Ľudia sú veľmi ovplyvňovaný výchovou a ako hovoria psychiatri, do tretieho roku života mozog dieťaťa nasáva každý podnet, vzorce správania, strachy, z okolia ako špongia. Takže čo sa dojebe tam, to si so sebou nesie celý život. To ako s tým človek naloží už záleží znovu na naučenom chovaní mozgu a okolnostiach. Jednoducho musíš mať dostatočnú mentálnu výbavu. Vždy sa s tým dá ale niečo robiť, no niekomu to trvá týždne, niekomu roky.
@kobra@2 je síce pravda, že ťa veľmi ovplyvní rané detstvo a výchova, každopádne, psychológovia tvrdia, že to, čo ti v tom kritickom období chýbalo, si vieš doplniť aj v dospelosti, hovorí sa tomu reparenting therapy, alebo práca s vnútorným dieťaťom. je kopec vyrovnaných a úspešných ľudí, ktorí mali ťažké detstvo, vyrástli v decáku alebo náhradnej rodine. ale súhlasím s tým, že aj na to potrebuješ nejaké mentálne vlohy.
@thunderstorm@3 Reparenting therapy je jedna možnosť. No a však toto, keď máš napríklad tatka násilníckeho alkoholika ktorý na teba jebal a matku ktorá seba a teba nechala roky mlátiť a žila v apatii. Ťažko budeš mať nejaké mentálne vlohy. Samozrejme dá sa ich získať ale je to beh na veľmi dlhú trať a je to kurva ťažké.
do velkej miery mozem ovplyvnit svoj zivot, svoje stastie, aktivity.. ale nie uplne, niektore veci 100% neovplyvnim ako napr. zdravie, vojny, krizy... tak preto 4/5..
Ale hovorim to z pohladu bielej zeny z normalnej funkcnej rodiny, so zazemim, vzdelanim a schopnostami. Myslim, ze ak si vacsina, (takmer) vsetko si vies vo svojom zivote zmenezovat ku vlastnej spokojnosti.
Ak sa narodis v ciganskej osade, kde nemas ani len pozitivny vzor, si mensia vacsinou odsudzovana prakticky automaticky, bez akejkolvek snahy o spoznanie a integrovanie tvojej osoby, potom je omnoho tazsie (priam az nemozne) hovorit tu o tom, ze si mas sam budovat svoje stastie.
@lenkaska1@10 ja som nehovorila o pocite stastia. Stastna mozes byt aj ked sa dobre najes
Ale pod “kazdy si je strojcom svojho stastia” si predstavujem to, ze si kazdy dokaze zabezpecit zivot podla svojich predstav, a v takom komforte, aky si zela. A v tomto su mensiny jednoznacne diskriminovane uz len z titulu, ze su sucastou mensiny.
Tak záleží aj kde sa narodíš a komu. Pokiaľ sa bavíme o bubline Západných krajín, tak do istej miery áno, môžeš sa o to významnou mierou pričiniť. Napr. už len tým, že máš dosť jedla na to, že môžeš študovať, mať záľuby a vybrať si prácu, ktorá ta baví. Teda, keď tvojou prioritou nie je prežitie zo dna na deň tak ako pri cca polovici svetovej populácie.
Ale aktuálne udalosti maximálne ukazujú, že to všetko môže byť len ilúziou aj na Západe. Doslova stačili len tri dni a keby Putinovi vyšlo to, čo zrejme plánoval, človek mohol na všetko čo celý život budoval za pár dní zabudnúť. Teraz už mohla byť, a ešte stále môže, realita taká, že sme tu ani nemuseli byť. A prioritou by sa stal buď útek alebo boj.
A teraz si zober, že ak zaútočia na Užhorod a nejaká bomba dopadne za hranice Slovenska. Začne sa európska vojna, možno svetová, a môžeš mať v piči aký si strojca svojho šťastia. To už bude len na náhode, či prežiješ či nie.
To isté ak ti budúci týždeň diagnostikujú agresívnu formu rakoviny a dajú ti 2 mesiace života. Je jedno, aký si strojca a čoho si strojca.
@kobra@azizi@luc.ka@patrixo@james98@priekala
jj, všeti máte pravdu v tom, že keď sa narodíš do extrémnej chudoby, nekompetentým rodičom, s nejakým vážnym hendikepom alebo príde tragédia ako vojna či nevyliečiteľná choroba, je náročné s tým bojovať. a páči sa mi, akí ste všetci empatickí!
ale keby sme tú vetu nepostavilii všeobecne, ale preformulovali by sme ju na 'Ja som si strojcom vlastného šťastia', za predpokladu, že sme každý mali v pohode detstvo, máme vzdelanie, zázemie, príjem, žijme v rozvinutej krajine, kde je mier, zmenila by sa vaša opoveď?
@thunderstorm@15 ja som hlasovala z mojho pohladu, ostalo by to na tej 4ke za mna, lebo proste ten bodik su tie zivelne katastrofy a vojny, ktore sam ako jednotlivec neovplyvnime ale ak by sme boli v idealnom svete, kde sa zle veci nedeju, potom asi neni dovod mysliet si cokolvek ine, nez ze svoj osud plne riadi a ovplyvnuje kazdy sam
@luc.ka@17 moja terapeutka hrozne rada hovorí, že najväčší problém je to, ako sa k problému postavíme proste keby sme žili v ideálnom svete bez fuck upov, asi by sme ani žiadnymi "strojcami" neboli. toto je podľa mňa aj o tom, kto je ako mentálne flexibilný a ako si dokáže poradiť s nepriazňami osudu typu strata majetku, blízkeho, ťažká choroba.. či to dokáže akceptovať, prekonať a posunúť sa ďalej.
@thunderstorm@18 tak ale nevylucila som z toho “idealneho sveta” vsetky bezne problemy, s ktorymi sa clovek potyka. Len tie prirodne katastrofy a vojny, tam je extremne narocne byt si strojcom vlastneho stastia, aj ked je mozne, ze niekto vynimocne “nadany” to zvladne ?
Ale inak suhlasim, ze bez problemov by clovek nijako neobjavil svoje schopnosti, lebo by proste nebol nuteny sa nejakym sposobom vynajst v kritickej situacii, ktory by potreboval vyuzit pre svoj prospech.
@18 ono je tiež veľmi tenká hranica medzi nepriazňou osudu a ľutovanim sa. Viď @13 sťažovať sa na to že svet je nespravodlivý a nevyvíjať žiadnu snahu.
ak sa stastie berie ako vnutorny pocit dlhodobej radosti, tak to clovek velmi neovplyvni. Moze sa v ramci moznosti snazit naplnovat svoj zivot vecami, ktore mu tzento pocit na chvilu dopraju a dvihnu jeho hladinu hormonov napr. ludia, ktori sa k nemu spravaju pekne, male uspechy atd., ale uplne to neovplyvni nikto. jednak nikto nie je poriadne slobodny, aby si mohol robit uplne co chce a byt uplne s kym chce (a casto musi byt jednoducho v okolnostiach, ktore ho psychicky nicia) a jednak pocitovanie stastia je v istej miere dane aj geneticky a v istej prostredim podla mna. Takze ja si naozaj nemyslim, ze je to 4-5 na tejto stupnici.
a jednak teda to este nie je uplne preskumane, ze ako to "stastie" poriadne funguje, takze velakrat aj ked sa clovek snazi jak chce, nemusi ist uplne tou spravnou cestou, alebo si moze niektore veci stale nevedomovat a tie mu do toho dzubu
@annyejnji@22 a si si istá, že sa to nedá dlhodobo a cielene ovplynovať? pretože podľa mňa môžeš na dennej báze robiť veci, ktoré ti do tela vyplavujú dopamín, serotonín a oxytocín - či je to fyzické cvičenie, kvalitná strava, kvalitný spánok, sex, čas strávený s fajn ľuďmi, čas strávený v prírode, so zvieratami, dosahovanie svojich cielov, či už osobných, akademických alebo kariérnych a takto by som mohla pokračovať donekonečna ak sa teda bavíme o nejakej neurotypickej osobe, ofkors, inak je tam možnosť medikácie.
@kobra@21 však robotu si hľadám priebežne, zasadnem za web s prácou a prečesávam to rad radom. Kým len jeden portál pozriem a aj to všehomožné ponuky, pričom nehľadám iba v odbore, lebo skrátka nie je moc šanca, tak len na jednom portály ako Profesia strávim prečesávaním celého kraja aj viac než polhodinu. A tých portálov je aj 4, čo ma tak rýchlo napadá a je ľubovoľné, kam si inzerent práce dá ponuku. Častokrát jedna ponuka inzerenta bola na povedzme Kariére, ale už nie na Profesií alebo na ISTP-čku. Plus ani nehovorím aký som skrátka unavený večer po celej robote, ako aj často zaspím pri zapnutom svetle a zobudím sa až v hlbokej noci alebo ráno, ani neviem o sebe celý ten čas. Aspoň robím, ale nie som spokojný, no som aj unavený a ľahký život nemám ako si to často niekto myslí, a že nemám ani nič na robote. Ja nevyzujem po robote domov topánky a nejdem spať ako to bolo na intráku niekedy, lebo tam nebolo ani čo také robiť poobede, tak som aspoň zaľahol a spal.
Zavisi ako definujes pojem stastie. Ak sa bavime o zapadoeuropskom ponimani stastia cez materialnu rovinu a.k.a. dovolenky, auto, vlastny byt tak asi tak 3/5. Su veci co clovek dokaze ovplyvnit, ale ak sa narodis ako mrzky debil s podpriemernym IQ do chudobnej rodiny tak sa mozes aj pojebat ale bohac z teba nebude.
Ak sa bavime o stasti ako o vnutornom pocite tak tam je to 1/5, existuju vyskumy ktore dokazuju ze su ludia co sa od prirody citia nestastni a ludia co sa od prirody citia stastni. Samozrejme existuju nejake udalosti (vyhra v loterii, vazna choroba) ktore tu vedia docasne ovplyvnit oboma smermi ale vacsinu zivota prezijeme podla toho ako nam priroda nadelila chemicky bordel do hlavy. Vacsina ludi je niekde v strede a vedia vlastnou snahou jemne zakyvat rovnovahu do jednej ci druhej strany, clovek so cvici a zdravo stravuju sa bude citit lepsia ako morbidne obezny.
Ja som velky fanusik toho ze clovek sa ma snazit dosiahnut taky zivot ako chce, ale existuje privela veci mimo nasej kontroly nato aby sme sa mohli citi strocami vlasnteho stastia.
@priekala@25 wtf, daj pokoj. Pýtal som sa ťa na niečo? Ty máš okrem iného aj veľmi nízke IQ a EQ od prírody očividne, takže s tebou vlastne sucitim. Tak trochu
Myslim, ze suhlasim skoro so vsetkym co bolo povedane hore Isto su limity, ktore clovek ale uz neovplyvni (zdravie, rodina, mentalna vybava, atd)
Mne osobne pomohlo prijat fakt ze problemy a sracky su a vzdy budu a nastavit sa, ze cely zivot je len jedna seria za sebou iducich kokotin, ktore treba proste prekonavat a prestat sa z nich tak rozrusovat
+ mnoho ludi sa na terapiu nedostane, bud nevie, alebo to nedava financne. Neviem si predstavit ze sa niektore veci daju zvladnut bez profi vedenia terapeutky, to je skoda, isto by im to pomohlo
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
Ak sa narodis v ciganskej osade, kde nemas ani len pozitivny vzor, si mensia vacsinou odsudzovana prakticky automaticky, bez akejkolvek snahy o spoznanie a integrovanie tvojej osoby, potom je omnoho tazsie (priam az nemozne) hovorit tu o tom, ze si mas sam budovat svoje stastie.
Ale pod “kazdy si je strojcom svojho stastia” si predstavujem to, ze si kazdy dokaze zabezpecit zivot podla svojich predstav, a v takom komforte, aky si zela. A v tomto su mensiny jednoznacne diskriminovane uz len z titulu, ze su sucastou mensiny.
Ale aktuálne udalosti maximálne ukazujú, že to všetko môže byť len ilúziou aj na Západe. Doslova stačili len tri dni a keby Putinovi vyšlo to, čo zrejme plánoval, človek mohol na všetko čo celý život budoval za pár dní zabudnúť. Teraz už mohla byť, a ešte stále môže, realita taká, že sme tu ani nemuseli byť. A prioritou by sa stal buď útek alebo boj.
A teraz si zober, že ak zaútočia na Užhorod a nejaká bomba dopadne za hranice Slovenska. Začne sa európska vojna, možno svetová, a môžeš mať v piči aký si strojca svojho šťastia. To už bude len na náhode, či prežiješ či nie.
To isté ak ti budúci týždeň diagnostikujú agresívnu formu rakoviny a dajú ti 2 mesiace života. Je jedno, aký si strojca a čoho si strojca.
jj, všeti máte pravdu v tom, že keď sa narodíš do extrémnej chudoby, nekompetentým rodičom, s nejakým vážnym hendikepom alebo príde tragédia ako vojna či nevyliečiteľná choroba, je náročné s tým bojovať. a páči sa mi, akí ste všetci empatickí!
ale keby sme tú vetu nepostavilii všeobecne, ale preformulovali by sme ju na 'Ja som si strojcom vlastného šťastia', za predpokladu, že sme každý mali v pohode detstvo, máme vzdelanie, zázemie, príjem, žijme v rozvinutej krajine, kde je mier, zmenila by sa vaša opoveď?
Ale inak suhlasim, ze bez problemov by clovek nijako neobjavil svoje schopnosti, lebo by proste nebol nuteny sa nejakym sposobom vynajst v kritickej situacii, ktory by potreboval vyuzit pre svoj prospech.
Ak sa bavime o stasti ako o vnutornom pocite tak tam je to 1/5, existuju vyskumy ktore dokazuju ze su ludia co sa od prirody citia nestastni a ludia co sa od prirody citia stastni. Samozrejme existuju nejake udalosti (vyhra v loterii, vazna choroba) ktore tu vedia docasne ovplyvnit oboma smermi ale vacsinu zivota prezijeme podla toho ako nam priroda nadelila chemicky bordel do hlavy. Vacsina ludi je niekde v strede a vedia vlastnou snahou jemne zakyvat rovnovahu do jednej ci druhej strany, clovek so cvici a zdravo stravuju sa bude citit lepsia ako morbidne obezny.
Ja som velky fanusik toho ze clovek sa ma snazit dosiahnut taky zivot ako chce, ale existuje privela veci mimo nasej kontroly nato aby sme sa mohli citi strocami vlasnteho stastia.
Mne osobne pomohlo prijat fakt ze problemy a sracky su a vzdy budu a nastavit sa, ze cely zivot je len jedna seria za sebou iducich kokotin, ktore treba proste prekonavat a prestat sa z nich tak rozrusovat
+ mnoho ludi sa na terapiu nedostane, bud nevie, alebo to nedava financne. Neviem si predstavit ze sa niektore veci daju zvladnut bez profi vedenia terapeutky, to je skoda, isto by im to pomohlo