naposledy som spolupracovala s "detskym" domovom pre mentalne postihnutych ludi, s Hestiou. su tam ludia,co maju okolo 40 rokov ale mentalne su na tom ako deti..neviem aku chorobu maju,ale je to zvlastne pozorovat ich,ich svet a tak.spievali sme s nimi nejake ludove piesne a koledy a prekvapilo ma aki su sikovni.. poznam malu skupinku nevidomich ludi,su to nasi rodinni priatelia s ktorymi mame dobre vztahy, ale tiez si tazko predstavujem ich realitu..tmu.. ale obdivujem na nich,ze sa dokazu normalne zaradit do zivota.. s jednou nevidomou si normalne raz za cas pisem na ICQ! alebo na skype,ci azete..proste ma taky program,ktory jej umoznuje plnohodnotne pracovat na pocitaci a popri tom aj sem tam chatovat je to proste super. poznam vela hendikepovanych ludi,snazim sa,velmi sa snazim pozerat sa na nich ako na rovnocennych ludi,ktori to maju v zivote omnoho tazsie ako my,zdravi.
obcas sa stretavam s takymito ludmi, aj fyzicky ale aj mentalne postihnutymi a beriem ich uplne nomralne pomozem im ak vidim ze to potrebuju. nechapem ludi ktorych ich odsudzuju, ved nikto nemoze za to co aky sa narodil alebo co sa mu prihodilo. chcela by som vidiet tych ludi, co si z nich robia posmesky a urazaju ich, co by robili oni keby neboli uplne v poriadku....
áááno moja mamka pracuje s takymi detmi...mentalne a telesne postihnutymi. a tak vam poviem budu su a aj budu znich ovela lepsi ludia ako sme my !!!...je to fakt uzasny pocit prist knim a hrat sa s takymi detmi ani si neviete predstavit ako vas take deti nabiju energiou,ze ked odnich odchadzate tak si fakt uvedomite ocom je zivot a zistite ze nase hlupe problemy ktore riesime su uplne nič. Je nadherne pozerat sa nanich a vidiet ako sa aj napriek svojmu hendikepu dokazu tesit z malickosti (co vecsina normalnych ludi nie!!!) my potrebujeme neviem hory doly aby sme boli stastni...im staci ak sa nanich usmejete a urobite im bublinu zo žuvačky a mali by ste vidiet tu radost.fakt neskutocne ich milujem a nepochopim tych ktory ich odsudzuju a vysmievaju sa im. BTW:sorry za gramat.chyby...aj ja som len človek
A ešte k tomu čo som napísala, aby som to vysvetlila , to že ak sú mentálne postihnutý nesprávala by som sa k ním úplne normálne myslím v zmysle,že ak napríklad 20 ročný človek je vo vývoji na úrovni 8 ročného dieťaťa, nekomunikujem s ním ako s ostatnými 30 ročnými, človek sa musí prispôsobiť úrovni toho postihnutého
mam slepeho spoluziaka ale vsetci sa k nemu spravame normalne len musime mysliet na to ze nevidi a prisposobit tomu podmienky ako napr na stuzkovej ale inak medzi nami nie je rozdiel
ja mám hendikepovanú spolužiačku, je s nami od 1. triedy a tak ja sa s ňou rozprávam sem tam niečo pomôžem, je to super baba akurát sa nemôže slobodne hýbať, je mi jej trochu ľúto.
tak ja mam napriklad nevidiaceho dejepisara.. obdivujem ho..ja by som urcite nemala tolko sil denne chodit medzi stredoskolakov, ktori sa v skutocnosti malokedy spravaju tak, ako by si to zasluzil.. a to je velmi smutne... inak je to velmi dobry clovek s tolkym optimizmom ako ma malokt
ano,spoluziacka ma nieco s pravou polkou tela,..minule nam rozpravala o tej vojtovej metode a tak..je to uplne super dievca a spravam sa k nej uplne normalne samozrejme..
Áno mám takého kamaráta. Je telesne postihnutý, ma niečo s nohami ale aj chrbticou, ale svoj handicap sa snaží dohnať, a niekedy za ním nestačím ani ja utekať A čo ho poznám (od prvej triedy na základke) tak dosť pokročil. Správam sa k nemu normálne, ak potrebuje pomôžem. Necítim pri pohľade naňho ľútosť ani nič podobne, pretože tak ako sa na toho človeka pozeráme tak sa aj cíti, a tak aj koná. A s tým bezbariérovým prístupom až na pár výnimiek totálna anarchia.
Poznám jedného chalana na vozíčku. Je to skvelý človek, veselý, rád pomôže keď môže... A správam sa k nemu normálne, možno s trochou obdivu že nie je v depresiách alebo niečo podobné, proste že si napriek hendikepu užíva život... Samozrejme že keď sme s ním tak naňho berieme ohľad a miesto kam pôjdeme vyberáme tak aby bolo preňho prístupné...
A v škole ma učí nevidiaci vyučujúci (predmet tvorba e-dokumentov pre nevidiacich a slabozrakých ) čo považujem za výborný nápad lebo sa aspoň čiastočne dozvedám ako funguje svet nevidiach...
ahojte. Sam som nevidiaci clovek a po precitani diskusie musim skonstatovat, ze ma tesi aky mate na danu vec vacsina pohlad.
Osobne si velmi vazim, ked ma okolie bere takeho ako som obcas pomoze je chapave no nelutuje prilis!
Zivot sa snazim brat takym akym naozaj je a zijem v realite sportujem rad cestujem mam svoje konicky snazim sa robit veci v ramci moznosti akurat obcas zamrzi, ze je clovek obmedzeny sam v orientacii.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
A komunikujem s ňou normálne ako aj s ostatnými ľudmi.
Podľa mňa sa k ním treba správať úplne normálne, samozrejme, ak hovoríme o ľudoch postihnutých fyzicky, nie mentálne.
A čo sa týka prístupu pre takýchto ľudí, na niektorých miestach je, ale to sú len výnimky, na väčšine miest nie je.
A aj ked je to ťažké, snažím sa toho človeka neľutovať, že taký je beriem ako fakt, ktorý sa nezmení tým, že ho budem ľutovať...
Áno v okolí máme riešeny aj bezbarierový prístup.
A v škole ma učí nevidiaci vyučujúci (predmet tvorba e-dokumentov pre nevidiacich a slabozrakých ) čo považujem za výborný nápad lebo sa aspoň čiastočne dozvedám ako funguje svet nevidiach...
Osobne si velmi vazim, ked ma okolie bere takeho ako som obcas pomoze je chapave no nelutuje prilis!
Zivot sa snazim brat takym akym naozaj je a zijem v realite sportujem rad cestujem mam svoje konicky snazim sa robit veci v ramci moznosti akurat obcas zamrzi, ze je clovek obmedzeny sam v orientacii.