ale realne mam v skole len velmi malo z mojho odboru a skoro vsetko je to nepouzitelna teoria..
nebavi ma to, je mi zle z tej budovy a z tych miestnosti, ale hadam este rok vydrzim a posuniem sa dalej so svojim zivotom.
studujem nieco, co ma ako odbor sam o sebe zabezpecit nemoze (co koniec koncov, vo vacsine pripadov nikoho ziaden ale v tomto je to o hodny kus tazsie, lebo to nie je ziaden it ani technicky smer). takze to studujem, lebo ma to bavi a chcem sa tomu venovat dalej. neviem si predstavit, co by som robil, ak by som nemal ambicie pokracovat v nom a dosiahnut nieco viac.
bavila ma, aj keď moja špecializácia bola taká, že na Slovensku je málo príležitostí sa s ňou uchytiť a očakával som, že možno budem v praxi robiť niečo, čo ma až tak baviť nebude. Ale ani to sa nestalo a baví ma aj práca.
baví nebaví.. tohto roku som na tom akosi horšie, už sa mi nechce učiť veci, o ktorých som si istá, že ich už v živote nebudem potrebovať vedieť (nehovorím teraz o všeobecnom prehľade v daných predmetoch, to je iné..) a teším sa semináre na budúci rok Ale rada chodím do školy, keď sa to tak vezme
zabezpečená budúcnosť? ... niečo také je velmi ťažko zaručitelné ... všetko je nestále a čo je teraz v našom okolí zaužívané a fungujúce (na oko) môže byť o pár rokov minulosťou ... ale čo vlastne študujete? lebo mám pocit že pokial človek neštuduje odbor ktorý je dennodenne žiadaný a nikdy ho nie je dosť, potom je správne sa mu venovať ... ale čo také je? určite technické smery (nie však všetky) stretol osm sa už s velmi vela zbytočnými odbormi ktoré otvárajú ešte neistejšiu budúcnosť ako by ste mali bez nej, len z nich máte zbytočný zmätok a posúvajú vás niekam kde možno ani nemáte byť ... školy sú dobré ale len málo z nich vám zaručí zabezpečenú budúcnosť po akej túžite ... a vlastne je to zbytočné aj rozoberať pretože istoty neexistujú a aj tak je všetko iba o okolnostiach a šikovnosti (kontaktoch) ... takže, všetko sa uvidí
tento semester, aj keď je náročnejší, ma baví velice!
študujem niečo, čo bolo kompromisom a neľutujem, mám plno praktických predmetov, je to hravé, kreatívne, ale niekedy dosť náročné, keďže ide o dvojodbor a mám často pocit, že jeden odbor zanedbávam..
myslim si, ze ma bude bavit jedna ci druha, podla toho ci sa na jednu z nich dostanem. neni to chemia, doktorina ani ziaden zlozity technicky smer, cize ma zabezpeci jedine vlastna sikovnost. a idem studovat z nudze, a kvoli faktu, ze som dospel prilis rychlo, chcem si este uzit roky flakania kym sa da.
Teraz nestudujem, ale moc nebavilo.... Aj tak si myslím ze škola je potrebná pretože väčšina ľudí je lenivych a musia násilím.uz od ranného veku pravidelne niekam chodiť...
Potom to ma následky ze každý chce byť výnimočný lebo sa nemôžu zmieriť ze sa podobajú jak ovce.na ostatných ľudí...
Ani jedna z tych možností.. nebaví ma to a ani sa s tým neplánujem živiť.. ale ina stredna ma nenapadla možno keby som sa od malička venoval basketbalu že by som bol lepší tak by som chcel ísť na nejaké športové gymnázium s basketbalom ale take asi na slovensku ani nieje
A ďakujem Bohu, že som sa až doteraz zajebávala a ulievala, nepísala si poznámky, nikdy som sa nepripravovala, neplnila si povinnosti, nemala som zavedené zošity a nevlastnila okrem kalkulačky žiadne povinné pomôcky a knihy; lebo teraz si nič z toho nemôžem dovoliť a som vnútorne spokojná, že som si odžila trinásť rokov casual návštev školskej budovy a teraz môžem zodpovedne pristupovať k vzdelávaniu
(plus mám prepracovaný systém sebaojebávania, lebo keby som pripustila, že ma to nebaví, svojvoľne by som umrela počas cvika od demotivácie)
úprimne, som na základnej, ale aj tam sa dá povyberať z učív niečo, čo ma zaujíma. Ako jedinú hádam z celej školy ma baví fyzika, angličtina, nemčina biola a o telesnej ani nevravím. Najhoršie je, že na všetko mám výborné predpoklady, takže si neviem vôbec vybrať smer, kam sa pohnúť ´dalej, či to dať na športovkyňu, alebo na nejakú biologičku. Dosť naprd, no.
celkom aj hej, aj ked je veľa predmetov, ktoré by som zrušila, ale vytipovala som si už aj špecializáciu ktorú by som chcela robiť v budúcnosti,a čo sa týka uživiteľnosti, je jeden odobr, ktorý by ma bavil viac, ale ťažko sa s ním uplatniť
odbor sám o sebe ma baví....len je dôležité kto a ako vedie jednotlivé kurzy, aký je prístup, čo od nás požadujú etc. ....a tu je to už horšie...takže odbor ma baví, ale konkrétne tam kde som na skole je to často dosť cez zuby....našťastie sa tam stále najde pár ľudí, za ktorých som v živote vďačná...
a či ma dokáže zabezpečiť?? pýtam sa, že ktorý odbor áno ...vždy je to len a iba o jednotlivcovi....kvoli zábezpeke budúcnosti po financnej stránke to urcite nestudujem - práve s touto skolou sa nabalit velmi nedá
Študujem na VŠ aby som mohol zaobstarať partnerku a zabezpečiť budúcnosť našich detí. Mám pár semestrov za sebou, pár ešte pred sebou. Posledný (momentálny) semester je to na nevydržanie. Snáď všetci mi lezú na nervy. Ale aj sami sebe navzájom a nie je rozdiel medzi vyučujúcim alebo študentom. Každý sa snaží potopiť toho druhého. Takmer bez výnimiek.
Našťastie ešte stále si zvládnem udržať úsmev a potlačiť čo si myslím.
@irishwoman študujem to, čo ma baví Každý by mal tak robiť. A tak isto to je s robotou. Keď robíš to čo ťa baví, a odovzdáš sa jej naplno s láskou, bude ťa baviť a nebudeš mať stresy a budeš v psychickej pohode. Kdežto taká robota, kde iba zarobíš peniaze a nebaví ťa, pri nej strácaš čas, lebo ti nalomuje psychiku, čo je podľa mňa zlé, kedže robota má človeka baviť. Tým sme odlišný od robotov, že mi ľudia máme city a nerobíme ako stroje.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
60 komentov
ale realne mam v skole len velmi malo z mojho odboru a skoro vsetko je to nepouzitelna teoria..
nebavi ma to, je mi zle z tej budovy a z tych miestnosti, ale hadam este rok vydrzim a posuniem sa dalej so svojim zivotom.
ale inak ma celkom baví
ale momentálne sa mi silno moc nechcú robiť úlohy
študujem niečo, čo bolo kompromisom a neľutujem, mám plno praktických predmetov, je to hravé, kreatívne, ale niekedy dosť náročné, keďže ide o dvojodbor a mám často pocit, že jeden odbor zanedbávam..
ale nemenila by som
Ale teraz na VŠ je to už super, baví ma to.
Potom to ma následky ze každý chce byť výnimočný lebo sa nemôžu zmieriť ze sa podobajú jak ovce.na ostatných ľudí...
A ďakujem Bohu, že som sa až doteraz zajebávala a ulievala, nepísala si poznámky, nikdy som sa nepripravovala, neplnila si povinnosti, nemala som zavedené zošity a nevlastnila okrem kalkulačky žiadne povinné pomôcky a knihy; lebo teraz si nič z toho nemôžem dovoliť a som vnútorne spokojná, že som si odžila trinásť rokov casual návštev školskej budovy a teraz môžem zodpovedne pristupovať k vzdelávaniu
(plus mám prepracovaný systém sebaojebávania, lebo keby som pripustila, že ma to nebaví, svojvoľne by som umrela počas cvika od demotivácie)
a či ma dokáže zabezpečiť?? pýtam sa, že ktorý odbor áno ...vždy je to len a iba o jednotlivcovi....kvoli zábezpeke budúcnosti po financnej stránke to urcite nestudujem - práve s touto skolou sa nabalit velmi nedá
Našťastie ešte stále si zvládnem udržať úsmev a potlačiť čo si myslím.