Pri písaní myslíte na to, ako Váš blog budú všetci čítať a hviezdičkovať a keď piaty krát refreshnete stránku a zistíte, že to nikto nečítal a nehodnotil, zmocní sa Vás úzkosť, alebo....
ako kedy, niekedy mi ide o tie hviezdičky a niekedy, lebo sa mi to páči, čo som napísala alebo sa s tým len chcem podeliť.... ak to je ten prvý prípad, tak to vymažem, keď to nikoho nezaujalo a to som spravila len raz... tie zvyšné 4 blogy za tie dva roky som napísala, lebo som to chcela niekde dať
Ja som písala zo smútočných pocitov, ale už mi to voľáko nejde a nejde mi o hviezdičky, keby ide, tak posledné blogy vymažem, lebo sa hanbím, že nemá ani jednu
Ale kedysi som si tiež písala denník alebo sa zo všetkého niekomu vyrozprávala, ale v poslednej dobe nemám také emotívne veci v sebe, že nikoho pri sebe nepotrebujem, aby som sa vykecala
píšem, aby som tu, kde ma nik nepozná , dostala zo seba, všetko čo potrebujem. nejde mi o hviezdičky, ale je fajn zistiť, že niekto cíti to isté alebo podobné, že niekto to prežil.
vtedy ma to bavilo. teraz, keď treba niečo zdokumentovať. alebo keď ma niečo/niekto strašne naserie. alebo keď som nešťastná, ale... tie nepíše luc.ka, vlastne tie už nepíše nikto a asi by mal začať
Podľa mňa každý, kto napíše blog, je trošku zvedavý aj na názory ostatných. Nemusia mu to možno hviezdičkovať (aj keď to isto poteší), ale možno iba povedať, že (ne)prežili niečo podobné a podeliť sa aj o svoje vlastné skúsenosti s danou témou/situáciou. Keď niekto povie, že ho nezaujímajú názory ostatných, tak podľa mňa trošku klame sám seba, lebo keby to tak bolo, tak by si to napísal do Wordu a bolo by. Nechápem, prečo je také ťažké priznať si, že aj ja som len človek a chcem sa podeliť s niekým, koho síce možno nepoznám, o svoje pocity a zaujíma ma, čo si o tom myslí, alebo či aj on niečo podobné zažil. Podľa mňa je to úplne normálne
Píšem preto, že mám na to chuť a mám nápad, ktorý chcem spracovať... Ale je fakt, že ma potom serie, keď to nikto nečíta Chvalabohu sú tu vždy ľudia, ktorých zaujíma moje psychické rozpoloženie, že @erikku ?
keď napíšem blog tak preto, lebo mám potrebu niekam to napísať a netrápia ma hviezdičky ani komenty. Ale priznávam že ak mi ho niekto ohviezdičkuje alebo napíše že sa mu ten blog páči tak ma to poteší
A píšem preto lebo je to jediný spôsob ako ujsť bez toho aby som opustil byt. Spôsob odpútania sa do reality, spôsob ako vyjadriť a spracovať vlastné emócie, keď píšem tak to nie som ja, vtedy nevnímam nie je šanca sa so mnou rozprávať alebo podobne. Niekto si zresetuje hlavu pitím, niekto húlením a ja písaním
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
25 komentov
Mne stačí pocit, že som niečo napísal.
Ale kedysi som si tiež písala denník alebo sa zo všetkého niekomu vyrozprávala, ale v poslednej dobe nemám také emotívne veci v sebe, že nikoho pri sebe nepotrebujem, aby som sa vykecala
Ani neviem prečo.
A píšem preto lebo je to jediný spôsob ako ujsť bez toho aby som opustil byt. Spôsob odpútania sa do reality, spôsob ako vyjadriť a spracovať vlastné emócie, keď píšem tak to nie som ja, vtedy nevnímam nie je šanca sa so mnou rozprávať alebo podobne. Niekto si zresetuje hlavu pitím, niekto húlením a ja písaním