Tycho de Brahe bol významný astronóm a možno to znie paradoxne, okolnosti jeho smrti sú známejšie ako jeho vlastný prínos pre ľudstvo. Kým sa smotánka na istej kráľovskej večeri hostila, jedného návštevníka tlačil močový mechúr a keďže sa nepatrí vstať od
Ak chceme zmysluplne filozofovať, nemali by sme sa vyjadrovať ako básnici.
Čiže, mala by si objasniť túto vetu: (...) , aká je krehká hranica medzi Nesmrteľnosťou a nesmrteľnosťou.
Slovo nesmrteľnosť sa dá chápať vo viacerých významoch. A o slove Nesmrteľnosť som zatiaľ toho veľa nepočul, čiže sa môžem len matne domnievať, čo tým záhadným pojmom označuješ.
Oná Nesmrteľnosť v ponímaní veľkom. Tá Nesmrteľnosť,ktorá pretrváva nepoškvrnená na duchu veky. (Učebnicovým príkladom sa dá nazvať William S. Všetci vieme, kto to bol, aký bol veľký a čo znamená pre literatúru, neexistujú žiadne známe okolnosti, ktoré by zhadzovali tento fakt a posúvali ho v zmysle spoločenskom do úzadia.)
Tú druhú nesmrteľnosť nazvime poškvrnenou. Tú som sa snažila vykresliť na príklade Tycha de Brahe a Bacona.
Ide o to, že hoc sa snažíme o zmysluplné bytie, stále tu jestvuje pominuteľnosť momentu.
Toho momentu, ktorý (úmyselne či nie) pretransformuje veľké na malé.
Moja otázka ostáva naďalej rovnaká a neuspokojená.
V prvom rade - každý musí nejak zomrieť. Každá smrť má s každou inou smrťou spoločnú hlavnú podstatu smrťovistosti. Všetko ostatné je detail. Hoc mnohé smrte majú veľkú výpovednú hodnotu o živote zosnulého, nemyslím si, že samotná kuriózna smrť "pretransformuje veľké na malé".
Možno v ponímaní plytkej spoločnosti to tak je, avšak samotná smrť nijak nezasahuje do minulosti. Teda samotný moment smrti žiadnym spôsobom neovplyvní to, čo človek vykonal, preto si nemyslím, že by kuriózne smrti v skutočnosti znevažovali životné diela významných ľudí.
myslím, že Platón (nie som si istý, ale mal by to byť on) umrel tak, že mu čajka spustila na hlavu škeblu, rozrazila mu lebku a game over... takto, keďže platón mal holú lebku si to čajka pomýlila so skalou a pustila mu na hlavu škeblu z veľkej výšky... (taký antický bulvár )
a keby som dával väčší pozor na dejinách filozofie, tak ti poviem, ktorý antický filozof sa zabil tak, že padol do studne...
nesmrteľnosť vychádza zo slova penis
pen is - pero je, niekto si prostredníctvom pera zaistí nesmrteľnosť...
penis - spermie obsahujú genetické informácie, ktoré sa odovzdávajú ďalším generáciam, po 1000 rokoch tam bude asi už len miliontina z tvojej informácie ale predsa tam bude, vuola nesmrteľnosť
Zamysli sa nad tým, kto zväčša dosiahne tú pomyselnú Nesmrteľnosť. Ľudia kultúrne, možno vojensky, politicky ale aj spoločensky činní. A opäť vyskloňujem slovíčko spoločnosť, lebo tá citeľne formuje všeobecnú mienku. Môžeš sa volať Kant, môžeš byť Goethe, ale keď niekto povie, že si bol alkoholik a šialenec, pre plytkú spoločnosť(ktorá žiaľ tvorí väčšinu), ako si to výstižne nazval, bude primárny tvoj alkoholizmus a nie prínos pre nich samých. Toto si predstavujem pod transformáciou veľkého na malé.
Súhlasím, že kuriózne smrti a ostatné kvázi banality sú bezpredmetné, ale pre koho? Pre nevyskakujúcu menšinu?
Nepatrí tak trochu k výnimočným ľuďom aj výnimočná smrť? Ich výnimočná smrť podčiarkuje ich výnimočnosť vo všetkých rozmeroch. Tie štýly úmrtia akoby chceli naznačiť, že ich veľké poslanie na tomto svete sa naplnilo a spolu s ním končí aj samotná fyzická existencia.
Ja si myslím, že tá nevšímavá spoločnosti, o ktorej vravíme, by si prínos toho druhu ľudí, o ktorom vravíme, nevšimla tak či onak.
Mimochodom, v mnohých prípadoch sa vravy o absurdných úmrtiach ani nerozšírili. Napr. taký Empedokles skonal veľmi zaujímavo, ale len málokto o tom vie.
A tiež sa domnievam, že podivné skonania prospievajú popularizácií skonaného a teda aj jeho diela.
Inak, naozaj si nemyslím, že by napr. Tycha ľudia znevažovali kvôli jeho smrti. Je iné, keď sa niekto prepije, predroguje a zadusí vlastnými zvratkami - takáto smrť totiž veľa vraví o spôsobe, akým žil.
@Vulgarana no ak som ti spravne pochopila tak myslis rozdiel medzi Nemsrtelnostou-ako nesmrtelnostou cinov a nesmrtelnostou cloveka
tak vlastne je jasne ze clovek nie je nesmertelny ale moze svoj zivot zit tak ze pre ostatnych bude nesmrtelym tym myslim ze si ho uchovaju v srdiecku a vlastne ked bol fakt vynimocny tak ak si nanho spomenu mozu ho aj uvidiet pred sebou (teda ak maju dobru predstavivost ) no a to vlastne aj suvisi s tou Nemsrtelnosou cinov alebo skutokov ludi cize vlastne ty mozes ostat nesmrtelna v srdciach ludi ako tie velke osobnosti vravi sa o nich ale nie len ze co vsetko spravili ale aj ako si ty napisala kuriozity ktore nam pripominaju ze aj oni boli len ludia no teraz je z nich nesmrtelna myslienka v nas
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
Ak chceme zmysluplne filozofovať, nemali by sme sa vyjadrovať ako básnici.
Čiže, mala by si objasniť túto vetu: (...) , aká je krehká hranica medzi Nesmrteľnosťou a nesmrteľnosťou.
Slovo nesmrteľnosť sa dá chápať vo viacerých významoch. A o slove Nesmrteľnosť som zatiaľ toho veľa nepočul, čiže sa môžem len matne domnievať, čo tým záhadným pojmom označuješ.
Oná Nesmrteľnosť v ponímaní veľkom. Tá Nesmrteľnosť,ktorá pretrváva nepoškvrnená na duchu veky. (Učebnicovým príkladom sa dá nazvať William S. Všetci vieme, kto to bol, aký bol veľký a čo znamená pre literatúru, neexistujú žiadne známe okolnosti, ktoré by zhadzovali tento fakt a posúvali ho v zmysle spoločenskom do úzadia.)
Tú druhú nesmrteľnosť nazvime poškvrnenou. Tú som sa snažila vykresliť na príklade Tycha de Brahe a Bacona.
Ide o to, že hoc sa snažíme o zmysluplné bytie, stále tu jestvuje pominuteľnosť momentu.
Toho momentu, ktorý (úmyselne či nie) pretransformuje veľké na malé.
Moja otázka ostáva naďalej rovnaká a neuspokojená.
V prvom rade - každý musí nejak zomrieť. Každá smrť má s každou inou smrťou spoločnú hlavnú podstatu smrťovistosti. Všetko ostatné je detail. Hoc mnohé smrte majú veľkú výpovednú hodnotu o živote zosnulého, nemyslím si, že samotná kuriózna smrť "pretransformuje veľké na malé".
Možno v ponímaní plytkej spoločnosti to tak je, avšak samotná smrť nijak nezasahuje do minulosti. Teda samotný moment smrti žiadnym spôsobom neovplyvní to, čo človek vykonal, preto si nemyslím, že by kuriózne smrti v skutočnosti znevažovali životné diela významných ľudí.
Trošku divné slovo, uznávam. Myslel tým to, že na smrti je jednoznačne najpodstatnejšie to, že zo živého človeka sa stane mŕtvy.
myslím, že Platón (nie som si istý, ale mal by to byť on) umrel tak, že mu čajka spustila na hlavu škeblu, rozrazila mu lebku a game over... takto, keďže platón mal holú lebku si to čajka pomýlila so skalou a pustila mu na hlavu škeblu z veľkej výšky... (taký antický bulvár )
a keby som dával väčší pozor na dejinách filozofie, tak ti poviem, ktorý antický filozof sa zabil tak, že padol do studne...
nesmrteľnosť vychádza zo slova penis
pen is - pero je, niekto si prostredníctvom pera zaistí nesmrteľnosť...
penis - spermie obsahujú genetické informácie, ktoré sa odovzdávajú ďalším generáciam, po 1000 rokoch tam bude asi už len miliontina z tvojej informácie ale predsa tam bude, vuola nesmrteľnosť
Zamysli sa nad tým, kto zväčša dosiahne tú pomyselnú Nesmrteľnosť. Ľudia kultúrne, možno vojensky, politicky ale aj spoločensky činní. A opäť vyskloňujem slovíčko spoločnosť, lebo tá citeľne formuje všeobecnú mienku. Môžeš sa volať Kant, môžeš byť Goethe, ale keď niekto povie, že si bol alkoholik a šialenec, pre plytkú spoločnosť(ktorá žiaľ tvorí väčšinu), ako si to výstižne nazval, bude primárny tvoj alkoholizmus a nie prínos pre nich samých. Toto si predstavujem pod transformáciou veľkého na malé.
Súhlasím, že kuriózne smrti a ostatné kvázi banality sú bezpredmetné, ale pre koho? Pre nevyskakujúcu menšinu?
@Tesfaye
Vďaka za úsmevný antický bulvár. Ale súvislosť medzi penisom a nesmrteľnosťou?
Touto diskusiou nenarážam na zachovanie genetickej informácie. Myslím to obraznejšie.
Ja si myslím, že tá nevšímavá spoločnosti, o ktorej vravíme, by si prínos toho druhu ľudí, o ktorom vravíme, nevšimla tak či onak.
Mimochodom, v mnohých prípadoch sa vravy o absurdných úmrtiach ani nerozšírili. Napr. taký Empedokles skonal veľmi zaujímavo, ale len málokto o tom vie.
A tiež sa domnievam, že podivné skonania prospievajú popularizácií skonaného a teda aj jeho diela.
Inak, naozaj si nemyslím, že by napr. Tycha ľudia znevažovali kvôli jeho smrti. Je iné, keď sa niekto prepije, predroguje a zadusí vlastnými zvratkami - takáto smrť totiž veľa vraví o spôsobe, akým žil.
tak vlastne je jasne ze clovek nie je nesmertelny ale moze svoj zivot zit tak ze pre ostatnych bude nesmrtelym tym myslim ze si ho uchovaju v srdiecku a vlastne ked bol fakt vynimocny tak ak si nanho spomenu mozu ho aj uvidiet pred sebou (teda ak maju dobru predstavivost ) no a to vlastne aj suvisi s tou Nemsrtelnosou cinov alebo skutokov ludi cize vlastne ty mozes ostat nesmrtelna v srdciach ludi ako tie velke osobnosti vravi sa o nich ale nie len ze co vsetko spravili ale aj ako si ty napisala kuriozity ktore nam pripominaju ze aj oni boli len ludia no teraz je z nich nesmrtelna myslienka v nas