Stephen King, veľa čítaj a veľa píš. Prajem veľa šťastia
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
38 komentov
Ďalej chcem, aby ste vedeli, že na myšlienku napísať knihu som neprišiel na záchode dnes ráno, ale rozmýšľam a premýšľam o nej už asi pol roka. Asi celý čas to boli len také "výplodíky" mojej bujnej fantázie, ktoré nestáli ani za zverejnenie na blogu, ale nedávno som bol v prekrásnej prírode našich Tatier, kde som bol často aj sám a len som premýšľal, až celkom spontánne mi napadla zápletka a aj námet na prvú knihu.
Viem také základné veci, že najprv treba o knihe premýšľať, robiť si poznámky, premyslieť svoje postavy a ich fyzické, ale aj psychické črty. Nechcem, aby hlavnou postavou bol človek, ktorý má určité zásady, ale porušuje ich, lebo takú blbosť nenapísal už ani Rúfus a to je latka naozaj vysoko.
Ak neviete ako to písať, tak by ste mi aspoň mohli napísať, že čo by vás v knihe príjemne/nepríjemne prekvapili a bavilo/nebavilo čítať...
Ďakujem za každú (normálnu) radu!
Dovolím si spochybniť tú tvoju myšlienku, kde píšeš, že "Po prvých úspechoch môžeš podľa mňa pracovať aj na románe.", keďže vieme, že román je asi najdlhší formát na knihu s najrozsiahlejším dejom, množstvom postáv (vedľajších aj hlavných), ktoré sa spravidla aj rozvíjajú. Na takúto vec si ja netrúfam. Chcem napísať niečo kratšie s jednoduchšou zápletkou (oproti románu, nie celkovo) a menším počtom postáv.
1. msuíš vedieť o čom kniha bude, vymyslieť si super zápletku, charaktery postáv, dej, koniec
2. nastav si koho chceš osloviť.. romantikov, ľudí ktorí milujú akciu, mladých, starších
3. založ si blog/stránku a vydaj niečo malé, podla toho zistíš, ako si na tom aj so slovosledom, gramatikou atd.
4. ked sa dočkách pozitív pošli svoj rukopis do vydavateľstva, odporúčam fragment kde môžeš poslať rukopis a oni sa k nemu vyjadria alebo potom vyskúšaj mamtalent od ikaru
good luck!
Súhlasím s komentárom 4, ale jedna dôležitá vec- nezameriavaj sa konkrétne na určenú skupinu ľudí. Keď ti nejde o peniaze ale o to, aby to ľudia čítali, nesnaž sa nasilu niečo vytvoriť pre niekoho konkrétneho. Píš o tom, čomu rozumieš, čo ťa baví, a určite sa nájde niekto, komu sa to bude páčiť.
Ja som mala takú spisovateľskú etapu asi pred rokom, je taká stránka www.eknizky.sk kde môžeš úplne zadarmo publikovať svoje príbehy. Ja som tam prispela v priebehu pol roka 4 poviedkami. Je pravda, že tie prvé neboli nič extra, ale našlo sa pár ľudí, ktorí to ocenili. A moja posledná štvrtá, vďaka nej som získala odberateľov a dokonca mi jedna fanúšička aj email napísala, to naozaj poteší. A vieš čo bolo tajomstvom úspešnej knihy? Písala som naozaj o niečom, čomu som rozumela. Proste som len vymyslela postavu, a všetky svoje pocity som vložila do nej, a preto pôsobila reálne.
To ja len tak, keby si si chcel vyskúšať, ako sa tvoje diela ľuďom páčia, tu si to môžeš skúsiť.
@alex458 taktiež veľmi pekne ďakujem. Hlavne za to, kde ide poslať rukopis, to som sa aj zabudol zmieniť, že tiež by som potreboval poradiť. Fragment a Ikar vyzerajú fakt super, aj keď ja si ešte z čias družiny pamätám "Fragmentík", ktorý určite nie je mojím cieľovým vydavateľstvom. Určite to ešte poprezerám, aby som vedel, že na čom som.
@miaja tiež ďakujem za komentárik. O tom prepisovaní som čítal, že prepísať raz je bežné a veľakrát potrebné, prepísať dvakrát, to sa ešte dá, ale viac krát už značí, že som mimo deja alebo sa nad to nedokážem povzniesť a ohodnotiť to. Okrem ťažkej, možno najťažšej časti, tj. napísať knihu, sa bojím aj toho, že to nebudem mať komu dať na prečítanie, aby to kriticky zhodnotil, aj keď to môžem vo viac-menej "konečnej" fáze odoslať do vydavateľstva, a potom prípadne doladiť detaily.
a tu cielovu skupinu som ti písala preto, že nikdy nemôžeš uspokojiť každého čitateľa a je lepšie najskôr začať s tým, že vieš koho osloviť
ale na začiatok ti odporúčam blogovovať kam ti ľudia môžu písať priamo ich názor na nejaké tvoje poviedky
Keď píšeš len to, čo ľudia chcú (napr. ako bola éra upírov), je to len komercia.
A mimochodom, aj keby si napísal zmiešaninu, vždy sa nájde nejaký exot, ktorému sa to bude páčiť (napr. jemu nemusia byť po chuti "klasické" knihy. Pozri sa do minulosti, úplne absurdné smery ako dadaizmus, a koľko nasledovníkov si našiel).
Okrem iného, ak už takto nad tým premýšľaš, je dobré to už konečne napísať a sprav o tom blog, uvidíme tvoj štýl písania. Okrem iného obrázky dosť pomáhajú fantázii, ak si zručný. Rozhodne píš, neurčuj si hranice, ak už máš zápletku, je super, je čas to hodiť do písmen, neviem na čo čakáš.
@savvym tvoje komentáre ma vážne povzbudili a okrem iného aj tvoj vkus je mi veľmi blízky, takže mám pre vás všetkých ešte dole nejaké tie otázky, že čo si o tom myslíte... ↓↓↓
1. Čo si myslíte o používaní vulgarizmov (tj. piča, kurva, atď.), nadávok (tj. do riti, atď.) v literatúre? Má to svoje miesto? Vadilo by vám to?
2. Ako by ste sa postavili ku knihe a téme, keby bola vykreslená určitá postava ako hlavný hrdina, ale bola by zabitá už na začiatku? Dočítali by ste knihu?
1. vulgarizmy patria len do určitej literatúry s podobného prostredia a to mafia, väzenie a podobné kruhy, v bežnej literatúre by som sa im radšej vyhla
2.išlo by o žáner, kriminálky a psychologické žánre v ktorom nejde ani tak o postavu ako o motív jej konania alebo vyšetrovanie jej vraždy, poprípade nejaké posolstvo jej smrti by bolo celkom fajn čítanie, avšak za sebatvrdím, že nemám rada veci, kde hlavná postava umrie už na začiatku
2. Presne o niečom takom som rozmýšľal. Len neviem, či by si to našlo ľudí, ktorí by dokázali pochopiť tie psycho veci a ešte, aby to aj ocenili. Myslím trochu aj do budúcnosti, že na jednej strane by sa v knihe dalo zaujímavo pokračovať, ale nechcem myslieť na pokračovanie, kým nemám ani jeden diel. Aj keď na druhej strane treba vedieť, či to bude jedináčik alebo viacdielna sada kníh, aby bolo o čom písať a mohol by som už teraz načrtnúť možný vývoj situácie.
Môžem ti napísať do správy časť príbehu/zápletky, len to nechcem hádzať len takto, aby mi to náhodou nejaký chytrák neukradol.
a k dvojke, na začiatok odporúčam jednodielne vydanie bez pokračovania, poprípade s otvoreným koncom, pretože človeku sa nechce čakať dva/tri roky na vydanie druhej knihy, takže ak nenapíšeš v krátkom čase aj pokračovanie a nebude to bestseller, môžeš veľa stratiť
určite by si takéto novely našli svojich čitateľov, dnes sú dosť populárne také psycho veci
jj piš do ts kludne
A mŕtva hl. postava- to musia byť samozrejme trochu chápaví čitatelia, nie každý je na takýto druh knihy. Ale v každom prípade je to zaujímavý nápad.
Také čosi som ešte nečítal, popravde sám nepoužívam také slová pričasto ako iný napríklad v každej vete. No pokiaľ ide však o situácie, v ktorej je to potrebné, nevadí, inak ako bežná forma vyjadrovania mi to vadí.
2. Ako by ste sa postavili ku knihe a téme, keby bola vykreslená určitá postava ako hlavný hrdina, ale bola by zabitá už na začiatku? Dočítali by ste knihu? Pokiaľ príde do deja iná postava alebo viac takých, ktoré zaujmú miesto takzvaných dôležitých postáv, nevadí mi to. Hoci hlavná postava zabitá na začiatku mi pripadá ako mučiteľ a v podstate celý dej sa bude opisovať jeho život a to čo on poznal, inak si neviem predstaviť, že hneď na začiatku by bol niekto hlavná postava, ak by ho ďalej nerozoberali. @iviking
Keď už si spomenul toho "fašistu", celkom
by ma zaujal nejaký príbeh o momentálne
v Európe celkom úspešne napredujúcej
ideológii tváriacej sa síce ako náboženstvo,
ale vo svojich niektorých odnožiach veľmi
nápadne pripomínajúcej práve fašizmus.
Že práve o tomto nekvákajú na stránkach
našich úžasných mienkotvorných denníkov ...
Niečo z toho súdka:
Michel Houellebecq - Soumission
» www.etrend.sk/ekonomika/kniha...
» knihy.heureka.sk/podvoleni-miche...