pamätáte si na naše detské hry na preliezkach? Na výmenu obrázkov, plagátov? Na jašenie si pri blokoch, na lezenie po stromoch? Ako sme pod bránami hrali pogy? Na skákanie gumy či skákanie cez švihadlo? Také bolo aspoň moje detstvo. A čo tie dnešné det
Mam hodne zaujimavych spomienok na detstvo, ale nechcem sa privelmi rozcitovat, tak to nerozpisem. Kazdopadne, tiez ich povazujem za omnoho krajsie, nez take to dnesne pocitacove vysedavanie mladeze
nepamatam kedze som ziadne nezazila kedze som bola od narodenie pomerne asocialna a predsa si myslim ze som mala krasne detstvo ked som sa hravala na dvore so psom a hlavne ma nasi nikdy nenutili chodit medzi deti kde som trpela
a je to tak lebo...casy sa menia. nic neostane rovnake. zase neni vsetko len zle.
@tomice27 a co si potom robil? ..toto robil kazdy..
..kazdopadne myslim, ze keby sme sa narodili tiez o par rokov neskor, tiez by to nebolo inak...preto som vdacny aj za tych par rokov o ktore som teraz starsi, lebo som zazil aj ine veci ako sedenie pri pocitaci
@belzeboss ja neviem, ja si na svoje detstvo spomínam len matne.. viem však, že bolo príliš nudné a celé dni som sa doma len sťažoval, že sa nudím... lebo mňa nikdy nebavilo robiť také veci, ktoré robili moji rovesníci...
@tomice 27 ja viem ,len teraz neviem ,či je to dobré alebo zlé ...ale ja svoje detstvo neľutujem ..mne bolo dobre s mojimi bábikami s ktorými som sa relatívne dlho hrávala a som s tým spokojná ...nepamätám si na to nejako extra dobre ,ale viem ,že vtedy som bola šťastná ...ako každé dieťa ,ktoré si však neuvedomuje ,to aké šťastie prežíva.ked je ešte také bezstarostné ....
Som strašne rada, že som mala detstvo také, aké bolo, lebo teraz je to divné.
Tiež si pamätám na vymieňanie plagátov, obrázkov z trhacích bločkov (dedo mi na ne urobil nádherné albumy a všetci závideli ), pogy iba chvíľu, ale to skákanie cez gumu... A nie len vonku, aj doma sme ju naťahovali medzi stoličky. A pamätám sa, ako sme sa hrávali s Barbie - dali sme si do trávy deku, povyťahovali Barbie, šaty, riadiky... S chalanmi sme hrávali schovávačku a vyše zeme alebo slepú babu, uhorky nehýbte sa, pán kráľ, koľko je hodín? a podobné hry, so švihadlami, vybíjanú... Toľkokrát som išla domov s revom a s rozbitými kolenami. Alebo sme sa po vonku prechádzali s kočiarikmi a bábikami.
Doma sme si so sestrou často kreslili, zahrali sme sa s hocičím, aj s papierovými bábikami. Boli to krásne časy, a teraz mám super spomienky
pamatam si na to ako sme lizli na strom a aky sme tam mali genialny bunker a potom na to ako som si vybila zuby na preliezke, ako sme odmontovali smyklavku, co sme robili v skolke...a tak...uplne genialne spomienky
@natuska6262 je zbytočné nad tým filozofovať, hlavné je, že si ako dieťa bola šťastná a že na to bezstarostné obdobie života spomínaš v dobrom nie je podstatné, či tie veci, ktoré si v detstve zažila, boli podobné tomu, čo zažívali rovesníčky alebo nie...
nenavidim tuto dnesnu mladez..rozmaznani , elektronickí , rytmusoví , drzí parchanti.. som rad ze som vyrastal bez compu,rytmusa a tak .. a akurat pocuvam pesnicky a spominam..nie na detstvo ale na obdobie tak 1-2-3 roky dozadu jak mi to chyba..
Pamätám si, ako sme raz šli so škôlkou po dvore a keďže môj oco chodí na ranné a nočné, tak práve šiel z nákupu a niesol obrovský balík hajzlákov, asi boli zľavnené alebo čo a je to jedna z mojich najstarších spomienok.
Ja som tak minule tiež šla, keď bola zľava a cez pol Petržalky...
som vďačná za detstvo bez PC.. !!!! hrali sme schovku, naháánku a tak. jednoducho super! chodili sme na stanovačky, kde nebola ani voda, ani elektrika, ani len hajzel .. a zocelilo ma to a dnešné deti? sú .... divné
Spomínam si na miešanú vôňu mokrého lesa, machu a jemného dymu z ohníka kde sa varil sladký puding, zvuk dažďových kvapiek na stane, drevené bunkre a moju malú U.S.ku...
myslím že som mala dospelé detstvo chodila som do výberových tried stále sme sa presúvali ale stále sa rodičia snažili aby sme si to užili. ajčastejšie hry boli vybíjaná ... a súťaženie som príliš súťaživá. v kuse som chodila na súťaže roztlieskavačiek na súťaže z baletu z matematiky zo skateboardingu a z jazdenia na koni. za týždeň som prešla milionmy súťaží a castingou do reklám ... hrala som v anglicku asi v piatich . súťažila som potrebovala som to. veď vlastne celý život je súťaž. no a keď som mala asi desať rokov dostala som notebook a sedím pri ňom minimálne polhodinu denne. ide to stále rovnako. som s kamoškami som na súťažiach som škole som na krúžkoch a pri telke a noteboku. hmm to je moje detstvo trochu dospelé ale nie kedy aj trochu detské.
Esteze neprezivam svoje detstvo teraz a svoj prvy pocitac som dostala az niekedy v 18-tich a dovtedy som ho nevedela poriadne ani pouzivat. Som velmi vdacna za to, ake som mala detstvo.
ach , jasné , pamätám .. vymieňanie takých tých obrázkových papierikov z poznámkových blokov, šialená kuchárka, stop zem, vybíjaná, skrývačky, hry na pieskovisku .. ja som túto etapu skončila tak, že som pretrhla vzťah s tými, s ktorými som to prevádzkovala (nie schválne) ..
vynechal si chytanie jasteric, zubrienok mlokov, lucnych konikov ktorymy sme krmili mravce, nedovolene kupanie v jazere napriek ladovo studenej vode, a objavenie najuzastnejsieho nastroja, LUPA ktorou som dokazal palit veci cele hodiny... taky bol zivot kedysi... dnes moj najmladsi brat videl zubrienky len v digitalnej podobe
@tomice27 ja viem ,Tominko ,ale možno som svoj život ,tj.detstvo a dospievanie mala prežiť inak ...celkom inak ...možno raz to budem ľutovať ...ale vtedy sa mi to zdalo najlepšie
@natuska6262 po 3 dňoch si objavila v Môj birdzi môj komentár? a čo sa týka ľutovania, nikdy neľutuj niečo, čo si v čase, keď sa to dialo, pokladala za najlepšie
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
42 komentov
Som výsledok doby..
a je to tak lebo...casy sa menia. nic neostane rovnake. zase neni vsetko len zle.
"Na výmenu obrázkov, plagátov?" ani toto som nerobil
"Na jašenie sa pri blokoch, na lezenie po stromoch?" toto tiež nie
"Na skákanie gumy či skákanie cez švihadlo" ani toto som nerobil... sakra, bol som ja vlastne dieťa? :/
Vždy sa nájdu deti, ktoré chcú rýchlo dospieť. To nie je len v dnešnej dobe.
A popravde... Kto nechcel rýchlo dospieť a podobať sa niekomu?
..kazdopadne myslim, ze keby sme sa narodili tiez o par rokov neskor, tiez by to nebolo inak...preto som vdacny aj za tych par rokov o ktore som teraz starsi, lebo som zazil aj ine veci ako sedenie pri pocitaci
Tiež si pamätám na vymieňanie plagátov, obrázkov z trhacích bločkov (dedo mi na ne urobil nádherné albumy a všetci závideli ), pogy iba chvíľu, ale to skákanie cez gumu... A nie len vonku, aj doma sme ju naťahovali medzi stoličky. A pamätám sa, ako sme sa hrávali s Barbie - dali sme si do trávy deku, povyťahovali Barbie, šaty, riadiky... S chalanmi sme hrávali schovávačku a vyše zeme alebo slepú babu, uhorky nehýbte sa, pán kráľ, koľko je hodín? a podobné hry, so švihadlami, vybíjanú... Toľkokrát som išla domov s revom a s rozbitými kolenami. Alebo sme sa po vonku prechádzali s kočiarikmi a bábikami.
Doma sme si so sestrou často kreslili, zahrali sme sa s hocičím, aj s papierovými bábikami. Boli to krásne časy, a teraz mám super spomienky
na čo budú spomínať dnešné deti?
Ja som tak minule tiež šla, keď bola zľava a cez pol Petržalky...