(Nesledujem aké diskusie sú, či už toto niekto riešil alebo nie-to hned´ na začiatok)
Čo ti dáva poézia? Ked´ píšeš niečo, čo býva najčastejšou inšpiráciou? Ako píšeš? Hned´ ked´ ťa "kopne" múza na prvý papier čo máš po ruke,alebo pomalyčky p
poezia? ..ked sa pokusam pisat...je to jedno kde...kedy...njekedy si zapisem svoje myslienky na papier a postupne mam par viet ktore potom doplnim..a vznikne poezia ..ale nje je to tazke..len treba najst tie spravne slova..
a ked ju mam? dava mi radost ved co ine?...ale som tajnostkárka..pretoze nik neviem ze vymyslam basne..a nechcem aby o tom vedeli..v tejto dobe by sa mi smiali
k teme: poeziu pisem s romantickou tematikou a pre lasku moju vacsinou, co mi dava? ani neviem, len tak vyhodit myslienky a aj tak nemyslim, ze je to bohvieake, popravde mam strasnu tvorbu, ale ked ju to potesi, tak som rad
Asi si budem doživotne čítať Tvoju ľúbostnú prózu s nie inými ako hovorovými slovami a s nie inými ako tuctovými myšlienkami, prispievať do Zorničky a učiť sa od Teba, majster : )
Ked pisem (casto ani neviem ako, len mi napadaju tie spravne rymy) mam pocit, ze v kazdej jednej basnicke je kusok zo mna. A keby si niekto precital uplne vsetko, co som kedy napisala, vedel by z toho poskladat cely moj zivot do detailov. Len mam jeden problem, asi nikdy nebudem mat dost odvahy a dost sebavedomia na to, aby som sa pohla dalej, a dala to vsetko precitat nejakemu "odbornikovi"
ked nacmaram par riadkoy mojej poezie vo volnom ryme, ktore radsej nezverejnujem, lebo napriek tomu ze sa snazim metaforizovat sa mi to zda prilis osobne, a na papier vylejem vstko, co mi prave vrta hlavou tak sa mi ulavi, padne kamen zo srdca ci ako to mam povedat...
zvláštne, ale básne píšem pri rape, alebo rocku pri ničom inom neviem, alebo keď ma niečo nahnevá, zarmúti, "žere mi to nerf" ako minule (teda skoro vždy) angličtinár poteší, rozzúri, rozveselí, juj a už neviem pokračovať proste, keď som v inom stave ako v pokoji vzhľadom k svojmu okoliu
Dáva? Vyrovnanosť. Mala som obdobie keď som nič nepotrebovala viac ako ju, a básničky som mala všade. Väčšina to boli len proste slová, myšlienky, so slabými väzbami a často nelogické, ale pomáhalo A dnes, keď som vyrovnaná ako sa len dá (viac menej=D), básne nepíšem. Len čítam. Umelecký zážitok teda mám.
Väčšinou keď som niečo potrebovala zo seba náhle dostať tak ma to napadlo a ja som ani moc nechcela, ale stále mi to behalo po rozume, až som to nakoniec musela napísať.
Teraz už píšem iba keď veľmi chcem, ale už moc ani nie..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
19 komentov
no rozhodne lepšie ako Tvoja "tvorba" ,ktorá by sa rozhodne hodila do Tramtaríčka pre deti predškolského veku sorry
a ked ju mam? dava mi radost ved co ine?...ale som tajnostkárka..pretoze nik neviem ze vymyslam basne..a nechcem aby o tom vedeli..v tejto dobe by sa mi smiali
k teme: poeziu pisem s romantickou tematikou a pre lasku moju vacsinou, co mi dava? ani neviem, len tak vyhodit myslienky a aj tak nemyslim, ze je to bohvieake, popravde mam strasnu tvorbu, ale ked ju to potesi, tak som rad
ALE!
Je tu vynimka!
Jacques Prévert. Toho mi nevezme nikto nikdy, sme si súdení.
Úplne si ma odrovnal, nemám k téme už čo povedať.
Asi si budem doživotne čítať Tvoju ľúbostnú prózu s nie inými ako hovorovými slovami a s nie inými ako tuctovými myšlienkami, prispievať do Zorničky a učiť sa od Teba, majster : )
Je to skrátka môj svet, niečo ako denníček.
je to jednoducho iny svet
@11 pekne povedané
Čo mi dáva?Možnosť vypustiť na povrch ďalšiu čast môjho ja (klišé ako hrom,ale nevadí )
Teraz už píšem iba keď veľmi chcem, ale už moc ani nie..