Niekde v TV prednedavnom znovu padla myslienka ze clovek , ked sa stane nepotrebnym jeho zivot prestane mat zmysel , zacne sa citit prazdno atd atd ... Ked sa pozeram na starych ( a nie vzdy zas az takych starych ) ludi ktory ziju samy a pravdepodobne sa
Podľa mňa ak človek nemá pre niekoho alebo niečo silné zanietenie, alebo túžbu je samozrejmé že má pocit,že nemá dôvod byť, a vtedy sám podkopáva svoj existenčný zmysel či z vlastne vôle alebo nie. Proste ak nemá TÚ vec nikdy to neskončí dobre.
Ale neznamená že životy starých alebo smutných ľudí nemajú zmysel ... naopak tie zmysel hľadajú a znovunachádzajú žiadny život nieje menejcenný len preto že nieje vyfarbený na ružovo
Nemyslim si, ze u kazdeho je to tak. U niektorych ludi ano, no nie u vsetkych. Kazdy si hlada ten svoj zmysel. Jednoducho kazdy si hlada cestu a mozno niekto zisti, ze jeho cesta je samota a staci mu ked sa dokaze postarat sam o seba. Ini zasa hladaju svoje cesty inde..
áno, každý z Vás ma v niečom pravdu.. Ľudia majú oddávna potrebu niekam patriť,začleniť sa do spoločnosti, byť potrebným niektorí dokonca žiadanými, ale všetko závisí od konkrétnej osobnosti, každý sme predsa iný a nie všetci máme rovnakú minulosť. Vela z nás zažilo veci, o ktorých sa môže ostatným len snívať ( a teraz nenarážam len na kladné ponímanie tohto slovného spojenia), preto mnoho z nás už po tak "pestrej" minulosti nemá potrebu sa ukazovať, ale vystačia si aj s celkom maličkým rozptýlením typu - ísť niekam von, sadnúť si na lavičku a kŕmiť holuby, pritom rozmýšľajú už menej o každodenných starostiach, ale skôr o minulosti, kde spravili chybu a ako ju napraviť( to je prípad tých svedomitejších, preto by som nerada zovšeobecňovala...)
A aby som sa dostala k jadru veci - život prestane mať zmysel - človek saprestane cítiť potrebným.. - na túto vec má hlavne vplyv jeho okolie - úplne celé okolie - ľudia, čiže rodina, priatelia, veci - prostredie v ktorom žije, byt alebo dom, všetko vplýva na ludskú psychiku...
samozrejme že hej a človek si možno potrebuje dať nejake ciele, ktoré bude postupne zdolávať a potom sa bude cítiť absolútne potrebný...no a ešte treba mať skvelých ludí okolo seba
Urcite je to pravda, clovek potrebuje byt potrebnym a mat svoje miesto v spolocnosti. Niekto je taka osobnost, pre ktoreho to znamena zalozit si rodinu a starat sa o nu, niekto iny chce pomahat bezmocnym a iny zasa zmenit spolocnost. Celkom zaujimave sa mi tiez zda tvrdenie, ze potreba byt vyznamnym clovekom vo svetovom meritku, potreba spasit svet a podobne, je vlastne len zakrytim faktu, ze v sukromnej sfere si v zivote vela nedosiahol. Nemozem uz pomoct sebe, tak pomozem planete.
Ale o starych ludoch si dodnes pamatam, co sme sa pred par rokmi ucili na etike: ak mali stastny zivot, ktory MAL zmysel, budu stastni aj v starobe. Ak nie, bude pre nich staroba len bolestivym cakanim na smrt plnym vycitiek. A to je uz ten pripad starych vecne nadavajucich a nespokojnych ludi. Dufam, ze ja tak neskoncim
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
10 komentov
Ale neznamená že životy starých alebo smutných ľudí nemajú zmysel ... naopak tie zmysel hľadajú a znovunachádzajú žiadny život nieje menejcenný len preto že nieje vyfarbený na ružovo
A čo sa tých starých ľudí týka - niekedy stačí keď dostanú do starostlivosti psíka... najlepšie nejakého z útulku, tí sú vraj neuveriteľne vďační
A aby som sa dostala k jadru veci - život prestane mať zmysel - človek saprestane cítiť potrebným.. - na túto vec má hlavne vplyv jeho okolie - úplne celé okolie - ľudia, čiže rodina, priatelia, veci - prostredie v ktorom žije, byt alebo dom, všetko vplýva na ludskú psychiku...
Ale o starych ludoch si dodnes pamatam, co sme sa pred par rokmi ucili na etike: ak mali stastny zivot, ktory MAL zmysel, budu stastni aj v starobe. Ak nie, bude pre nich staroba len bolestivym cakanim na smrt plnym vycitiek. A to je uz ten pripad starych vecne nadavajucich a nespokojnych ludi. Dufam, ze ja tak neskoncim