Existuje niečo čo Vás spraví šťastným človekom? Proste niečo čo vám chýba, niečo čo chcete dosiahnúť, niečo čo Vás bude v živote napĺňať? Aká je vaša ideálna predstava život, ktorý by ste viedli aby ste boli skutočne šťastní? A na záver: Prečo to nerobíte
bude to zniet strasne klišeovito, no ale čo narobím, ked to tak je :/
planujem dokoncit gympel, ist na vysoku spojenu s chemiou / bio (farmacia najskor), odstahovat sa do svajciarska, rakuska, poslednu dobu rozmyslam aj nad tym, ze zostanem
pracovat najprv v lekarni, neskor mozno aj vlastnu zalozit, najst si takeho uplne mojho chybajuceho, splodit spolu z lasky 2 deturence, chlapceka a dievcatko, mat domcek, niekde pri jazere a psa, aspon jedneho
a ak budeme mať moc penazi, tolko kolko nam nebude treba tak ich budeme dávať, tým ktorí ich nemajú
Ak by sa mi splnila séria priani tak by som bol šťastný určite...
Ako si predstavujem ideálny život? To by bolo na dlhsie ja mám môj život rozdelený na určité časové kapitoly...
Prečo si sny neplnim? Tie väčšie zatiaľ nemôžem a tie mensie sa snažím plniť.
aj ja mám svoje sny, nesplnené, lebo na ne ešte nenadišiel čas. najprv doštudovať (na tom intenzívne pracujem , potom rodinka, domček, a tak ... ale považujem sa za (našťastie) celkom šťastného človeka...
Moja ideálna predstava života zahrňuje výhru v hre LOTO a bezstarostný život, plný cestovania, mojej lásky, dvoch krásnych detí, ale keďže je väčšia pravdepodobnosť že po ceste do pobočky lotérie zomriem ako to, že ju vyhrám, tak mám reálnejší plán. Úspešne dokončiť strednú . Ísť na 3-4 roky s priateľom do zahraničia, našetriť cca. 40 000€ , zobrať si po príchode domov ešte 30 000€, kúpiť si krásny byt a zariadiť si ho minimalisticky, urobiť si pekné dieťa - najlepšie dievčatko s menom Emka, popri materskej si dorobiť vysokú a potom žiť spokojným rodinným životom. Takým kľudne všedným, raz za rok Chorvátsko, láska môjho života stále po mojom boku a ešte keby som do toho nejaké to kilečko schudla bola by som neskutočne šťastná.
o chvíľku sa chystám naplniť svoj sen a dúfam že to vyjde
postup je nasledovný: zmaturujem, prijímu ma na VŠ, nájdeme privát, budem bývať s mojou najsuper najlepšou kamoškou a potom si budeme užívať Nitru a budem najsamšťastnejšia
@5 no a momentalne este potrebujem dokoncit skolu, ucit sa popri nej vela inych veci a potom (ak sa nestane nieco zle) zo seba vypudim rokmi pestovanu frustraciu a pojdem do sveta.
^predstava toho ze by som mala prezit pokojny zivot na jednom mieste ma za prve ani nejak nenadchyna, za druhe ani nemam pocit ze by som mohla taky zivot niekedy viest, ja budem prostô dobrodruh, alebo troska.
mojím snom je presťahovať sa do Prahy..ale musím najprv dokončiť bakalára tu kde som, čo rátam že bude v júni ...a potom si budem môcť povedať že sa mi splnil sen
chcem nieco objavit, nieco vyznamne nielen pre mna, chcem mat neustaly pocit vnutorneho obohatenia, chcem objavovat skumat. mam zoznam cielov ktore chcem pred smrtou dosiahnut(vidiet velryby vo volnej prirode, riadit psi zaprah, skusit bungee jumping, naucit sa jazdit na koni...) a vlasne nerobim nic ine nez hladam to co by spravilo stastnou mna a tych co lubim.u mna ide predovsetkym o informacie meniace moje poznatky a postoje..o tom vlasne je aj zivot o hladani poslania, stastia a lasky...dokoncenie skoly, najdenie prace atd je skor povinna jazda, ktoru beriem ako samozrejmost, stastie hladam niekde uplne inde - v osobnom zivote a spravnom vyuziti volneho casu
btw ja som este zistila ze mnohe sny odsuvam koli konformite, som spokojna viac menej s tym co mam, studium uzastny priatel no nikam sa nehybem...proste som len spokojna no nedosahujem vyssie uspokojenie a zadostucinenie...proste pocitujem len cistu spokojnost, harmoniu s tym co je. no nie je to priamy pocit z uspechu ci z niecoho na com som pracovala dlhsie a realne si to cenila s tym ez som na seba pysna...vlasne si spokojnost zacinam u seba spajat s lenivostou
ako rozmyslam tak rozmyslam ale skutocne neviem co by som tak velmi chcel. Hlavne by som sa chcel vyliecit z boreliozi, ale kedze uz tato vec je takmer nerealna (vdaka 2 ,,doktorom´´) asi si budem musiet domysliet dalsie ine sny ...a mozno by ludia nemali mat sny ale realne ciele ale to je kazdeho vec.
vždy je kam sa posúvať, keby to tak nebolo, bol by to pekne o hovne vesmír
ALE
zároveň je tam taký zdanlivý paradox, že byť TU a TERAZ
+
mieriť ustavične k najlepšej verzii seba samého
sa nijakovsky nevylučujú.
zato "staré" verzie opätovne prehovárajú.
Žiť slobodne, veľa cestovať, chodiť na „rainbow“ hippie stretnutia, pobývať na eko farmách, prípadne vlastnú mať, alebo len chalúpku, jurtu pod lesom. Nebyť pritom moc závislý od práce a peňazí. Stretnúť ľudí, ktorí ma budú brať ok aj s mojou sociofobickou povahou, to je najväčší problém. Prečo to nerobím, tak slobodne zatiaľ žijem, aj na farmu čoskoro snáď pôjdem, no neviem si to všetko predstaviť bez duše vedľa mňa a keďže ju nemám je to zložité. A tiež je možnosť že ma šťastným nespraví nič, potom príde na radu dobrovoľné opustenie sa. A možno bude nakoniec všetko inak.
ked tak citam tie komentare hore zacinam sa citit coraz neschopnejsie. ako to ze vsetci tu vedia co chcu v zivote dosiahnut a ja nie?
v ziadnom pripade nechcem mat robotu kde budem od rana do vecera len sediet niekde v kancelarii, ale nechcem ani pracu v ktorej sa budem neustale presuvat z miesta na miesto.
nechcem sa usadit, predstava ze cely zivot prezijem na jednom mieste sa mi vobec nepaci, no na druhej strane cestovanie z duse neznasam.
neznasam spolocnost, najradsej by som byvala niekde daleko v horach/lese mimo civilizacie, ale na druhej strane ma desi predstava ze v tych tmavych horach budem zit do smrti sama.
teraz si neviem predstavit ze by som mala rodinu, ziadne deti nechcem, neviem si predstavit ako by som sa o nich ppostarala ked mam problemy sama so sebou, ta zodpovednost je hrozna. ale zase ked budem mat 60 a budem zit uplna sama len so psom to budem hrozne lutovat...
šťastie je rozhodnutie, nie niečo, čo treba dosiahnuť, zaslúžiť si, získať...
za svoj krátky život som zistila, že:
a) ľudia hľadajú svoje šťastie vonku, v iných veciach miesto samých seba, preto
b) sú na šťastie skúpi a vlastne sa oň nevedia podeliť, a preto
c) nevedia nájsť vonku nič, čo by ich šťastie (vychádzajúce zvnútra) robilo celistvým.
moje ciele, plány a sny sú druhá vec. neprinesú mi šťastie ako také, môžu ho len posilniť (oslabiť), môžu mi priniesť pocit zadosťučinenia a podobne. ale svoje šťastie nefixujem na niečo, čo je pominuteľné, to je hlúposť. moje šťastie je fixované na vedomosť, že som presne tam, kde mám byť, že tie zlé veci ma formujú a dobré veci dávajú nádej na lepšie zajtrajšky.
Domček pri lese, zvieratka, zahradka, ateliér a moja láska.. Nie som moc náročná v týchto veciach ako si predstavujem svoj život.. Tá jednoduchost by mi úplne vyhovovala zo všetkého najviac..
Kedysi som mala strašne veľa veľmi náročných snov za ktorými som si šla ale zistila som že taký život nie je pre mňa..
Nemám absolútne žiadnu predstavu ani túžbu ani cieľ ani sen, proste nenávidím plány a neplánujem sa nich v živote držať. Neviem čo bude a ani neviem čo chcem aby bolo.
osoba s ktorou si bude úplne rozumieť a budeme si navzájom všetkým, to je moja predstava šťastia a nič dôležitejšie s vyššou hodnotou pre mňa neexistuje
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
29 komentov
planujem dokoncit gympel, ist na vysoku spojenu s chemiou / bio (farmacia najskor), odstahovat sa do svajciarska, rakuska, poslednu dobu rozmyslam aj nad tym, ze zostanem
pracovat najprv v lekarni, neskor mozno aj vlastnu zalozit, najst si takeho uplne mojho chybajuceho, splodit spolu z lasky 2 deturence, chlapceka a dievcatko, mat domcek, niekde pri jazere a psa, aspon jedneho
a ak budeme mať moc penazi, tolko kolko nam nebude treba tak ich budeme dávať, tým ktorí ich nemajú
plán b : McDonald
Ako si predstavujem ideálny život? To by bolo na dlhsie ja mám môj život rozdelený na určité časové kapitoly...
Prečo si sny neplnim? Tie väčšie zatiaľ nemôžem a tie mensie sa snažím plniť.
postup je nasledovný: zmaturujem, prijímu ma na VŠ, nájdeme privát, budem bývať s mojou najsuper najlepšou kamoškou a potom si budeme užívať Nitru a budem najsamšťastnejšia
^predstava toho ze by som mala prezit pokojny zivot na jednom mieste ma za prve ani nejak nenadchyna, za druhe ani nemam pocit ze by som mohla taky zivot niekedy viest, ja budem prostô dobrodruh, alebo troska.
čiže mne ku šťastiu stačí cestovať s ľuďmi čo ľúbim
a to plánujem
ALE
zároveň je tam taký zdanlivý paradox, že byť TU a TERAZ
+
mieriť ustavične k najlepšej verzii seba samého
sa nijakovsky nevylučujú.
zato "staré" verzie opätovne prehovárajú.
» www.birdz.sk/webka/thrwtchr/...
» www.birdz.sk/webka/thrwtchr/...
v ziadnom pripade nechcem mat robotu kde budem od rana do vecera len sediet niekde v kancelarii, ale nechcem ani pracu v ktorej sa budem neustale presuvat z miesta na miesto.
nechcem sa usadit, predstava ze cely zivot prezijem na jednom mieste sa mi vobec nepaci, no na druhej strane cestovanie z duse neznasam.
neznasam spolocnost, najradsej by som byvala niekde daleko v horach/lese mimo civilizacie, ale na druhej strane ma desi predstava ze v tych tmavych horach budem zit do smrti sama.
teraz si neviem predstavit ze by som mala rodinu, ziadne deti nechcem, neviem si predstavit ako by som sa o nich ppostarala ked mam problemy sama so sebou, ta zodpovednost je hrozna. ale zase ked budem mat 60 a budem zit uplna sama len so psom to budem hrozne lutovat...
a mačičky.
za svoj krátky život som zistila, že:
a) ľudia hľadajú svoje šťastie vonku, v iných veciach miesto samých seba, preto
b) sú na šťastie skúpi a vlastne sa oň nevedia podeliť, a preto
c) nevedia nájsť vonku nič, čo by ich šťastie (vychádzajúce zvnútra) robilo celistvým.
moje ciele, plány a sny sú druhá vec. neprinesú mi šťastie ako také, môžu ho len posilniť (oslabiť), môžu mi priniesť pocit zadosťučinenia a podobne. ale svoje šťastie nefixujem na niečo, čo je pominuteľné, to je hlúposť. moje šťastie je fixované na vedomosť, že som presne tam, kde mám byť, že tie zlé veci ma formujú a dobré veci dávajú nádej na lepšie zajtrajšky.
Kedysi som mala strašne veľa veľmi náročných snov za ktorými som si šla ale zistila som že taký život nie je pre mňa..