Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo tu vlastne sme ? Vie mi niekto ponúknuť rozumnú odpoveď ? Alebo je náš život len bezvýznamný kúsok času, ktorý treba pretrpieť kým zomrieme a na druhej strane nebude nič.
čo ak zmysel nie je?
čo ak to tu proste máš vydržať až kým neumreš, tak ako to vedia vydržať rastliny a mravce a všetok zvyšok, ktorý nemá potrebu sa nad všetkým zamýšľať?
Zmysel života vo všeobecnosti neexistuje a myslím si, že ak aj má nejaký človek problém, jeho zmysel by mal byť daný problém odstrániť, alebo minimalizovať.
pre kresťana katoliíka je to príprava duše na večnosť, uprednostniť všetko pred týmto materialnym svetom plného pýchy, cynizmu, mamonársta, odpornej zábavy, zabíjania a dehonestovania svojho ducha....
čas letí a prísť pred boha s "čistým štítom" si vyžaduje, aby sme sa stali tými, Božími deťmi, akými nás Stvoriteľ učinil...
kto toto pochopí najde v duši pokoj, vyrovnanosť, lásku, šťastie a naplnenie svojho života...
@narazuvzdornaa To je nahodicka, vcera/dnes som robil ulohy do svitania, az som rano skoro nestihol bus na hodinu Vymyslim pre teba do vecera nejaky ruzovy motivacny bullshit. Btw to mate take krotke zapoctove tyzdne na STU-cke? :o
@19 Zmysel života rozmnožovanie je podľa mňa dosť plytký a vôbec ma nenapĺňa. A v podstate keď si to tak uvedomím, tak ma už nenapĺňa vôbec nič. Zdá sa mi, že život je o ničom a že ho len treba pretrpieť. Nemyslím si však, žeby to dakto zariadil takto, len neviem čo by teda mal byť ten zmysel.
Ak si ho mám sama určiť, tak by to možno mala byť láska, lenže tá sa v dnešnom svete aj tak nedá nájsť. Česť výnimkám. Neviem, ale keď sa nad tým zamyslím, podľa mňa je tento svet strašne zbytočný a pravdepodobne sem nepatrím.
ja vidim svoj zmysel zivota v pomoci inym, ale je to tazka cesta, lebo na ludi, ktori naozaj potrebuju pomoc, vacsinou nie je prijemny pohlad.
nad zivotom sa netreba prilis zamyslat, treba sa hlavne snazit prezit si rozne situacie, zazit dobro aj zlo, dotknut sa bohatstva aj chudoby, spoznat roznych ludi, rozne mentality a rozne zivotne pribehy.. stretnut hlupych aj mudrych, pocuvat aj rozpravat - skratka si zazit kazdy uhol pohladu, ziskat rozhlad a spravit si nejaku ucelenu mienku o svete. dolezite je neplytvat svojim casom na nespravnych miestach a nemarnit svoje sily na interakcie s nevhodnymi ludmi.
@23 Ako inak sa naň dá dívať ? Rozmnožovanie sa len preto aby sa zachoval nejaký rod, druh. Však to tak ľudia robia vlastne. Ako králiky Akurát, že nejde o zachovanie rodu, ale o to aby si užili. A práve pre toto je svet taký aký je. Vytratila sa z neho láska, vytratilo sa z neho šťastie. Čoraz viac ľudí trpí tým, že tu musí byť. Rozbité rodiny a tak ďalej. Ráno je s jednou/jedným a poobede už zasa s inou/iným. Nejako tomu nerozumiem, načo je toto všetko dobre a uniká mi ten zmysel, pretože o rozmnožovanie určite nejde a možno preto sa mi to zdá príliš plytké aby to bola pravda.
Nevzdávam sa, len neverím. A keby som vedela, že svojím činom neublížim niekomu, komu možno na mne záleží len mi to nikdy nepovedal, tento rozhovor by ani nevznikol.
Druhá stránka veci. Takýto blbý svet mi ponúka inšpiráciu pre tvorbu, ktorá sa možno nikomu nepáči ale uvoľňuje.
Bytie je úžasná vec. Veľkolepá a nádherná. Občas akoby tu všetko malo svoje vedomie. Každý malí kamienok, aj každý objekt vo vesmíre. Akoby tu všetko tvorilo z toho čo mu to pred tým zanechalo... A zároveň je to dosť nezmyselná vec. Žiješ, aby si umrela. Nemáš ani len ten účel reprodukcie, pretože ani tá reprodukcie nie je vlastne potrebná. Celý svet len je a tvorí aj keď sa nič nepokúša stvoriť a ty sa môžeš brať ako nepodstatná bunka, alebo ako najžiarivejšie slnko vo vesmíre, stále to nezmení nič na tom, že tvoje vedomie sa rozloží spolu s tvojím telom a z tvojej existencie nezostane časom ani spomienka, ani myšlienka, ani kúsok uvedomovania si toho čo si prežila, nič len materiál pre ďalšie chladné, nezmyselné tvorenie, ktoré aj tak raz dosiahne svojho konca.
@genenica treba vediet komu pomahat, v akej situacii pomahat a do akej miery pomahat. lebo ludia si casto myslia, ze pomahaju, ale pritom robia presny opak.
ja sa skor stretavam s nepochopenim ako s vycitkami, ludia sa casto vyjadruju ze "preco pomahas?" "naco to robis?" "co z toho mas?" a prave po tychto skusenostiach som zistila, ze s ludmi chcem travit vela casu, ale nikoho k sebe nepustim prilis blizko.
a dalsia vec v ktorej vidim zmysel je ziskavanie novych poznatkov a skusenosti. ziaden den, pocas ktoreho sa naucim nieco nove, nie je zbytocny.
Pri tejto otázke si vždy spomeniem na to čo som sa učila v psychológii. Julien Offray De La Mattrie mal na to skvelý názor. Vraj príroda stvorila ľudí nato, aby boli šťastní, ale prioúšťal aj to, že život človeka nemá vôbec žiadny zmysel. A tejto teorie sa držím
ja mám svoj skromný zmysel v tvorení niečoho, čo mení.. svet. dobre nie, pár ľudí a vzhľadom na to, že pokiaľ máš len jeden zmysel, môžeš sa veľmi ľahko zlomiť, ideálne je ich mať viacero. zmysel je len subjektívne prežívaná realita v hlave každého jedného z nás. nie je to nič trvalé, je to de facto ideál, ktorý chráni pred všade číhajúcou vnútornou neistotou.
Život beriem ako príležitosť, ktorú som dostal. Je to pre mňa výzva niečo tu na svete vytvoriť, niečo po sebe zanechať, prispieť k ešte väčšej rozmanitosti. Svet je drsné, ale aj neskutočne nádherné miesto vo vesmíre. Veľa ľudí žije prízemne, stereotypne v jednom kolotoči a preto sa im stráca zmysel života. Treba nad životom premýšľať, treba sa realizovať, tešiť sa z maličkostí, čo vidíme okolo seba. Čerpať pozitívnu energiu z pozitívnych udalostí a prenášať svoje sny do reality.
@genenica máš depku, akú som mala ja, keď sa posralo viac vecí naraz. možno ti niekto zomrel, vyhodili ťa z práce, školy, šikanovali ťa, rozišla si sa, možno si v nejakej oblasti svojho života padla. Ja som padla naraz vo viacerých a mala som silné depresie. Prešli iba časom, za ktorý som si uvedomila, že to už nechcem prežívať a snažila som sa k tomu nevracať - nájsť si nový zmysel. Ľahko sa to hovorí, viem, ale urob to kvoli sebe. Musíš tu prežiť do svojej smrti, ktorá nevieš, kedy príde, teda ak to nechceš ukončiť sama. Je to tak, že raz si hore a raz dole. Ja som bývavala dole veľmi dlho, ale uvedomila som si, že mi to na pohode a psychike vôbec nijako nepridáva. Vyhýbam sa smutným, negatívnym veciam, keď je pekne, idem sa prejsť a snažím sa dobyť tou energiou aj na horšie časy, kedy mám pocit, že žijem len z povinnosti voči citom ľudí, ktorí ma majú radi.
Pravdou je, že aj keby si zomrela, tak títo ľudia tu sa s tým časom vyrovnajú, niektorí zabudnú a nakoniec tiež zomrú. Takže čokoľvek urobíš, urobíš dobre, aj keď si zvolíš ťažšiu cestu. Žiť je umenie, treba byť pozitívny, ale pamätať na to, že ako vysoko lietaš, tak hlboko vieš aj padnúť, takže lietaj v takom strede, a ak chceš vyššie, odlož si to na horšie časy, lebo z dna sa niekedy ťažko zbiera
Mňa napr. teší hudba, priatelia, príroda, fajn kniha, pohybová aktivita.
Pohyb je dosť dôležitý pre náladu. Treba mať rovnováhu vo všetkom. A hlavne: Nestavaj svoj život na jednej oblasti. Iba na citovej, iba na pracovnej, iba na sociálnej, iba na duchovnej, iba, iba, iba. Venuj sa viacerým a šťastie si ťa nájde samo.
Zmysel života neexistuje. Keby som tu nebola, nič by sa nestalo. Keby nebola moja mama, tiež nič. Keby si žila celý život sama, tiež nič. Každý je nahraditeľný, ale existujú city, ktoré nás chránia. Takže láska (k čomu alebo ku komukoľvek) je zmyslom.
@storcko
Áno, láska by mohla byť zmyslom, ale láska už nie je . To je len nejaká minulosť, čo možno bola kedysi. Teraz, nemáš krásu, nemáš peniaze... nemáš nič. Všetko je len o sexe a tým sa aj začína a malo by sa ním končiť.
Neviem, možno to tak nie je. Nevidím zmysel v ničom. Tiež ma kedysi bavila hudba, knihy, písanie kníh, vyrábanie rôznych hovadín, grafika, obrázky, fotenie... no bolo toho neskutočne veľa a zrazu? Zrazu tu nič nie je. Cítim sa prázdna, nerozumiem zmyslu, nerozumiem ničomu.
Keď idem do práce, pozriem sa na tých ľudí pekne na nich vidím, že niekoho majú, že sú šťastní a to aj ak sú omnoho mladší.
Teraz vidím, len faloš, úsmevy, ktoré nepatria mne, nie sú pre mňa, nie sú moje, ako keby ani neexistovali. Chcela by som tomu rozumieť, ale nevidím dôvod prečo to ľudia robia. Robí im to radosť? Mám milión nezodpovedaných otázok na ktoré nedokážem nájsť odpoveď.
Načo som tu ? Keď tu nebudem, aj tak to bude každému jedno, tak načo sa viac trápiť, keď sa to dá ukončiť a dá sa to skončiť ihneď.
@yoss
Zmyslom života by teda malo byť niečo po sebe zanechať? Ale keď sa budem stále snažiť len dačo po sebe zanechať, aby na mňa ľudia nezabudli budem robiť len veci, ktoré sa odo mňa očakávajú, ktoré tu musia byť. Moje sny sa už dávno do reality preniesť nedajú.
@genenica Nie, zmyslom života je sa realizovať, dostala si mozog a telo a s tým by si mala niečo na svete uskutočniť, aby to malo zmysel. Keď si kúpiš pero, tiež ho môžeš hneď zahodiť, lebo sa ti napr. znepáči jeho farba, ale môžeš ním napísať napr. aj knihu, takú, ktorá napr. povzbudí ľudí, alebo im v niečom pomôže, alebo pri nej budú relaxovať a zostane tu niekoľko desaťročí. Nerob to, čo ti kážu iní, rob to, čo v sebe cítiš, že by si mala robiť, lebo takto to má byť. Každý človek má sny, alebo ho to niekam tiahne, nejakým smerom v živote a ten smer si musíš vybrať aj ty a naplno sa realizovať. Nerob to pre iných, rob to pre seba a iný to ocenia. Ale to nie je podstatné. Sny sa určite dajú preniesť do reality, ale musíš chcieť. Týmto vyjadrením si však ukázala akou cestou sa vydáš ďalej, domietla si svoje pôvodné sny, ale to je tvoja cesta, takto to malo byť, niečo si zavrhla, niečo skončilo, ale len preto, aby iné, niečo nové, niečo lepšie a bližšie tvojmu srdcu a chceniu začalo. Sama si určuješ cestu a to je dobre. Sama si vytváraš ten zmysel, vidíš to ?
@yoss Písala som knihy od 11 rokov, ani jedna sa nevydala. Nemáš kontakty, nemáš peniaze nemáš nič. Ja som len znechutená z toho ako to tu funguje. Neviem, pár dní mám takéto nálady. Samozrejme nie prvých pár dní, ale.... Nechcem aby ma dakto ľutoval alebo dačo podobné, nechcela som to zavrhnúť ale ono to nefunguje. Svet si vytváram ja a ľudia okolo mňa.
@genenica Pozri ja som tiež neskončil školu tak, ako som chcel, ale otvorilo mi to úplne iné možnosti, takže svet mal so mnou iný plán a teraz si uvedomujem, že to bolo správne. Každý človek máva takéto obdobia, ale ver, že sa to lepší, život je ako hojdačka, dôležité je pokračovať aj keď krvácaš a aj keď lietaš
@yoss
Ďakujem za podporu, ja školu ani nemám nejako v pláne dokončiť očividne Ale máš pekné prirovnania a dokonca im rozumiem Takže dôležité je nevzdať sa a nie akou cestou ideme.
Ja si myslím, že zmysel života neexistuje. Som o tom presvedčená. Možno malý zmysel vidím v tom, že tu zanechám nejakého potomka. Ale to je dosť klišé. Ale inak skutočne nič. Ženieme sa za niečím celý život, stále máme nejaký nový cieľ , keď ho naplníme stále si dáme nový. Nikdy nie sme spokojný. A nakoniec proste umrieme. Život proste bol, je a bude. A tak sme aj my.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
46 komentov
kazdy je jedinecna existencia s vlastnym osudom nic take ako vseobecny zmysel neexistuje
čo ak to tu proste máš vydržať až kým neumreš, tak ako to vedia vydržať rastliny a mravce a všetok zvyšok, ktorý nemá potrebu sa nad všetkým zamýšľať?
čas letí a prísť pred boha s "čistým štítom" si vyžaduje, aby sme sa stali tými, Božími deťmi, akými nás Stvoriteľ učinil...
kto toto pochopí najde v duši pokoj, vyrovnanosť, lásku, šťastie a naplnenie svojho života...
zmysel života z biologického hladiska je rozmnožovanie a predávanie génov ďalej
a z ľudského je to iba to čo si sama určíš, tvoje jadro a podstata žitia a každodenného pôsobenia ...
Ak si ho mám sama určiť, tak by to možno mala byť láska, lenže tá sa v dnešnom svete aj tak nedá nájsť. Česť výnimkám. Neviem, ale keď sa nad tým zamyslím, podľa mňa je tento svet strašne zbytočný a pravdepodobne sem nepatrím.
nad zivotom sa netreba prilis zamyslat, treba sa hlavne snazit prezit si rozne situacie, zazit dobro aj zlo, dotknut sa bohatstva aj chudoby, spoznat roznych ludi, rozne mentality a rozne zivotne pribehy.. stretnut hlupych aj mudrych, pocuvat aj rozpravat - skratka si zazit kazdy uhol pohladu, ziskat rozhlad a spravit si nejaku ucelenu mienku o svete. dolezite je neplytvat svojim casom na nespravnych miestach a nemarnit svoje sily na interakcie s nevhodnymi ludmi.
Dnes aj keď pomôžeš tak zostaneš ten najhorší človek.
s tou láskou máš pravdu a podľa mňa by si sa nemala vzdávať, apatia je to najjednoduchšie čo môže človek urobiť
Nevzdávam sa, len neverím. A keby som vedela, že svojím činom neublížim niekomu, komu možno na mne záleží len mi to nikdy nepovedal, tento rozhovor by ani nevznikol.
Druhá stránka veci. Takýto blbý svet mi ponúka inšpiráciu pre tvorbu, ktorá sa možno nikomu nepáči ale uvoľňuje.
ja sa skor stretavam s nepochopenim ako s vycitkami, ludia sa casto vyjadruju ze "preco pomahas?" "naco to robis?" "co z toho mas?" a prave po tychto skusenostiach som zistila, ze s ludmi chcem travit vela casu, ale nikoho k sebe nepustim prilis blizko.
a dalsia vec v ktorej vidim zmysel je ziskavanie novych poznatkov a skusenosti. ziaden den, pocas ktoreho sa naucim nieco nove, nie je zbytocny.
Pravdou je, že aj keby si zomrela, tak títo ľudia tu sa s tým časom vyrovnajú, niektorí zabudnú a nakoniec tiež zomrú. Takže čokoľvek urobíš, urobíš dobre, aj keď si zvolíš ťažšiu cestu. Žiť je umenie, treba byť pozitívny, ale pamätať na to, že ako vysoko lietaš, tak hlboko vieš aj padnúť, takže lietaj v takom strede, a ak chceš vyššie, odlož si to na horšie časy, lebo z dna sa niekedy ťažko zbiera
Mňa napr. teší hudba, priatelia, príroda, fajn kniha, pohybová aktivita.
Pohyb je dosť dôležitý pre náladu. Treba mať rovnováhu vo všetkom. A hlavne: Nestavaj svoj život na jednej oblasti. Iba na citovej, iba na pracovnej, iba na sociálnej, iba na duchovnej, iba, iba, iba. Venuj sa viacerým a šťastie si ťa nájde samo.
Zmysel života neexistuje. Keby som tu nebola, nič by sa nestalo. Keby nebola moja mama, tiež nič. Keby si žila celý život sama, tiež nič. Každý je nahraditeľný, ale existujú city, ktoré nás chránia. Takže láska (k čomu alebo ku komukoľvek) je zmyslom.
Áno, láska by mohla byť zmyslom, ale láska už nie je . To je len nejaká minulosť, čo možno bola kedysi. Teraz, nemáš krásu, nemáš peniaze... nemáš nič. Všetko je len o sexe a tým sa aj začína a malo by sa ním končiť.
Neviem, možno to tak nie je. Nevidím zmysel v ničom. Tiež ma kedysi bavila hudba, knihy, písanie kníh, vyrábanie rôznych hovadín, grafika, obrázky, fotenie... no bolo toho neskutočne veľa a zrazu? Zrazu tu nič nie je. Cítim sa prázdna, nerozumiem zmyslu, nerozumiem ničomu.
Keď idem do práce, pozriem sa na tých ľudí pekne na nich vidím, že niekoho majú, že sú šťastní a to aj ak sú omnoho mladší.
Teraz vidím, len faloš, úsmevy, ktoré nepatria mne, nie sú pre mňa, nie sú moje, ako keby ani neexistovali. Chcela by som tomu rozumieť, ale nevidím dôvod prečo to ľudia robia. Robí im to radosť? Mám milión nezodpovedaných otázok na ktoré nedokážem nájsť odpoveď.
Načo som tu ? Keď tu nebudem, aj tak to bude každému jedno, tak načo sa viac trápiť, keď sa to dá ukončiť a dá sa to skončiť ihneď.
@yoss
Zmyslom života by teda malo byť niečo po sebe zanechať? Ale keď sa budem stále snažiť len dačo po sebe zanechať, aby na mňa ľudia nezabudli budem robiť len veci, ktoré sa odo mňa očakávajú, ktoré tu musia byť. Moje sny sa už dávno do reality preniesť nedajú.
Ďakujem za podporu, ja školu ani nemám nejako v pláne dokončiť očividne Ale máš pekné prirovnania a dokonca im rozumiem Takže dôležité je nevzdať sa a nie akou cestou ideme.