Nie sme tak trochu sebeckí??(ako vnímame smrť blízskeho človeka)
Keď niekto zomrie, tak všetci vždy vravia, že....Ako ma tu mohol nechať??Nemôžem bez neho žiť. Chýba mi. Opustil ma. Zostala som sama......a podobne...všimli ste si, že je to vždy a čisto o tom, ako ublížil svojou smrťou ostatným?O tom ako ho ho MY potreb
nemyslím si, že sme preto sebeckí,ale nechce sa mi vysvetlovať prečo...z takychto otazok mi už začina preskakovat asi by som nad nimi nemala tolko rozmyšlat..
no poznam vela ludi co su takyto, ale ja nechcem byt taka ani smutna, sice to bude tazke, ale viem ze ten kto zomrel by nechcel aby som kvoli nemu bola smutna
len spociatku to clovek takto berie, casom si uvedomi, ze jednoducho tak to malo byt a ze tomu cloveku je lepsie tam, kde je... ale vtedy mu to nevysvetlis, je to obrovsky sok... v tej chvili nikto nerozmysla racionalne, ide o momentalne pocity, ktore Ta privadzaju k takymto myslienkam, ktorym sa nevyhnes...
To nie je sebeckost, ved ten clovek bol sucastou teba, neuvazujes o tvojom vztahu k niekomu cudziemu, ale o kusku teba, ktory bol tvoreny inym clovekom...
Mne nikdy nikto blizky nezomrel ( iba raz kamos, ked som mal 13), ale z rodiny nikto a nedokazem si to predstavit...Uz som nenormalne zvyknuty na rodinny kruh v ktorom zijem a keby tam niekto nebol, bude ma to dlhe roky srat....
ja by som to ani tak nebral...kto ako..mne pred nedavnom zomrel dedko, s ktorym som si bol velmi blizky...ale zeby som si kladol take otazky nemozem povedat....ale to je asi kvoli tomu ze som veriaci katolik neberiem to ako konec...mam skor dovod zit lepsie aby som sa anim stretoll..a skor dakujem, ze som mal moznost mat takeho dedka.....skor lutujem mamku(jeho dceru)a babku...
smrť velmi blízkeho človeka som našťastie zatial nezažila...viem o dedovi a strýkovi ktorí mi umreli pár rokov dozadu, ale moc som sa s nimi nevidela a nepoznala kedže žili dosť ďaleko a na pohrebe som bola asi iba raz-dva krát v živote
no urcite je to tazke,mne nezomrelo sice vela ludi,nastastie,ale v nasom baraku je chalan,kt. zomrel najprv jeden rodic po tragickej nehode a lezal na lôzku pekne dlho asi 2roky a potom podlahol,a za niekolko mesiacov mu zomrel druhy rodic a teraz je sam iba s babkou,neviem si predstavit co preziva a druhy rodic bol cely zivot priputany na lôzku...mozno ste o nom poculi,nechcem ho rozoberat.
ale podla mna sa kazdy clovek ma po smrti lepsie,ak sa trapil,jeho trapenie skoncilo a uz je len v nebicku a je mu dobre,nemusi zazivat ziadne bolesti. Jeden clovek mi raz povedal,ze ked niekto zomrie nie je dobre,ked ludia placu,lebo su sebecki a myslia iba na to,ako si vravela,chyba mi,opustil ma a pod. a nikto sa nezamysli nad tym,ze sice tu uz medzi nami nie je,a je to tazke pre kazdeho,ale zato sa zbavil vsetkych utrpeni a teraz si uziva slobodu...
diky ze si vytvorila tuto temu na filozofovanie,niekedy by sa ludia aj tak mali odlhiadnuc od tejto okolnosti zamysliet sami nad sebou,ale nie kazdy to robi...
podľa mňa by len takmer svätý človek neuvažoval nad tým, aký je sám nešťastný, ale tešil sa z toho, že tomu druhému je lepšie...iste, je to iné, keď ide o zdĺhavú chorobu a ja by som videla, ako milovaná osoba trpí...potom by som asi bola schopná neuvažovať len o sebe. Brala by som to ako jeho vyslobodenie, myslím, aj keď si tým nie som vôbec istá.
Ale po tragickej a náhlej smrti je predsa prirodzené hádzať také bezhlavé obvinenia...snáď práve preto, lebo veríme, že tomu druhému už je lepšie, než nám teraz.
wow ... peknby prispevok .... ked mi umrel niekto z rodiny tak vzdy bola prva vec co ma napadla, ze ako sa asi ma .. hlavne ked som vedel, ze posledne dni zivota dotycna osoba bojovala s nejakou chorobou alebo podobne .... neviem ako by som sa zachoval keby umrel niekto koho milujem... ale so smrtou blizkych ludi sa da zmierit ovela ovela lepsie a lahsie a s lepsimi pocitmi, ako ked niekto blizky odide, stale zije ale zmizne cloveku zo zivota
Ďakujem za komenty, a máte pravdu, sebeckí je asi prisilné slovo, ale je jasné, ako som to myslela....
5 áno máš vlastne pravdu....
@7 presne tak, o kúsku teba, o ktorý si prišiel, ale nie o ňom....má to tak byť?
@8 toto konkrétne nemyslím, že má na svedomí cirkev
@10 rozmýšľaš nad tým, aby si lepšie žil aby si sa s ním stretol? Veríš teda na nebo...a nemáš pocit, že si niečo nenávratne stratil...krásny príklad toho, ako viera napomáha k šťastnejšiemu životu.....
@15 akú teóriu?? to ma celkom zaujíma....ja mám tiež svoje teórie, ale myslím, že keby mi niekto zomrel, tak všetky teórie idú stranou...lebo tam ide o emócie, takže ja som týmto vlastne nechcela, ľudí odsúdiť, len sa tak trochu zamyslieť....
@16 áno je to na filozofovanie, ale filozofovanie, je v realite na houby, nepredpokladám, že si niekto niečo z tejto debaty vezme, skôr ma zaujímajú názory....no a ako si povedala, možno keby sa na to pozreli takto, tak im samotním, je lepšie
Každopádne, je veľmi ťažké sa odosobniť, a byť šťastný, lebo niekto iný je šťastný, a to neplatí len pre tento prípad.
mne zomrel velmi blizky clovek.a nikdy som nad tym nerozmyslala, ze som zostala sama. dlhe roky som si zvykala na ten pocit, ze tu nie je...a ja som obvinovala samu seba, ze som nebola niekedy milsia... ze som sa nerozlucila a uz nikdy ani nerozlucim...pravy smutok za niekym nie je NIKDY sebecký.
@0 tiez som nad tym velakrat uvazovala, ked mi chybal kamarat ktory umrel, tak ma vzdy dokazalo rozplakat prave to ako MI chyba,.. ale taktiez ako chyba jeho rodine,to ma vzdy najviac dostava..proste..je to tak, ale je to prirodzene, lebo s tym clovekom odide aj kusok TEBA...poznam omnoho horsie formy sebectva, toto by som nepovazovala za nieco nespravne..vsak o nom uz asi moc nenarozmyslas, nevies kde je a ako sa ma..mozes len mysliet na to co vsetko tu prezil a co zanechal :´(
Môžete mať teórie, môžete mať svoje siahodlhé filozofické úvahy o tom, prečo to v globále vplýva na jedinca tak, že to vyznie ako akt sebectva - tu si však každý sám musí uvedomiť, čo pre neho toto slovo znamená, keď to však nastane tak všetko ide bokom, všetky staré pravdy sveta či úvahy o sebectve, vštko je v háji a ako spomenula zakladateľka diskusie, hrajú úlohu emócie.
@19 Filozofovanie v realite nemusí byť na "houby"... záleží len, ako ho vnímaš, mne napríklad dáva čas a priestor (uuhm, hádam chápete
tiež to nepoKladám za sebecKé, no je to naozaj ťažKé.. treba všaK ísť ďalej, lebo pozastavovať sa nad tým čo nezmeníš je strata času, Ktorého je taK málo..
nechat ta a vykaslat sa na teba mrtvi clovek evidentne nemoze to mozu len zivi chapem pointu toho co chces povedat ale nie je to sebecke...... nemozem s mrtvym sucitit ved je mrtvi uz ho nic netrapi... ale moze mi skuene chybat.... a aj chyba....(vid blog nestastie v stasti)
@dasapovedat neviem prečo, ale ja som takto nikdy neuvažovala. áno, chýbajú mi a veľmi, hlavne on a preto sa s ním stále chodím rozprávať, keď mám čas a myslím na neho, ale keď som za nimi revala, tak len a len preto, že už nemajú možnosť pokračovať v tom, čo začali.
a ak náhodou začnem mať myšlienky tohto smeru, sebecké a "pozrite sa na mňa, som chudák, mne niekto zomrel", tak si vždy zarecitujem préverta
@18 Keď niekto odíde, môžeš predsa aspoň dúfať, že sa niekedy vráti, že tam niekde dýcha, a že na teba myslí, a môžeš veriť, že sa s ním ešte niekedy stretneš...máš ešte nádej, ale keď niekto zomrie, tak už proste nikdy sa ho nemôžeš dotknúť, nemôžeš cítiť teplo jeho tela, nemôžeš vidieť jeho úsmev a nemôžeš ani dúfať, že ho niekedy uvidíš, ak neveríš, že budete spolu v nebi......
@20 pravý smútok, keď nám v srdci zostane akési nevyplnené miesto, pravý smútok je prirodzený, ale nie obetavý, pravý smútok je zatracujúci....
@22 súhlasím, áno presne tak som myslela aj, to čo som písala... a samozrejme, filozofovanie, nie je zbytočné, môžeme sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne dôležité a či sme sami so sebou spokojní, a vlastne konieckoncov zistíme, že svet vôbec nie je taký ako sa zdal, ale ako sa vraví všetkého veľa škodí a tak je to aj s týmto, ale je to tuším OT........
@27 tak to si jedna z mála ....dobre si sa s tým vyrovnala....klobúk dolu
smrt blizkeho nieje nic lahke a uz vobec nie ak to je niekto velmi blizky alebo rodina :/taketo temy sa mi nepacia uz len z principu mrtvych netreba privolavat tym ze ich stale pominame staci ak si sem tam spomeniete ako ste sa v ich blizkosti citili a pod a som maximalne proti takymto temam urcite ju napisal niekto komu este nikto neumrel a ak nahodov ano tak to nechapem ete viac
@30 túto tému som sem nepísala preto, aby som niekomu pripomínala jeho bolesť, ale prečo odmietať čokoľvek, čo nejako spojené so smrťou? veď zamyslieť sa treba aj nad vecami, ktoré nám možno nie sú až také príjemné, a čo sa týka toho, či mne niekto zomrel....smrť sa okolo mňa pohybuje v tesnej blízkosti a desí ma...nechcem radšej konkretizovať ...a ak niekoho snáď urazilo to, že som napísala do nadpisu sebeckí, tak mi prepáčte hádam som to tu už vysvetlila...
No vsetci to nehovoria. Ale potom ten, co to znasa tak.. tak statocne (povedzme), o tom ostatni zacnu povravat, ze je bezcitny.. Nevyberies si. Ale ano, je to istym sposobom sebecke, "vycitat" mrtvemu, ze zomrel.
Ved i my raz zomrieme, aj ja raz zomriem - a VONKONCOM netuzim po tom, aby mi to niekto vycital, ani nechcem, aby za moju smrt niekto privelmi plakal. Ved mne uz je predsa FAJN! Isteze, emocie su jedno, zaciatok je bolestny pre pozostalych, takze na zaciatku par slz urcite nezadrzime.
@dasapovedat tiez nechapem, preco mnohi beru temu SMRT ako nieco strasne strasne.. Je to prirodzeny biologicky proces. Keby v zime nebolo chladno, v lete by nebolo teplo - to chapu a beru normalne vsetci. Keby nikto neumieral, nikto by sa nerodil - o-o-ou, aka drama sa to tu zrazu rozputala?
no asi sme, ale to je myslím, že len dôsledok tej bolesti zo straty niekoho blízkeho, ktorá časom slabne, len veď život ide ďalej a tak či tak sa stretneme neskôr tam hore...
@33 súhlasím s tebou, ďakujem za podporu....ľudia sa príliš boja, a preto sa vzhýbajú veciam spojeným so smrťou, ale nemyslím, že by to bolo správne... na tomto svete, je mnoho vecí, ktoré by sa mali robiť inak, ale ľudia sú vždy len ľudia...no a to, že potom budú vravieť, že je bezcitný, tak k tomu ma napadol jeden taký pekný príbeh o tom ako ide muž žena a dieťa a majú jedného somára....ale neviem, že či je vhodné ten príbeh sem písať..
@34 teoreticky máš pravdu, však aj keď niekomu pomáhaš robíš to pre dobrý pocit, aj keď sa obetuješ pre niečo, alebo niekoho robíš to pre to, že by si inak nemohol, ale popdla mňa existuje jedna malá výnimka a to vtedy, keď máš pocit, že to nemá jednoducho význam a je ti už úplne jedno, ako sa cítiš, tak proste podaruješ svoj život iným...a všetko budeš robiť aby okolo teba boli všetci šťastný aj keď ty sám si nešťastný, ale je t veľmi zriedkavé...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
Všeobecne západná kultúra smrť berie za najväčšiu životnú strasť, je to spôsobené aj rozmachom katolíckej cirkvi, ale takto to je, taký je tento svet.
odkedy som si to uvedomil, som na žiadnom pohrebe neplakal.
Ak by som mal rozhodnut o tom ci zomriem ja, alebo pol miliardy Cinanov tak by som nevahal ani sekundu.
ale podla mna sa kazdy clovek ma po smrti lepsie,ak sa trapil,jeho trapenie skoncilo a uz je len v nebicku a je mu dobre,nemusi zazivat ziadne bolesti. Jeden clovek mi raz povedal,ze ked niekto zomrie nie je dobre,ked ludia placu,lebo su sebecki a myslia iba na to,ako si vravela,chyba mi,opustil ma a pod. a nikto sa nezamysli nad tym,ze sice tu uz medzi nami nie je,a je to tazke pre kazdeho,ale zato sa zbavil vsetkych utrpeni a teraz si uziva slobodu...
diky ze si vytvorila tuto temu na filozofovanie,niekedy by sa ludia aj tak mali odlhiadnuc od tejto okolnosti zamysliet sami nad sebou,ale nie kazdy to robi...
Ale po tragickej a náhlej smrti je predsa prirodzené hádzať také bezhlavé obvinenia...snáď práve preto, lebo veríme, že tomu druhému už je lepšie, než nám teraz.
Nech radšej nikto neumiera...
5 áno máš vlastne pravdu....
@7 presne tak, o kúsku teba, o ktorý si prišiel, ale nie o ňom....má to tak byť?
@8 toto konkrétne nemyslím, že má na svedomí cirkev
@10 rozmýšľaš nad tým, aby si lepšie žil aby si sa s ním stretol? Veríš teda na nebo...a nemáš pocit, že si niečo nenávratne stratil...krásny príklad toho, ako viera napomáha k šťastnejšiemu životu.....
@15 akú teóriu?? to ma celkom zaujíma....ja mám tiež svoje teórie, ale myslím, že keby mi niekto zomrel, tak všetky teórie idú stranou...lebo tam ide o emócie, takže ja som týmto vlastne nechcela, ľudí odsúdiť, len sa tak trochu zamyslieť....
@16 áno je to na filozofovanie, ale filozofovanie, je v realite na houby, nepredpokladám, že si niekto niečo z tejto debaty vezme, skôr ma zaujímajú názory....no a ako si povedala, možno keby sa na to pozreli takto, tak im samotním, je lepšie
Každopádne, je veľmi ťažké sa odosobniť, a byť šťastný, lebo niekto iný je šťastný, a to neplatí len pre tento prípad.
@19 Filozofovanie v realite nemusí byť na "houby"... záleží len, ako ho vnímaš, mne napríklad dáva čas a priestor (uuhm, hádam chápete
Jak keby ten nebohy za to mohol že otrčil kopita....
a ak náhodou začnem mať myšlienky tohto smeru, sebecké a "pozrite sa na mňa, som chudák, mne niekto zomrel", tak si vždy zarecitujem préverta
"na obdiv svoju bolesť nosí"...
a príde mi zo mňa zle.
@20 pravý smútok, keď nám v srdci zostane akési nevyplnené miesto, pravý smútok je prirodzený, ale nie obetavý, pravý smútok je zatracujúci....
@22 súhlasím, áno presne tak som myslela aj, to čo som písala... a samozrejme, filozofovanie, nie je zbytočné, môžeme sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne dôležité a či sme sami so sebou spokojní, a vlastne konieckoncov zistíme, že svet vôbec nie je taký ako sa zdal, ale ako sa vraví všetkého veľa škodí a tak je to aj s týmto, ale je to tuším OT........
@27 tak to si jedna z mála ....dobre si sa s tým vyrovnala....klobúk dolu
Ved i my raz zomrieme, aj ja raz zomriem - a VONKONCOM netuzim po tom, aby mi to niekto vycital, ani nechcem, aby za moju smrt niekto privelmi plakal. Ved mne uz je predsa FAJN! Isteze, emocie su jedno, zaciatok je bolestny pre pozostalych, takze na zaciatku par slz urcite nezadrzime.
@dasapovedat tiez nechapem, preco mnohi beru temu SMRT ako nieco strasne strasne.. Je to prirodzeny biologicky proces. Keby v zime nebolo chladno, v lete by nebolo teplo - to chapu a beru normalne vsetci. Keby nikto neumieral, nikto by sa nerodil - o-o-ou, aka drama sa to tu zrazu rozputala?
@33 súhlasím s tebou, ďakujem za podporu....ľudia sa príliš boja, a preto sa vzhýbajú veciam spojeným so smrťou, ale nemyslím, že by to bolo správne... na tomto svete, je mnoho vecí, ktoré by sa mali robiť inak, ale ľudia sú vždy len ľudia...no a to, že potom budú vravieť, že je bezcitný, tak k tomu ma napadol jeden taký pekný príbeh o tom ako ide muž žena a dieťa a majú jedného somára....ale neviem, že či je vhodné ten príbeh sem písať..
@34 teoreticky máš pravdu, však aj keď niekomu pomáhaš robíš to pre dobrý pocit, aj keď sa obetuješ pre niečo, alebo niekoho robíš to pre to, že by si inak nemohol, ale popdla mňa existuje jedna malá výnimka a to vtedy, keď máš pocit, že to nemá jednoducho význam a je ti už úplne jedno, ako sa cítiš, tak proste podaruješ svoj život iným...a všetko budeš robiť aby okolo teba boli všetci šťastný aj keď ty sám si nešťastný, ale je t veľmi zriedkavé...