Čím sa zaoberá filozofia, spochybniteľnosť sveta,....
Minule ma niekto priviedol späť k úvahám o vedách a o priestore. Späť preto, že som o tom už pretým premýšľala. Ja myslím že úloha náuk o svete (nielen vied) je dvojaká, buď má objasňovať veci v jednom konkrétno odbore, v jednej konkrétnej skutočnosti, al
Hm, na taku neskoru hodinu taka narocna tema - myslim, ze sa ani, matematicky brane, necudujem, zetu niet vela diskusnych ohlasov . A asi idem spat, ale slubujem, ze v posteli sa este posnazim porozmyslat .
Myslím že zistenia žiadnej vedy niesu aplikovateľné všeobecne pretože vychádzajú z poznania, predpokladu alebo nejakej vedecko-spoločensko-morálnej dogmy a to všetko môže byť relatívne mylné . Takže aj matematické a fyzikálne zákony môžu ale aj nemusia byť aplikovateľné na všetky modely.
filozofia ma rozne, ako to nazvat.. neviem smery? vyvojove linie? /este mi nezacal semester /
ktore sa zaoberaju niecim inym.. nie kazdy filozof hovori o tom istom a súhlasím, že filozofia je blízka matematike..kopec slávnych ludi, ktori boli vedcami sa zaujimali o filozofiu.ale to zas mohlo vyplyvat z toho, ze filozofia bola nad vsetkymi vedami a nejak z nej vychadzali..
no suma sumarumnic nieje 100% pravdive a nic nieje 100% dane.. nijaky filozof neomoze povedat napriklad, ze nase JA je vlastne iba odrazom ineho naseho JA z lepsieho sveta alebo podobne
no podla mna ked je nejaka ina dimenzia tak slovo INA by malo platit doslovne takze nase zakony by tam nemali platit no mozno az na tu gravitaciu ale pri citani ma napadlo este jedno:
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva testovanie hypotéz.
Vedecká hypotéza musí vyhovovať nasledujúcim podmienkam:
musí vychádzať z doterajších poznatkov
musí byť v zhode s faktami, ktorých sa týka
musí objasňovať väčšinu javov, ktorých sa týka, prípadne musí byť použiteľná aj na javy, ktoré v čase formulovania hypotézy nie sú známe
musí byť vedecky overiteľná, napríklad experimentom
Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza éteru v konečnom dôsledku viedla k objavu Špeciálnej teórie relativity.
cize ked berieme vedy v ktorych je nutne filozofovat alebo vyslovovat hypotezy tak ich mozeme vlastne aj mensim pozmenenim "preniest" do inej dimenzie a to v spojitosti s tymi zakonmi ktore tiez mozme "preniest" predstavuje opet nas svet takze podla mna v inej dimenzii by maly platiti uplne ine zakony aby sme sa "doplnali" tod moj nazor
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
7 komentov
Ale to s tou matikou myslíš vážne? V takej inej dimenzii by mohlo platiť to, čo v našej? Geometria asi nie, čo?
@3 neviem, čo všetci riešite tú matiku, však tá v tom nebola až taká podstatná
@4 fyzika isto nie, matika možno na niektoré modely nie, aj keď si to neviem dosť dobre predstaviť.......
filozofia ma rozne, ako to nazvat.. neviem smery? vyvojove linie? /este mi nezacal semester /
ktore sa zaoberaju niecim inym.. nie kazdy filozof hovori o tom istom a súhlasím, že filozofia je blízka matematike..kopec slávnych ludi, ktori boli vedcami sa zaujimali o filozofiu.ale to zas mohlo vyplyvat z toho, ze filozofia bola nad vsetkymi vedami a nejak z nej vychadzali..
no suma sumarumnic nieje 100% pravdive a nic nieje 100% dane.. nijaky filozof neomoze povedat napriklad, ze nase JA je vlastne iba odrazom ineho naseho JA z lepsieho sveta alebo podobne
Hypotéza (z gréc. hypo - pod, nižšie, znížený + thesis - tvrdenie) je druh domnienky; je to veta, tvrdenie, ktoré vedci formulujú vtedy, keď na danom stupni poznania nevedia vysvetliť určité skupiny javov alebo udalostí a hypotéza sa ich pokúša vysvetliť. Hypotéza je tvrdenie alebo systém tvrdení, o ktorom/ktorých v čase jeho/ich formulovania nemožno rozhodnúť, či je pravdivé alebo nepravdivé. Tvorenie vedeckých hypotéz nie je náhodný akt. Poznávanie stavia pred vedcov potrebu tvoriť vždy nové hypotézy. Overovanie hypotéz sa nazýva testovanie hypotéz.
Vedecká hypotéza musí vyhovovať nasledujúcim podmienkam:
musí vychádzať z doterajších poznatkov
musí byť v zhode s faktami, ktorých sa týka
musí objasňovať väčšinu javov, ktorých sa týka, prípadne musí byť použiteľná aj na javy, ktoré v čase formulovania hypotézy nie sú známe
musí byť vedecky overiteľná, napríklad experimentom
Aj hypotéza, ktorá sa nakoniec ukáže byť nepravdivou, môže byť významným míľnikom na ceste poznávania. Napríklad nepravdivá hypotéza éteru v konečnom dôsledku viedla k objavu Špeciálnej teórie relativity.
cize ked berieme vedy v ktorych je nutne filozofovat alebo vyslovovat hypotezy tak ich mozeme vlastne aj mensim pozmenenim "preniest" do inej dimenzie a to v spojitosti s tymi zakonmi ktore tiez mozme "preniest" predstavuje opet nas svet takze podla mna v inej dimenzii by maly platiti uplne ine zakony aby sme sa "doplnali" tod moj nazor