...jednoducho že už nie ste tie bezstarostné decká ktorými ste boli, že zatiaľ čo svet by sa vám mal otvárať, tak vy máte pocit, že sa zatvára, že vám je občas nanič z toho, čo z vás vyrástlo?? A ak ste na predošlé otázky odpovedali áno, tak ako sa s tým
mám komplexy z toho, že som ešte stále tým malým dieťaťom ktorý sa hraje na schovky v tme v noci, ktorý vyhľadáva nebzpečenstvo, ktorý ma rád tobogány a podobne. Som dita s prvými fúzmi ktoré sa mi nepáčia! Ešte som nedospel! Ešte som mal mať čas
Ja odmietam dospieť ale spoločnosť (a čas) ma k tomu donucuje, taký je život. Ale niekedy si ešte aj tak predstavujem že som dieťa a cítim sa tak dobre
tak moj bezstarostny život dietata je už preč a žijem v realite s nazvom dospelost a s tym spojene aj starosti o živobitie. je jasne že nie každemu sa podari v živote uspešne presadit,je jasne že dieta,ktore vyrasta v rodine doktora,pravnika alebo inej osoby v dobrom postaveni,tak ich deti maju asi väčšiu šancu sa niekde dostat. ja už nemam ani rodičov takže už niesom ani synom. teda som ale už to slovo syn nebudem nikdy počut ani od mami ani od otca. ja nepatrim k tym štastnejšim osobam ktorí maju da sa povedat všetko na čo si pomyslia. ale tak žijem tak aby som sa nemusel za seba hanbit.
ja mam 15 ,,, ale mam pocit ze cely zivot je uz za mnou .. proste ze som stara ... ze vsetky moje zivotne sance som uz premrhala... aa neviem co mam dalej robit ... ach xP ...
slovo bezstarostné teda asi beriem späť, myslela som to tak, že deti sú považované za bezstarostné hoci nimi častokrát nie sú. However, moje detstvo bolo naozaj skvelé (môže to byť tým že postupom času človek na všetko zlé a negatívne zabudne a ostanú mu len dobré spomienky?)
... niekedy by som si priala vrátiť späť čas, ale to nejde. Asi by som si mala vštepiť do hlavičky myšlienku že staré časy sú síce preč, ale príjemné chvíle sa dajú prežívať stále...? a že nemôžeme ostať na jednom mieste, musíme ísť ďalej a stále sa snažiť napredovať...
ale vďaka vám všem, aspoň viem že v tom nie som sama
problém je ale práve to že som nevyrástol, stále by som žil v bezstarostnom svete ako decko, tým pádom padám na hubu, nezvládam problémy a desím sa povinností a budúcnosti
ked som zacal studovat sme sa s kamosmi zhodli, ze sa citime byt zreli akurat tak na gympel... ze by sme si to este raz zopakovali ale na druhej strane sa tesim, ked uz budem konecne normalne pracovat a zarabat takze uz aby som dokoncil vysku
ja sa važne musim spolahnut už len na seba sameho. nieje to lahke ale myslim si ,že každy z vas si musi uvedomit,že to pride,a netreba sa buducnosti báť. je pravda,že keby som sa mohol vratit do detstva,tak vela veci by som na sebe zmenil,a možno by som sa mal teraz lepšie,ale už je neskoro plakat nad rozliatym mliekom.
Mal som ten pocit, našťastie som natoľko "dospel" že ma to prešlo, a teraz mám pocit že som blbé decko uviaznuté v nejakom vlastnom paralélnom svete.. vyhovuje mi to
ja mám neustále pocit, že som dieťa i keď dávno to nie je pravda. ale môže to byť z toho dôvodu, že som stále študentom a netrápia ma ešte existenčné problémy typu vedenie vlastnej domácnosti, ako to je u väčšiny mojich spolužiakov zo strednej a základnej. ale aj to bude
ja som decko naveky, ale chcem sa aj o seba vediet postarat takze teraz to mam tak ze robim blbosti, smejem sa na kravinach ako v detstve a vlastne citim sa bezstarostne a snazim sa uzivat si zivot aj ked nejake veci uz riesit musim ale inac som spokojna s tym co zo mna zatial je
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
ja som práve teraz proste šťastná
... niekedy by som si priala vrátiť späť čas, ale to nejde. Asi by som si mala vštepiť do hlavičky myšlienku že staré časy sú síce preč, ale príjemné chvíle sa dajú prežívať stále...? a že nemôžeme ostať na jednom mieste, musíme ísť ďalej a stále sa snažiť napredovať...
ale vďaka vám všem, aspoň viem že v tom nie som sama
a @turion asi to už bude tak ako hovoríš...
hell yeah
ä
A neviem, kde na tú svoju starobu a ktoviečo niektorí chodíte