Máte nejakú spomienku - zážitok, pri ktorej si poviete, že nikdy v živote ste sa nebáli tak veľmi, ako vtedy? Čo to bolo? ....Napríklad ja som sa raz autobusom vracala z jedného výletu. Bola už tma. Šofér šiel ako bláznivý a ešte k tomu boli na ceste samé
@nikki92 to aj do devínskej niektorí soferi chodia jak na formulách cez tie 3 velké kruhové čo sú tu....nwm či im ebe,alebo si neuvedomuju,ze su zodpovední za XX ludí
Strašne som sa zľakla keď na frajera vybehol jeden rozzúrený pes, vôbec som vtedy nemyslela - iba som mu inštinktívne skočila do cesty - a on si pochutil na mojej nohe
Potom som sa strašne bála, keď som si ako malá odsekla kus prsta a otec ma viezol do nemocnice.
A hrozne som sa zľakla, keď do nášho auta nabúral autobus - rovno do dverí, kde sedí spolujazdec - čiže ja
A veľmi som sa bála, keď do mňa a susedy kopali dve agresívne rómky.
keď som stopla šoféra, čo išiel fakt strašne dementne. jediné, na čo som myslela, bolo to, že moja mama bude nešťastná, ak sa mi niečo stane. a bála som sa toho, o seba nie.
Ked ma bombili dvaja typci do ksichtu a jeden z nich ma vzal po hlave teleskpom a vypol ma, po prebudeni som chvilu nevedel ci zijem alebo este par krat ked na mna niekto vytiahol noz
Alebo ked ma otec dost napity viezol autom zo skoly a riadne nas zanasalo do stran, pripadne ked sa hadal/bil s mamou tiez opity a bal som sa ze si nejako ublizia.
To potom take veci ako skuska z algebry stracaju na strasidelnosti
tiež pri stopovaní. viezla som sa s človekom, ktorý ma začal upozorňovať, že som s ním možno nemala nastupovať do auta, že či tak verím ľuďom. hovoril o tom že keď žena chce, nie je problém ísť na kávu, zastaviť na pumpe a podobne, skoro som otvorila dvere za jazdy nakoniec sa to vyvinulo tak, že ma chcel postrašiť pre budúcnosť aby som už nestopovala
@amikadze to si presne viem predstavit, ako spravi moj foter. ale on je taky kar, ze by na tej pumpe fakt zastal a s tou slecnou aj skusil. lebo je to kar.
@creeson ked som prisla na operacku so slepym crevom ja, bola som v takom zlom stave, ze mi bolo absolutne jedno, co so mno urobia ... sama som bola potom prekvapena
raz ked sme boli s maminou same doma a ona bola po operacii a zacala mat priznaky nedostatku vapnika, kde potom nastavaju svalove krce a moze dojst az k smrti...a spim si v noci spim a ona mi zrazu doslova padne do postele ze je jej zle...no ja som vazne skoro zomrela od prelaknutia a aj ten strach o nu...hned sme volali zachranku a nakoniec to dobre dopadlo, ale na tu noc nikdy nezabudnem.
len dvakrat pred hospitalizaciou (slepak, oblicky) som mala pocit, ze umriem, ale to je hadam normalne, ked zlyhavaju organy nic take vyslovene stresujuce desive som nezazila.
ked sa rozvadzali (rozchadzali) rodicia tak som mala take stavy furt, lebo to bolo stale tak, ze kazdu chvilu byval niekto inde a este otec bol agresivny a stale som sa bala o tom hovorit s rovesnikmi, tak som to dusila v sebe a tym to bolo hrozne.
Minulú zimu, bola noc a zmyslela som si že idem za kamarátom do neďalekej dediny na cigu. Na aute na ktorom mi nešli stierače, a svetlomety som mala slabé.
Na ceste domov začalo tak silno snežiť že som nevidela ani dva metre pred seba, nevedela som ani či som furt na ceste a kedy zjebem do šancu ale keďže som povaha čo si dá radšej vŕtať do kolena než zavolať pomoc, tak som pekne 20-tkou sa doplazila až domov
Keď som bola malá a mama mala dosť silné podozrenie na rakovinu
Keď som prvýkrát videla Saw II som bola v piči ešte asi dva mesiace
Pred prijímačkami na vysokú
Pri každom cikaní na paličku
Zakaždým keď idem o druhej v noci sama domov a ide za mnou a pokrikuje na mňa skupinka počerných a nemam kaser
No a pred skúškami z autoškoly budúci piatok
keď ma prepadol jeden feťák o pol tretej v noci na moste. keď som pojedla tabletky a keď sa mi prvýkrát splašil kôň. JEJDA A JASNÉ! raz sme šli s kamarátmi na taký výlet do Topoľčianok a šoféroval chalan na samozbúchanom aute kde vzadu hučala technohudba tak, že som ešte tri týždňe počula v ušiach tuc-tuc-tuc, no ale nefungoval mu tachometer, šiel asi dvestodvadsať, brzdy nešli tiež a cestou začalo niečo horieť. na každom malom kopčeku sme vyleteli do vzduchu, ale to bol taký adrenalínový strach, páčilo sa mi to!
asi ked som mal nervy a robil som kktiny a v 150tke som v meste ked poprchalo predbiehal cez odbocovaci ked zrazu islo odbocovat auto a a nemal som sa kam zaradit aj oproti sli auta aj v mojom pruhu ale videl som medzeru a prefrkol tade bola to dobra tesnotka aj z prava aj z lava .. ked si to zoberem spätne bolo to dost na hrane no vtedy mi to tak neprislo vobec asi adrenalin a nervy ..
Najviac som sa asi bála, keď sme boli na dozvukoch s triedou a boli sme v chate okolo ktorej boli asi tri opustené a vyzerali ako vystrihnuté z hry Call of Pripjat. Mno a od rána som im rozprávala aké asi strašidelné veci sa tam stali a dokonca aj v našej chate a nakoniec som do toho spadla aj ja a sme sa všetci báli a spali sme v jednej izbe, pričom ich tam bolo asi sedem ale tak.. .. tímová práca.
Keď sa mi prvýkrát splašil kôň,a následne som prvýkrát zletela...Teraz mi to príde skôr vtipné,ale vtedy som myslela že sú to posledné sekundy môjho života A ešte teraz nedávno,keď ma naplašil spolubývajúci,ktorý nečakane prišiel na byt a ja som akurát vysávala a mala som naplné hudbu, a on ma zozadu zdrapil za pleco že čááááu,v tom ľaku som zahodila vysávač,asi minutu som kričala,bolelo ma v hrudi a celá som sa triasla Ale pomsta bola sladká ,muhahah
stalo sa mi to dva krát, bolo to po vzatí určitého halucinogénu ... bál som sa velmi že už nebudem ako pred tým a že to neprejde ... väčší strach som v živote nemal ... no ale niečo také iné viazané na fyzický svet, tak na to si nesmopínam, ja sa nejako vyhýbam adrenalínovým veciam a nepríjemnostiam, mám rád svoj kľud
Keď mi mama s plačom zavolala jak som vychádzal zo školy že zomrel otec... ja som celu cestu domov veril že si zo mňa robia srandu že pridem domov a budú tam obaja.... no nebola to sranda vtedy ma skoro porazilo..
ale na tú cestu domov asi nikdy nezabudnem to bol najväčší strach v živote..
Tich zazitkov je vela... Bala som sa ked byval tatko ozraty a rozbijal veci doma... Bala som sa ked maval brat zachvati zurivosti a tiez rozbijal veci naokolo... Bala som sa vzdy ked k nam chodila socialka... Bala som sa ked nam policajti dosli oznamit, ze tatko je mrtvy... Bala som sa ked druhy brat zacal fetovat a vlacil domov vselijakych fetakov... Bala som sa vzdy ked som musela ist do nemocnice na psychiatriu... Bala som sa ked som musela ist do detskeho domova... Bala som sa ked mii zistili vaznu chorobu... A teraz sa bojim, co bude dalej s mojim zivotom...
Keď som šla večer z brigády domov, a vybehol namňa pes, začala som šialene bicyklovat a on utekal súbežne somnou a hrýzol mi do nohy. Kričala som fakt že o život, musela ma počuť celá ulica, a tak šialene rýchlo som tuším ešte nebicyklovala ale fakt, a dobicyklovala som na druhý koniec dediny hoci pes ma už dávno pustil, zosadla som z bicykla a tak som sa rozplakala že som sa nemohla nadýchnuť... fakt never ever nechcem toto zažiť celkom mám traumu
asi budem prizemny, ale ked som si u kamosa spomenul, ze som si nechal v izbe na posteli asi pol tony pornocasakov (mal som 14) a vedel som, ze kazdu chvilu dojdu domov rodicia
Keď som si to valila z kopca smerom do dediny na bicykli vyše 68km/h spokojne, a zrazu vyskočil odkiaľsi policajt s terčíkom som nevedela zabrzdiť, tak rýchlo a kebyže neuhne tak si ho podám cez volant Už som sa obávala nejakej pokuty, ale skončilo to dohovorom s úsmevnou historkou
najviac na niekolkotonovej ozrute b747 ktoru si ako hracku pohadzovala burka... patricne som si to uzival s tym ze aspon umrem s usmevom na tvari ale vovnutri mi nebolo secko jedno
Tusim raz pred cca 5-tymi rokmi som volal na policiu s kamosom ze akoze sranda chacha, ale ked si pytala dotycna adresu tak ani neviem preco som povedal pravu adresu aj prave meno a ze umiera mi mama...
Potom dotycna povedala ze ci si nevymyslam ze tam posle sanitky aj vsetko ...
a ja som sa vtedy zlakol a zlozil telefon...
Nikdo neprisiel...
Ale par rokov nato (asi pred rokom) sme mali v skole prednasku a tam policajtka hovorila ze co sa nema robit a také tie pičoviny...
A ona povedala že: Pred pár rokmi napríklad mi volal jeden chalan, povedal že sa volá..... (rozbuchalo sa mi srdce jak konovi)... tak a tak (ulavilo sa mi), ze byva na adrese takej a takej, a ze mu umiera mama... Poslali sme tam sanitky, policiu, ale na zvonceku ziadne také meno ako povedal nebolo...
A vtedy som si uvedomil ze na zvonceku máme meno toho čo tam býval pred nami...
Sranda, jaká zhoda náhod...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
48 komentov
Potom som sa strašne bála, keď som si ako malá odsekla kus prsta a otec ma viezol do nemocnice.
A hrozne som sa zľakla, keď do nášho auta nabúral autobus - rovno do dverí, kde sedí spolujazdec - čiže ja
A veľmi som sa bála, keď do mňa a susedy kopali dve agresívne rómky.
Alebo ked ma otec dost napity viezol autom zo skoly a riadne nas zanasalo do stran, pripadne ked sa hadal/bil s mamou tiez opity a bal som sa ze si nejako ublizia.
To potom take veci ako skuska z algebry stracaju na strasidelnosti
a veru už nestopujem
len dvakrat pred hospitalizaciou (slepak, oblicky) som mala pocit, ze umriem, ale to je hadam normalne, ked zlyhavaju organy nic take vyslovene stresujuce desive som nezazila.
teda viem.
ale nepoviem.
Na ceste domov začalo tak silno snežiť že som nevidela ani dva metre pred seba, nevedela som ani či som furt na ceste a kedy zjebem do šancu ale keďže som povaha čo si dá radšej vŕtať do kolena než zavolať pomoc, tak som pekne 20-tkou sa doplazila až domov
Keď som prvýkrát videla Saw II som bola v piči ešte asi dva mesiace
Pred prijímačkami na vysokú
Pri každom cikaní na paličku
Zakaždým keď idem o druhej v noci sama domov a ide za mnou a pokrikuje na mňa skupinka počerných a nemam kaser
No a pred skúškami z autoškoly budúci piatok
vtedy som sa bála najviac na svete.
nechcem to už zažiť
viaceré hádky, kedy som si myslela, že sa tí ľudia pozabíjajú
zlé správy od doktorov
ale na tú cestu domov asi nikdy nezabudnem to bol najväčší strach v živote..
Potom dotycna povedala ze ci si nevymyslam ze tam posle sanitky aj vsetko ...
a ja som sa vtedy zlakol a zlozil telefon...
Nikdo neprisiel...
Ale par rokov nato (asi pred rokom) sme mali v skole prednasku a tam policajtka hovorila ze co sa nema robit a také tie pičoviny...
A ona povedala že: Pred pár rokmi napríklad mi volal jeden chalan, povedal že sa volá..... (rozbuchalo sa mi srdce jak konovi)... tak a tak (ulavilo sa mi), ze byva na adrese takej a takej, a ze mu umiera mama... Poslali sme tam sanitky, policiu, ale na zvonceku ziadne také meno ako povedal nebolo...
A vtedy som si uvedomil ze na zvonceku máme meno toho čo tam býval pred nami...
Sranda, jaká zhoda náhod...