Je dobré byť úprimný a vravieť veci na rovinu alebo nie?
Kde je ta hranica medzi úprimnosťou,otvorenosťou a tým keď už niekoho človek uráža,či psychicky deptá a inak trápi? Hovoríte ľuďom veci priamo alebo sa ich snažíte zaobaliť,alebo radšej len naznačiť,no priamo nepovedať,alebo ste skôr uzavretí a neriešite?
tak podla mna je vzdy dobré byt úprimný
ale niektorí ludia s nízkym EQ by sa ale mali aspoň naučiť veci podávať s taktom...pretože aj tie negatívne názory sa dajú normálne a ľudsky podať, len sa to treba naučiť
Úprimnosť je fajn vec, no musí byť použitá v správnom čase a taktiež by do nej mal byť pridaný aj kúsok empatie. Je v poriadku, ak niekomu dáš úprimne najavo, čo si o ňom myslíš, ako sa cítiš či čo ťa serie, no určite nie spôsobom "Pojeb sa, som len úprimný." Na druhú stranu, zaobalovanie väčšinou veci len zhorší a dotyčný si to môže vysvetliť zle. Takže ak chce niekto na niečo upozorniť, podotknúť či naznačiť, treba ísť na to priamo, racionálne a hlavne od úprimnosti neutekať.
A hranica medzi úprimnosťou a deptaním.. Nemyslím si, že tam nejaká je, každá myšlienka či upozornenie sa dá sformulovať aj inak, tak aby ublížila čo najmenej alebo nebola príliš útočná či vulgárna.
Mne častokrát robí problém povedať ľuďom na ktorých mi záleží niečo na rovinu, lebo sa bojím že ich to ráno a teda to zaobalujem alebo prípadne neriešim.. a preto niektorých vôbec nechápem keď dačo vypustia z úst než by pred tým nad tým popremyslali
je dobrébyť úprimný- v zmysle hovorenia názorov a postojov pravdivo, ale myslím, že občas je milosrdná lož v poriadku- napríklad ak je súčasťou teba alebo tvojho života nejaká neresť, o ktorej vieš, že by sa nepáčila tvojim starým rodičom, tak im o tom nepovieš lebo by sa zbytočne trápili a mohlo by to skrátiť váš spoločný čas.
proste vo veciach takých, ktoré nie sú tak dôležité ako sa pre druhú stranu zdajú byť.
Nerada chodím okolo horúcej kaše a nenávidím ak to niekto robí pri komunikácií so mnou. Je mi jedno, či sú slová pritvrdé, ak niečo je ako to je, poviem veci na rovinu. Život nieje prechádzka ružovou záhradou.
Preferujem "unpleasant truth" pred "comforting lies".
podla mna ak človeka dokáže uraziť pravda tak by sa mal nad sebou zamyslieť, ako ja vždy hovorím čo si myslím, do očí poviem čo sa mi nelúbi, polka kamarátov sa so mnou preto prestalo baviť a bez nich je mi lepšie
Taka vseobecna otazka tvl... Musis sama vediet, kedy je vhodne byt uplne uprimny a kedy to stiahnut skor diplomaticky. Je smutne, ze sa toto pyta 29 rocna zena. Alebo komicke?
Snažím sa byť úprimná v prvom rade v blízkych vzťahoch a v druhom rade, keď sa ma niekto priamo pýta na názor, pričom sa to snažím podať tak, aby to zbytočne neurazilo a neublížilo dotyčnej osobe.
V ostatných prípadoch zvažujem dôsledky, ktoré by z úprimnosti vyplynuli a teda či je lepšie byť úprimný alebo si niektoré veci nechať pre seba. Príklad, ak by som mala šéfa, ktorý sa správa ako idiot a ja tú prácu naozaj potrebujem, pričom viem, že ak by som mu niečo povedala, tak buď ma hneď vyrazí alebo si na mňa zasadne a ešte viac mi ju znepríjemní, tak nič nepoviem a som radšej ticho. Alebo tu ak sa niekto správa arogantne, povýšenecky, drzo atď., pomyslím si svoje a nechám si to pre seba, lebo v opačnom prípade viem, že by napísal (prípadne napísala) 58 komentárov vo verejnej diskusii o tom, ako ho / ju môj názor nezaujíma. Proste v niektorých situáciách mi príde vhodnejšie nechať si veci pre seba a teda svojim spôsobom nebyť úprimný.
dá sa byť úprimný a pritom slušný.... problém je, že mnoho ľudí si pletie úprimnosť s netaktnosťou, drzosťou a pod.
vždy sa dá nejaká vec povedať viacerými spôsobmi. napríklad keď sa ťa niekto opýta:
"Ako mi padne tento sveter?"
Môžeš povedať:
"Vyzeráš v ňom hnusne. Je škaredý/odporný. Ty si v ňom odporný."
Alebo:
"Mne sa moc nepáči. Nehodí sa ti, skús radšej nejaký iný."
Možno niekto povie, že to druhé je nejaká krajšie zaobalená pravda, ale stále je to pravda a úprimnosť, len vrámci slušnosti. A skôr si ťa aj človek vypočuje ak mu niečo povieš slušne, aj keď to bude niečo negatívne, než keď ho pourážaš a budeš akože "strašne úprimný".
Človek musí mať v prvom rade múdrosť, kedy-čo povedať. Nevyjadrovať svoj názor za každú cenu. Hlavne, keď je to hlúposť, ktorá tomu človeku nijak nepomôže, ale môže mu napríklad skaziť radosť/nadšenie. Niektoré veci proste netreba podľa mňa povedať vôbec, ak neprinesú ovocie. Ale rozhodne netreba byť neúprimní, alebo klamať. A aj keď sa ten človek rozhodne, že je dobré sa k tomu vyjadriť, tak proste ako píše komentár nadomnou - jedna vec sa dá povedať milión spôsobmi a netreba to ani nijak zvlášť zaobaľovať, len to nepovedať urážlivo, ale normálne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
21 komentov
ale niektorí ludia s nízkym EQ by sa ale mali aspoň naučiť veci podávať s taktom...pretože aj tie negatívne názory sa dajú normálne a ľudsky podať, len sa to treba naučiť
A hranica medzi úprimnosťou a deptaním.. Nemyslím si, že tam nejaká je, každá myšlienka či upozornenie sa dá sformulovať aj inak, tak aby ublížila čo najmenej alebo nebola príliš útočná či vulgárna.
proste vo veciach takých, ktoré nie sú tak dôležité ako sa pre druhú stranu zdajú byť.
Preferujem "unpleasant truth" pred "comforting lies".
V ostatných prípadoch zvažujem dôsledky, ktoré by z úprimnosti vyplynuli a teda či je lepšie byť úprimný alebo si niektoré veci nechať pre seba. Príklad, ak by som mala šéfa, ktorý sa správa ako idiot a ja tú prácu naozaj potrebujem, pričom viem, že ak by som mu niečo povedala, tak buď ma hneď vyrazí alebo si na mňa zasadne a ešte viac mi ju znepríjemní, tak nič nepoviem a som radšej ticho. Alebo tu ak sa niekto správa arogantne, povýšenecky, drzo atď., pomyslím si svoje a nechám si to pre seba, lebo v opačnom prípade viem, že by napísal (prípadne napísala) 58 komentárov vo verejnej diskusii o tom, ako ho / ju môj názor nezaujíma. Proste v niektorých situáciách mi príde vhodnejšie nechať si veci pre seba a teda svojim spôsobom nebyť úprimný.
vždy sa dá nejaká vec povedať viacerými spôsobmi. napríklad keď sa ťa niekto opýta:
"Ako mi padne tento sveter?"
Môžeš povedať:
"Vyzeráš v ňom hnusne. Je škaredý/odporný. Ty si v ňom odporný."
Alebo:
"Mne sa moc nepáči. Nehodí sa ti, skús radšej nejaký iný."
Možno niekto povie, že to druhé je nejaká krajšie zaobalená pravda, ale stále je to pravda a úprimnosť, len vrámci slušnosti. A skôr si ťa aj človek vypočuje ak mu niečo povieš slušne, aj keď to bude niečo negatívne, než keď ho pourážaš a budeš akože "strašne úprimný".