Vcera mi napadla zaujimava myslienka... musim ju tu napisat
Farebne svetlo, ktore vnimame, nie je nicim inym nez elektromagnetickym vlnenim. Do spektra EM vlnenia patria radiove vlny, mikrovlny, infracervene ziarenie, UV ziarenie...a viditelne s
noo, tak pozri, po prve, v sietnici má každý LEN dva typy svetlocitlivých buniek. tyčinky a čapíky.
čapíky sú uspôsobené ku vnímaniu svetla o vyššej intenzite a ku vnímaniu farieb. zdravý človek má tieto čapíky akoby "rozdelené" na tri systémy- jednotlivo vnímajúce farbu modrú, červenú a zelenú. kombináciou týchto farieb v rôznych pomeroch vzniká tá ktorá farba, ktorú my vnímame ako napr. oranžovú.
trochu ma zaujala tá poznámka o 20 základných farbách. a ktoré by to boli podľa teba?
Si to nepochopila Samozrejme ze si predsa nedokazes predstavit tie ine farby, ked si ich nikdy nevnimala! Ved o tom bola, alebo aspon mala byt, vacsina mojho prispevku... Zvierata co vnimali 2 farby si tiez nedokazali predstavit cervenu. RGB - to tvori dokopy iba svetlo viditelne clovekom. Ale vo fyzike znamena svetlo cele elektoromagneticke spektrum - a to je oveeela rozsiahlejsie.
Ano, presne. Kazdy vnima pod "cervenou", "zelenou" a "modrou" tie iste svetelne frekvencie - ale kazdy ich moze vnimat ako uplne ine farby. Nevravim ze to tak je, len cisto teoreticky...
Cele je to len o prenose a spracovani informacie. Kazdy fyzikalny objekt mozme brat ako nosic urcitej informacie. Pri strete tohto objektu s inym objektom, napr. castou ludskeho tela, nazvime ju senzor, mozu nastat dva pripady: (rozoberme pripad molekul vonnej latky)
1. senzor nie je urceny na zachytavanie daneho typu informacie (napr. oko nazachytava vonu, preto ak budes mat zapchaty nos a otvorene oci nebudes citit vonu, ktora ta obklopuje)
2. senzor disponuje vlastnostou (cez rozne fyzikalne procesy) podat po strete s nosicom specifickej informacie informaciu do mozgu (teda ak vona dorazi do nosa informacia sa dostane do mozgu). Tu je informacia zatriedena a ulozena, ak si danu vonu este necitil mas pocit novej vone, ak uz ano, mozu sa v navaznosti na opatovny prichod danej informacie vyvolat spomienky atd.
Nemyslim ze je nutne (a vhodne) nazyvat ludskym okom neviditelne zlozky EM spektra farbami, skresluje to problematiku a matie (prispevok 2). Vela zvierat ma potrebne senzory (receptory) na vnimanie informacii, ktore ludia nemaju - netopiere, hady apod. Napokon vsak ludia si tento "hendikep" velmi ucinne vynahradili - ked nas neobdarila evolucia, potrebne senzory sme si vyrobili sami - radary, termovizne kamery a mnoho dalsieho (i ked zatial vystupne informacie tychto senzorov putuju do ludskeho mozgu NIE priamo, ale typicky cez svetlo - napr. vidis obraz termoviznej kamery na monitore pc. TU je rozdiel medzi klasickym zmyslom a tym, ktory nemame prirodzene zabudovany. Stacilo by namontovat vyrobene receptory do ludskeho tela, povedzme mala termovizna kamera v oku, informacie, kt. zachyti odvadzat PRIAMO do mozgu, a mas dalsi zmysel)
Zdravi ludia vnimaju farby rovnako, pri poruchach zraku (farboslepost apod.) to moze byt inak.
Na zaver uz len jedna vec, ktoru som tak trocha naznacil: Nemyslim, ze sa u ludi niekedy vyvinu dalsie zmysly evoluciou, jednoducho preto, ze na to uz nebude dost casu. Skor verim, ze ludia si uz v priebehu najblizsich tisic rokov kompletne prebuduju sami A(LEBO) rozvoj techniky dosiahne uroven, ked si tieto zmysly implementujeme technicky, tie geneticky.
Zaujimava myslienka, ze ludia si kompletne prebuduju genom... ale podla mna je to nielen nebezpecne ale uplne zbytocne. Naco nam dalsie zmysly, ked sme aj tak na vrchole evolucie, mame k dispozicii vsetku tu techniku a sme sami o sebe na takej urovni, ze onedlho budeme moct povedat, ze sme "pochopili prirodu"? Kym neznicime Zem a nebudeme sa potrebovat prisposobit zivotu na Marse, snad umela evolucia potrebna nebude
1ka: ja mam (takmer) same jednotky a to sa ani moc neucim. Ze sa casto pobavim na tvojich komentaroch, poviem to len takto: ked ti "taketo kokociny" stoja za to, aby si sem pridal nazor, sam si kokot. S pozdravom
Mid: Tvoj nekriticky narcizmus a pocit dokonalosti ludstva nikam nevedie. Co nenapreduje, to stagnuje, co stagnuje, to upada. Vsetko moze sposobit uzitok aj skodu, od vreckoveho nozika po atomovu bombu. Len s vacsimi objavmi prichadza vacsia zodpovednost. Rozvoj pojde vpred takym tempom (bude drzany na uzde), aby to neafektovalo strednu generaciu (gen. ktora ma strednu - v ramci ludstva priemernu hodnotu vlastnosti ako vek, inteligencia, adaptabilita, flexibilita...), ktora tvori hodnoty, do miery psychickeho kolapsu a neschopnosti vyrovnat sa s dosledkami rozvoja. Stari su nezaujimavi z tohto hladiska (koho aj dnes zaujima, ze babky nerozumeju pocitacom?), mladych vychovas tak, ze nove veci pre nich budu bezne. A tak tvoje deti budu zaujimat tvoje nareky nad novymi technologiami prave tak malo, ako teba horekovanie tvojej babky (neber konkretne) nad tym, ze co dobre priniesli pocitace, ked za tym mladi furt len vysedavaju ani zahradku okopavat nejdu.
I ked ja osobne som tiez skor za technicke ako biologicke riesenia, napr. radsej vyrobit dokonalu mechanicku ruku - protezu, ako modifikovat genom sposobom, aby ruka po odtati automaticky dorastla (myslim ze je zjavne preco), popchol ma postoj "ved my uz sme dokonali tak si pome valat sunky aby sme nahodou nieco nedojebali".
Ja nad modernymi technologiami nenariekam a nehovorim o dokonalosti ludstva. Hovorim skor o dokonalosti prirody. Je dobre poznavat a vediet, ako funguje vesmir... ale robit take hluposti ako prebudovavat ludske DNA - to je predsa uplne narusenie tej prirody. Kym ma nase DNA v rukach evolucia, vyvijame sa automaticky a kym budeme zit na Zemi, budeme aj na pozemsky zivot maximalne prisposobeni.
Ale ked to vezmeme do vlastnych ruk, tym sa pre nas cela evolucia konci a ak sa raz nase zivotne prostredie zmeni a budeme vyzadovat dalsiu adaptaciu aby sme prezili; budeme namiesto prirodzeneho vyvoja musiet KAZDEMU cloveku zmenit DNA pohlavnych buniek a oplodnit cele ludstvo umelo. Len tak by sa dalo dosiahnut, ze nase potomstvo bude mat s istotou to "spravne" DNA. Co ty na to?
1. Kym ma nase DNA v rukach priroda, vyvijame sa NAHODNE
2. Ak pride nejaka zmena, momentalne mame sance:
a. ak bude dostatocne pomala, prisposobime sa
b. ak nebude, mame smolu. Minimalne bez genoveho inzinierstva ci pokrocilej techniky. Ako vravieva moj priatel, hovno, hovno, zlata rybka D Vyhynuli dinosaury po nahlej zmene prostredia, cloveku sa moze stat to iste. S prirodzenou evoluciou. Pri genovom inzinierstve je vsak sanca zvratit to z generacie na generaciu a zachranit ludstvo. Opat vsak vravim, ze ja som skor za (trocha bagatelizujem tento priklad) bunker pred radiaciou ako za geneticku upravu cloveka na sposob, aby mu nevadila. Ale tieto veci sa budu diat (uz sa zacali) ci sa ti to paci alebo nie. Myslim, ze za tisic rokov by si ludstvo nespoznal.
Pocuj Xeno, evolucia naozaj nie je a nikdy nebola nahodna Ja som uz o tom pisal a kazdy, kto sa o evoluciu vazne zaujima a pripadne ju hlbsie studuje a venuje sa jej, si to musi uvedomovat. Viaceri vedci na to uz maju teorie a asi najrozumnejsia je Sheldrakova teoria o morfogenetickych poliach. Pozri si ju. Nie je to teoria o evolucii, ale zahrna to v sebe aj evoluciu.
Keby sme sa vyvijali nahodnymi mutaciami, NEMALI BY SME ZIADNU SANCU PREZIT az po sucasnost. A nielen my ale ZIADEN zivy organizmus. Staci trochu logiky.
Vsetci vedci sa zhoduju na tom, ze zvierata (rastliny, prvoky...) sa svojmu prostrediu PRISPOSOBUJU a tak vznikaju nove druhy a prebieha to comu vravime evolucia.
Zebre narastli ciernobiele pruhy, aby predatori neodhalili jej vzdialenost. Zirafe dlhy krk aby dosiahla na strom akaciu, ktory je hlavnym zdrojom jej potravy. Vtaky nadobudli aerodynamicky tvar, clovek dostal inteligenciu a obojzivelniky schopnost dychat vzduch. Problem je az v tom, ze aj ked vacsina vedcov tvrdi, ze organizmy sa prostrediu prisposobovali, takmer nikto si netrufa povedat ako by to bolo mozne. V ucebniciach o evolucii sa pise zaroven, ze ide o nahodne mutacie, a na inych stranach ze ide o cielenu adaptaciu.
V DNA takeho cloveka su vsak 3 miliardy nukleotidov (cervy ich maju este viac) a nahodnymi mutaciami by NEBOLA SANCA na take dokonale a domyselne systemy, akymi prisposobit organizmy na prostredie, v ktorom ziju. Staci sa zamysliet a netrvat nutne na tej "vedeckosti".
Ale ked sme uz pri tej vedeckosti...snad si uz pocul, ze fyizici najnovsie tvrdia, ze inteligencia, mysel a myslienky nie su funkciou mozgu, ale akehosi druhu energie, na ktoru sa nas mozog dokaze naladit. Konkretne tvrdia, ze je to nejaky specialny druh elektromagnetickeho vlnenia v zakrivenom casopriestore ci nieco take... Nech je to uz cokolvek, len to potvrdzuje hypotezu, ze v zivych organizmoch sa mozu vyskytovat "morfogeneticke polia" (to o com hovori Shaldrake, ak to nepoznas mozes sa pozriet na nete) a tieto polia naviac mozu byt nositelmi zvlastneho typu inteligencie, ktora riadi aj proces evolucie. Len dodam, ze toto je len jedna z moznosti - ta, s ktorou prisiel Shaldrake. A mne sa zda urcite pravdepodobnejsia, ako keby malo ist o "nahodne mutacie".
"Ja som uz o tom pisal" DD A JA som uz pisal, ze evolucia nahodna JE. Neviem, skade beries tie suverenne, arogantne a smiesne nazory o "vsetkych vedcoch" a o tom, ze kazdy logicky uvazujuci clovek musi dospiet k tomu, ze akurat ty mas pravdu.
Ja idem s kozou na trh. Uvediem link na velmi dobry clanok o evolucii, kde sa pise o.i. o jej zakladnych principoch - nahodne zmeny a prirodzena selekcia. Je to clanok na najznamejsej modernej internetovej encyklopedii, reprezentujuci nazor vacsiny vedeckej komunity. Link
Tak mi prosim ta poskytni odkazy na vyjadrenia tych "vsetkych vedcov", ktori tvrdia opak.
Stale nechces pochopit, ze to trvalo miliony rokov a automaticky prezivaju len schopne mutacie (prirodzena selekcia). Tak sa vyvinuli krocik po krocku vsetky dokonale systemy.
"Ale ked sme uz pri tej vedeckosti...snad si uz pocul, ze fyizici najnovsie tvrdia, ze inteligencia, mysel a myslienky nie su funkciou mozgu, ale akehosi druhu energie, na ktoru sa nas mozog dokaze naladit. "
Nepocul, tak dovol aby som sa ja nevedomec ignorantsky dovzdelal a odkaz ma na nejaky link. Takto, nehovorim, ze by na tom nemohlo nieco byt, ale v tvojom podani vyznievaju aj normalne akceptovatelne vedecke fakty ako rozpravky (vid samotny prispevok 1). Tak ak je to nieco racionalne, rad sa nad tym zamyslim, ale inak preferujem Dobsinskeho.
Prieci sa mi zatatost hrubeho zrna, ver si comu chces, ale ked to mienis prezentovat ako nieco vseobecne uznavane, laskavo to doloz nejakymi hodnovernymi odkazmi. Ak mas pocit, ze ja robim to co ti vycitam, len napis, co z mojich prispevkov si prajes aby som hlbsie podlozil.
A este: ja neberiem argumenty typu "staci sa zamysliet...", "kazdy logicky uvazujuci clovek". Je to obyacajna arogantna DEMAGOGIA.
- » www.putnici.sk/newsread.php?ne... - slovensky clanok o Sheldrakovych morfickych poliach. Nie je tam vysvetlena jeho teoria evolucie, ale ta bude na okraj spomenuta v dalsom linku. Btw, nepozeraj sa na to, ze je to stranka "www.putnici.sk" - Rupert Sheldrake je normalny, seriozny, aj ked alternativnejsie orientovany, vedec.
- » www.mwm.cz/index1.php?make... - klikni si na T.Bearden - interview, a ked si precitas 1. cast mozes citat aj tu druhu. Je to o tom mozgu vs. elektromagnetickych vlnach
-Veda potrebuje mat nejaku teoriu, a kedze idea ze evolucia pozna inteligenciu je nebezpecna, nie je o to velky zaujem. Dobra kniha, resp. praca dostupna vo Vedeckej kniznici, je ale napriklad od mojho menovca, slovaka Oravca: "Darwinova teoria je proti zakonom prirody". Tam sa pekne poukazuje na nedostatky v sucasnej koncepcii evolucie. Len strucne...jeden z nich je napr. ze druhy sa NEVYVIJALI HLADKO, postupne, mutaciu za mutaciou, ale CELYMI SKOKMI. V ziadnych vykopavkach, ani volne v prirode neboli najdene nejake "medzidruhy". Alebo ina vec; evolucia v zaciatocnych obdobiach zivota na Zemi prebiehala prilis rychlo na to, aby sa to dalo vysvetlit mutaciami. Za niekolko milionov rokov sa z jednobunkovcov vytvoriliobojzivelnky, plazy, a vsetko dovtedajsie; jednoducho nie je pravdepodobnost, ze vznikli za taky kratky cas take rozsiahle mutacie, ktore by vytvorili taku rozsiahlu faunu. Plus ostatne argumenty som uz urcite popisoval.
-Zaklad evolucnej teorie polozenej na mutaciach je teoria - vraj najpravdepodobnejsia teoria. NIE JE TO PODLOZENE PRAXOU. Nikto nepozoroval evoluciu druhov a neskumal pritom geny danych zvierat alebo rastlin. Je to teoria, rovnako ako aj to o com tu cely cas pisem ja. Ani to nie je vedecky dokazane. Takze PRETO sa oplati o evolucnej teorii aj ROZMYSLAT VLASTNYM MOZGOM (nie je to dostatocny argument; ale ani sucasna evolucna teoria nema "dostatocne argumenty", ake by sa patrili).
Btw, citam si ten "tvoj" clanok. Cele to uz nedocitam, nechce sa mi tolko prekladat. Ale z toho co tu citam zatial som sa nic nove nedozvedel. Ja VIEM, ze o tom je teoria evolucie
PS: Vies, ako sa niektore rastliny v Juznej Afrike staraju o zabezpecenie svojho potomstva? Ich semena maju obal z takej latky, ktora laka mravce, no ktora je zaroven prilis tvrda aby ju dokazali rozkusnut. Na tomto uzemi je mravcov kopa... A ked taketo semeno spadne na zem, mravce ho odnesu cez svoje mravenisko pod zem. Okrem toho ma to semeno na sebe kopu niecoho ako receptorov a ked je uz pod zemou, caka na vhodnu teplotu, vlhkost a slnecne ziarenie a vtedy zacne klicit. Skor ako bude vsetko vhodne, nezacne. Pritom vsak ma potencial na to, aby z neho rastlina vyrastla aj v nepriaznivych podmienkach.
Povedz mi dpc, akym sledom nahodnych mutacii sa tieto rastliny dopracovali k takemuto sposobu reprodukcie! A akym sposobom sa podla teba reprodukovali predtym a medzi tym, ked tie mutacie prebiehali.
"Most biologists believe that adaptation occurs through the accumulation of many mutations of small effect. However, macromutation is an alternative process for adaptation that involves a single, very large-scale mutation."
Aka makromutacia? Makromutacia, pri ktorej sa organizmus razne prisposobi na podmienky? To by mojej teorii aj vyhovovalo
Vacsina tvojej argumentacie proti nahodnym mutaciam stoji na baze privelkeho poctu moznych mutacii a prikratkeho casu. Myslim, ze to vystihuje tento uryvok:
"V DNA takeho cloveka su vsak 3 miliardy nukleotidov (cervy ich maju este viac) a nahodnymi mutaciami by NEBOLA SANCA na take dokonale a domyselne systemy, akymi prisposobit organizmy na prostredie, v ktorom ziju. Staci sa zamysliet a netrvat nutne na tej "vedeckosti"."
Teraz sa vsak zamysli ty. Neviem, kolko je cervov, tak sa budem zaoberat hmyzom, je to presne ten isty princip (tym odpovedam aj na prispevok 17). Na kazdeho cloveka pripada v sucasnosti priblizne 200 milionov jedincov hmyzu, teda na Zemi je cca 1,2.10^18 (viac ako miliarda miliard) jedincov hmyzu, pri ktorych reprodukcii dochadza k nahodnym genetickym mutaciam. Neviem, ako casto v priemere sa hymz rozmnozuje, ani to nie je potrebne, lebo z tych cisiel je jasne, ze kazdy jeden rok (obycajny jeden jediny rok) vznikaju giganticke pocty novych jedincov. Predpokladajme len ze sa pocet hmyzu rocne zachovava, t.j. vznik tych 1,2.10^18 jedincov. Predpokladajme, ze u kazdeho jedinca dojde k len jednej jedinej nahodnej mutacii. To je v priemere 12.10^17 / 3.10^9 = 4.10^8 mutacii na nukleotid!! Rocne!! Stale ti to je malo!?
Inymi slovami, ano, mas obrovske mnozstvo moznych nahodnych mutacii, ale mas este omnoho gigantickejsie mnozstva miest, kde mozu nastat!! (pouzitim slova miest namiesto jedincov naznacujem uplatnenie aj pre samotny vznik zivej hmoty).
A ako som uz vravel nespocetnekrat, principom prirodzenej selekcie prezivaju dalej len schopne mutacie.
""Most biologists believe that adaptation occurs through the accumulation of many mutations of small effect. However, macromutation is an alternative process for adaptation that involves a single, very large-scale mutation."
Aka makromutacia? Makromutacia, pri ktorej sa organizmus razne prisposobi na podmienky? To by mojej teorii aj vyhovovalo "
Neviem, ci ty ovladas inu anglicitinu ako ja, ale ja tam nevidim nic o prisposobeni sa na podmienky, ale o mutacii velkeho poctu genov naraz.
Najprv k tej druhej poznamke: mna z toho anglickeho clanku len zaujali tie dve vety za sebou, aj ked mi je jasne ze to tak pravdepodobne nemysleli ti co to pisali. Ale ak ta druha veta ma nadvazovat na predchadzajucu, tak by to malo znamenat nieco take "adaptacia organizmov na prostredie nemusi byt sposobena len nahromadenim viacerych mutacii, ale moze byt aj jedinou makromutaciou". A na to som potom reagoval - z to by musela byt paradna makromutacia. Ale to som nemyslel ako argument.
a teraz k tomu prikladu; nj, mas pravdu. Ale na taketo priklady by bolo treba brat len jeden konkretny druh a nie cely kmen ci risu hmyzu...lebo u kazdeho druhu prebieha evolucia inak. Ale ako potom vysvetlis, ze druhy sa nevyvijaju hladko a postupne (aspon co sa tyka ich stavby tela a morfologie), ale po skokoch, skratka po "druhoch"? Ze jeden druh mal oci zlozene z obycajneho nahromadenia svetlocitlivych buniek a dalsi uz ma primitivne komorove oko?
Cital som medzitym tie tvoje clanky, znie to celkom pekne, musim pripustit. Ale z mojho osobneho hladiska:
1. velakrat som sa o tom presviedcal a nadobudol som nazor, ze pointa veci byva v konecnom dosledku jednoducha. Vzdy ked som riesil nejaky prirodovedny priklad s obtiaznostou na hranici mojich osobnych moznosti, a potom som mal pristup k rieseniu, vzdy som zistil, ze riesenie je v skutocnosti ovela jednoduchsie ako produkty mojho snazenia. Genialita je v jednoduchosti. Aj princip Einsteinovych rovnic sa da vyjadrit troma vetami. Stephen Hawking vymyslal komplikovany fantasticky matematicko-fyzikalny model bran na vysvetlenie fenomenu chybajucej hmoty v galaxiach, dnes uz vieme, ze su za tym jednoducho nove druhy castic. Trocha natahujem pointu, ktora v konecnom vysledku nie je az taka smerodajna, ale chcem len povedat, ze som skor nachylny verit jednoduchosti ako zbytocnym komplikaciam. Nechcem pripisovat tomuto argumentu prepiatu dolezitost, je to len jedna z veci, co ma naladuju skor negativne voci Shledrakovym teoriam.
2. Neuznanie sirsou vedeckou komunitou je opat len ciastkovy argument. Isteze bolo vela geniov, ktori hlasali na tu dobu veci "proti hlavnemu prudu" a predsa pravdive, ako sa neskor ukazalo, ale za to nemusi nutne kazdy, kto pride s niecim proti vacsine, mat automaticky pravdu. Nemyslim, ze Sheldrakeove morfogeneticke polia su vec hroziaca rozvratom ludstva, aby mal niekto zaujem brojit proti nej, okrem toho ak by mala vacsina vedeckej komunity, co podla mna su otvoreni ludia mysliaci vlastnym mozgom, pocit, ze je to pravda, akceptoval by sa to viac. Opat len ciastkovy argument, neodsudzujem preto tu teoriu.
3. Ma ta teoria aj nejaky vedeckejsi popis? Verim, ze ano. V ramci takeho rozpravania pre laikov (nhovorim ze ja som odbornik) moze zniet pekne hocico, ale ci to tak vyzera aj vo vedeckejsej reci, ci je to technicky mozne cez detaily, ktore laik nepozna, musia posudit fundovanejsi.
Este som chcel nejake veci, ked ma napadnu, dopisem. Nemam za ciel potapat tu teoriu ale zatial ani nemam ziadne dovody jej verit.
Nj, jedincov druhu je menej, ale jednak je stale aj toto dost (ak si spominas vysli nam cisla velmi vysoke takze ich smelo mozme o par radov zmensit), jednak, ak si spominas raz som o tom pisal ja tiez sam rozmyslam a tej kvantovej fyzike v tom by som dal sancu. Elektron letiaci dvoma strbinami naraz - fakt, evolucia vsetkymi smermi naraz ... ?
Ci Shaldrake svoju teoriu fyzikalne odovodnil, to neviem. Jeho knihy som zatial necital. Ale napriklad ten fyzik, s ktorym som ti posielal link, tvrdi, ze je to tou Whitakkerovou elektromagnetickou strukturou, a ze je to nejaky kvantovy potencial...ja sa do toho nevyznam. Ale fakt je, ze vela fenomenov sa da vysvetlit vdaka tej teorii. Nenutim ta verit jej, ale konalo sa vela experimentov, ked izolovali ten isty druh zvierat na dvoch oddelenych ostrovoch (zvycajne opice). A ked experimentatori naucili jednu skupinu opic robit nejaku urcitu rutinu, v momente ked pocet opic co to robievali stupol na iste percento, zrazu to zacali uplne nezavisle od vsetkeho robit aj opice na druhom ostrove. A podobnych experimentov bolo viac.
Vies co sa mne osobne nepaci na modernej teorii evolucie? Je to len moj logicky postreh a mozno je to len mojou nevedomostou alebo zaujatostou, ale predsa mi, mozno, das za pravdu. A mozno mi to hned vyvratis a ja si budem pripadat trapne. Evolucni biologovia totiz jednak hovoria, ze evolucia vznika nahodnymi mutaciami a ich hromadenim, a zaroven hovoria o tom, ze prirodzenym vyberom sa organizmy prisposobuju na podmienky. Biologovia akoby tvrdili toto: "Druhy ziju a hromadia sa u nich rozne mutacie. Potom raz, napriklad pri nahlej zmene klimatickych podmienok, sa rozhodne, ktore z jedincov ostanu zit a preziju len tie, ktore maju vhodne mutacie. Tieto jedince sa nasledne rozmnozuju a vytvoria vlastny druh - ktory je "adaptovany". "
Ale: spravne mutacie sa museli hromadit v jedincoch tisice, mozno miliony rokov predtym, ako prisiel do hry "prirodzeny vyber". Je to tak pravdepodobnejsie, ako keby mala nastat rozhodojuca mutacia prave pred zmenou klimy. Lenze v takomto pripade bol dany "adaptovany druh" rozsireny uz miliony rokov predtym, ako nadisli podmienky na ktore uz bol prisposobeny. A tym padom v dobe zmeny klimy (ked ako sa vravi, prirodzeny vyber "sa postaral" o vznik adaptovaneho druhu) UZ EXISTOVALA POCETNA POPULACIA PRISPOSOBENYCH DRUHOV. Je to tak logicke.
A co spravil v skutocnosti prirodzeny vyber? Nic, len to, ze ostatne neadaptovane druhy vymreli. PV nesposobuje vznik druhov ale len ich zanik. Po prirodzenom vybere sa populacia adaptovanych bude rozmnozovat - priblizne - rovnakym tempom ako pred nim. Populacia adaptovanych druhov bude opticky vacsia, pretoze bude jedina zijuca. No pritom nebude vacsia ako by bola, keby PV neprebehol.
A teda je to uplne zbytocna zalezitost a druhy by sa teda v sulade s genetickymi poznatkami o mutaciach, mali vyvijat nie chronologicky podla podmienok, na ake sa museli prisposobit, ale tiez uplne nahodne. Clovek ziskal videnie cervenej farby davno predtym ako ho potreboval a obojzivelniky pluca davno predtym ako vysli na breh. V takom pripade by teda v evolucii vladol uplny chaos a nebolo by mozne nikdy hovorit o "adaptacii", o vyvoji pomocou adaptacie.
Prirodzenym vyberom mozno odovodnit to, +++ preco su v kazdom obdobi rozsirene iba prisposobene druhy na sucasne podmienky.+++ Odpoved: pretoze ostatne druhy prirodzenym vyberom zanikli. Ale nikto sa ziadnym prirodzenym vyberom neprisposobil.
A teraz fakt na opoziciu: paleontologicke vykopavky svedcia o tom, ze druhy sa naozaj VYVIJALI v casovej postupnosti podla podmienok, na ktore sa museli prisposobit, a nie uplne chaoticky.
Ake hromadenie? Ved mutacia je hned v kazdom novom jedincovi. Ked ma v jej dosledku napriklad 2 hlavy, je nemotorny a neviemaky, za prvym rohom ho cosi zozerie, a mutacia sa dalej nebude sirit, prostredie ju automaticky zahubilo, nebola to perspektivna mutacia (prir. selekcia). Keby vsak boli z nejakeho titulu dve hlavy dobre, trebars by sa nimi lepsie branil proti predatorom, jedinec by uspesne prezil, rozmnozoval sa, a dvojhlave mutanty by sa sirili dalej. Povodny druh by s nimi bud koexistoval alebo by zanikol, pretoze by bol znevyhodneny oproti lepsie "vybavenym" dvojhlavcom, a konkurencny boj by ho skolil Dalej sa vyvija uspesny druh
To co vravis by mohlo byt pravdive, ak by skutocne ta selekcia prebiehala len v urc. cas. obdobiach. Ale ona prebieha v kazdej sekunde.
"A teraz fakt na opoziciu: paleontologicke vykopavky svedcia o tom, ze druhy sa naozaj VYVIJALI v casovej postupnosti podla podmienok, na ktore sa museli prisposobit, a nie uplne chaoticky. "
Ano presne tak, ale ako som sa snazil ukazat prvym prispevkom, nijak to prirodzenej selekcii a nodneym mutaciam neprotireci.
Este k tej katastrofe, co preriedi druhy: ony sa na nu nijak nepripravovali vopred. Tym, ze je nahodnych mutacii velke mnozstvo, vytvorilo sa velke mnozstvo roznych zivocichov - t.j. vysoka biodiverzita, druhova rozmanitost. Ked pride katastrofa, je viac nez pravdepodobne, ze pokial nebude vskutku fatalna, urcite percento druhov moze prezit. Az tu nastane prisposobovanie sa podmienkam. Len pri tych druhoch, co aj tak prezili. Dalej budu prezivat v ich potomkoch len mutacie vhodne pre nove prostredie. Napr. ak by bola po masivnych erupciach sopiek po celom svete obloha zahalena na tisice rokov prachom, prezivsie jedince sa automaticky budu vyvijat k tomu, aby boli lepsie prisposobene zivotu v tme a chlade, zacnu im trebars stracat funkcnost zrakove organy apod.
Pozri sa, mozno som niektore tvoje myslienky nie celkom pochopil, ale jasny bod je to, ze selekcia prebieha neustale. Skus si dosadit do vlastnych uvah tento fakt, a povedz mi, ci ti to vysvetluje veci, alebo nie. Staci si uvedomit ze selekcia prebieha neustale v kazdom jedincovi so svojimi mutaciami v kazdom okamihu, mutacie sa nehromadia a necakaju uplatnenie, automaticky su prostredim pretriedovane v kazdom novom jedincovi.
Este k tomu kvantovemu previazaniu (pardon, predtym som omylom pouzil slovo teleportacia), zaujalo ma to, tak som nad tym rozmyslal:
Najprv si zopakujme experimentalne potvrdeny fakt:
Medzi dvoma kvantovymi objektami (poziadavka na to, aby bol obj. kvantovy, je len v jeho dostatocne nizkej hmotnosti), ktore spolu v minulosti interagovali, sa vytvori vazba, kvantove previazanie. Od toho casu ak sa zmeni stav jedneho objektu, OKAMZITE (nezavisle na vzdialenosti a rychlosti svetla) sa zmeni aj stav druheho objektu.
V ludskom ci zvieracom tele su rovnake elektrony a ine elementarne castice ako hocikde inde. Po zaniku jedinca ho rozkladace rozlozia na ine latky, molekuly, elektrony sa mozu dostat hocikam inam. Potrebne interakcie mohli povznikat vznikom novych jedincov ci roznymi komplikovanejsimi interakciami cez prostredie. Takto by sa dali vysvetlit aj mnohe parapsychologicke javy.
Ale jedna vec je ze prenos informacie sa nemoze diat rychlejsie ako svetlo. Ani tu sa fakticky nedeje, resp. kauzalita nie je narusena, lebo takto neprenesies ziadnu uzitocnu informaciu. Ale v spojeni s klasickymi komunikacnym kanalom sa takto da komunikovat, standardne podsvetelne. Tak funguje napr. kvantova kryptografia, najmodernejsia oblast kodovania udajov. No momentalne neviem, este nad tym budem rozmyslat, dost ma to zaujalo.
Neviem, ako presne funguje DNA a geneticky kod (resp. to bohuzial nevie nikto), ale keby bol ten geneticky jazyk tak jednoduchy, ze by stacilo par trefnych mutacii a vytvori sa novy uzitocny typ buniek, novy funkcny organ a sustava, tak by som vobec nepochyboval o tom, ze evolucia funguje na tom sposobe mutacii a selekcie.
Mas pravdu, neuvedomoval som si ze selekcia prebieha v podstate nonstop. Neuspesne mutacie vymru v podstate hned.
Ale tie svoje myslienkove pochody neviem celkom presne vyslovit... Teoria mutacii a selekcie v skratke dava v kazdom momente 2 moznosti:
-preziju jedince prisposobene na sucasne podmienky
-preziju jedince prisposobene na sucasne podmienky, no sucasne maju aj dalsie neutralne mutacie, cim teoreticky mozu byt prisposobene aj na mozne podmienky v buducnosti - maju teda mutacie, ktore im teraz k zivotu netreba, no nie su im na skodu, takze nezaniknu. A v buducnosti pri moznej zmene vonkajsich podmienok mozno tieto mutacie budu pre ich prezitie rozhodujuce. A mozno im budu tíeto geny navzdy nanic, ale takuto moznost rozoberat nebudeme
V oboch pripadoch sa tieto druhy rozmnozuju v sulade s prirodzenym vyberom, lebo na pritomnost su prisposobene, ich geny su na to dostacujuce.
Ale pozrime sa na druhu skupinu: ak davno v prehistorii narastli nejakej rastline trne, aj ked v jej okoli sa ziadne zvierata, resp. bylinozravce nenachadzali, je tato mutacia neutralna. Rastline to nebude vadit, bude jej to nanic, no prezije a bude sa rozmnozovat. A tak mozno o milion rok na to sa na toto uzemnie dostanu bylinozravce a v tom case tam bude existovat uz milionova, pocetna populacia rastlin s trnami - aj ked viac rastlin tam vzdy bude bez nich, nakolko pred milionom rokov trne povodne vznikli mutaciou iba jednej jedinej z kopy "adaptovanych" spoluzijucich rastlin. Po prichode bylinozravcov ostatne rastliny zaniknu, no tie s trnmi nie. Su uz totiz adaptovane - a boli adaptovane davno predtym ako to potrebovali.
Dnesnej tave mohli hrby narast davno predtym, ako sa na uzemi kde zije vytvorila pust - no kedze jej tato mutacia nijako neskodila, zachovala si ju a v sucasnosti ked je jej bydlisko sucastou puste, mozno povedat ze je "adaptovana". Chapes uz co som mal konkretne na mysli? Organizmy sa mozu "adaptovat" na "cosi" omnoho skor, ako to cosi pride a nemusi to mat nijaku casovu suvislost s datumom toho "cohosi". Akakolvek mutacia nie je neprospesna, bude sa sirit dalej aj ak nie je ani prospesna. A raz, ked uz bude zit pocetna populacia s touto mutaciou, mozno sa im stane prospesnou a vdaka nej preziju. Vedec povie, ze tieto druhy sa adaptovali na "cosi", ale v skutocnosti uz adaptovane boli davno predtym.
Hromadenie mutacii... pouzil som zle slovo: chcel som skor povedat dedenie mutacii. Popritom sa vsak urcite musia zmutovane geny (neutralne alebo prospesne), ktore nejaka rodina vlastni, mnoho generacii mutovat dalej, znova a znova, aby nakoniec vznikol nejaky novy funkcny organ. Teda - aspon nakolko sa v genetike moc nevyznam - predpokladam ze tak to je. Chcel som povedat v podstate to, ze mutacie, ktore som tu popisal pod tym druhym bodom, sa mozu DEDIT tisicky rokov a ked sa stanu uzitocnymi, bude uz na svete obrovska "rodina" prisposobenych. Vlastne sa uz len opakujem...takto som to myslel. Aj ked neviem ci to vobec je k veci, nakolko teraz vecer mi to uz prestava palit a ja si tie myslienky len tak automaticky preberam v hlave pri hudbe...
K tomu kvantovemu previazaniu: zajtra sa na tie linky pozriem, som zvedavy co tam bude. Lebo pokial je kvantove previazanie naozaj o tom co hovoris ty, dalo by sa tak vysvetlit to, co sa vysvetluje morfologickymi polami...nech uz aj zlozito, ale dalo by sa. Ale neviem ci si este pamatas na toho vedca, s ktorym som robil nedavno rozhovor (resp. ci si pamatas ze som s takym rozhovor robil) a on vravel, ze kvantove previazanie je jav specificky len pre dve castice: casticu hmoty a jej anticasticu, ktore spolocne vznikli z nejakeho ziarenia ci energie. Tieto anti-castice sa po vzniku oddelia a vyrazia od seba a iba v takomto pripade mozeme povedat, ze jedna castica ma presne opacne vlastnosti, stav, ako ta druha. Nech sa deje cokolvek a nech su akokolvek vzdialene. Ale ty vravis, ze sa to moze tykat akychkolvek dvoch castic... zajtra sa na to mrknem.
Ano uz chapem, dal si dobre priklady Ale poukazem este na jednu vec: v podstate si to zjednodusil na "tave sa vyvinu hrby, ktore este nie su prospesne, ale raz sa okolo nej vytvori pust a hrby prospesne zacnu byt".
Prva vec: nie som prilis nakloneny verit tomu, ze zivocichy existuju dlhe obdobia s organmi (vseobecne s produktami mutacii), ktore im nie su skodlive ani prospesne. Napriklad niektore zivocichy zijuce pod zemou povodne mali oci, ale postupne im stratili funkcnost, zakrpateli a dnes uz prakticky neexistuju. Hoci by tie oci mohli mat, ved im nie su na skodu. Verim teda skor, ze (iba) neuzitocne mutacie sa filtruju analogicky ako znevyhodnujuce.
Druha vec: Pust sa vsak tvori velmi dlhy casovy usek. Vychadzajuc z prveho bodu v okamihoch zaciatku tvorby puste "tavy" (nejaki ich predchodcovia), ziadne hrby nemali. Kedze pust sa tvori pomaly a dlho, ziadne vyhynutie sa nekonalo. Niektore "tavy" v dosledku zhorsujucich sa podmienok zacali trebars migrovat do vhodnejsich oblasti, a prezili v povodnej (bezhrbej) forme, a vyvinuli sa z nich, trebars, kone (teraz dristam, len aby to bolo nazorne). U inych "tiav" sa povedzme vytvorila malinka mutacia len malicko ich prisposobujuca na zivot vo vysychajucej krajine. Ale uz ta im umoznila (kedze pust je zatial len v miernom stadiu) ostat, poskytla im vyhodu, oproti "emigrantom". Dalej si "tavy" spokojne zili na pomaly sa tvoriacej pusti, v kazdej novej generacii nove mutacie, automaticky filtrovane prirodzenou selekciou pre zivot na pusti. Az sa z "puste" stala pust, a z "tiav" sa stali tavy (rozumej, s hrbmi )
Trne a bylinozravce. Bylinozravce sa tiez urcite neprestahovali za den, ani za rok, ani za 100. Zmena, ktora ich nutila stahovat sa, bola s najvacsou pravdepodobnostou pomala - typicky zmena klimy. Cize sme v takej situacii ako s tavami. Niektore bylinozravce sa mohli prisosobit zmenenym podmienkam, ine sa pomalicky odsuvali. Rastliny si pekne nahodne mutovali smerom urcovanym meniacim sa prostredim.
Hm, par trefnych mutacii. Take veci sa predsa deju. Podchvilou sa rodia mladata s dakou anomaliou, trebars aj s tymi dvoma hlavami, siamske dvojcata, ludia so zakrpatenymi rukami apod. Mutacia z jednej generacie na druhu, ziadne dlhe roky vyvoja. V prirodzenom prostredi mutacia odsudena na zanik, takito jedinci sa nebudu rozmnozovat, mutacia zanikne. To bol negativny priklad rychlej mutacie. Rozmyslal som nad pozitivnym prikladom, trocha som zvazoval napr. ludsku inetligenciu, ale nakoniec usudil, ze to nebude ono. Preco je vsak taky problem najst pozitivnu rychlu mutaciu? Podla mna je nevyhnutny takyto zaver: rychla mutacia je nevyhnutne "nahodnejsia" ako postupna. Vela mutacii pri rpechode z jedinca na jeho potomka. Ziadna sanca ist pomalicky a filtrovat to krok po krocku. No a co je pravdepodobnejsie, ked tam sa ti tam nahodou nieco strieska: ze z toho vznikne nieco uzasne dokonale uzitocne, alebo "kravina"? Podla mna je jasne, ze omnoho skor "kravina". preto rychle mutacie su najskor rozne anomalie.
Previazanie: Pamat mi sluzi vynikajuco ako vzdy No neviem, vedec sa v tom urcite vyzna lepsie, ja mozem len hovorit, co som cital, tiez sa na to este pozriem. To s tymi anticasticami chapem, v tom spociva napriklad aj "vyparovanie" ciernej diery, ked sa na okraji horizontu udalosti tvoria a hned anihiluju casticovo-anticasticove pary a jeden z paru padne do diery a druhy sa vyziari prec.
Tvrdis, ze nie si nakloneny moznosti, ze organizmy sa mozu dlhy cas rozmnozovat s neutralnymi, nepotrebnymi organmi. Krtkovi zakrpateli oci, zivocichy maju LEN tie organy, ktore priamo potrebuju.
Tak dajme tomu ze to tak naozaj je... ale ako to vsetko vysvetlis?
Lebo prirodzenym vyberom nie!
Organizmy sa budu rozmnozovat, pokial budu prisposobene na podmienky vo svojej dobe na svojom mieste. A to jedince s neutralnymi mutaciami - zbytocnymi organmi - maju splnene. Takze preco to potom tak je?
Mozno by tu este pripadala do uvahy moznost pohlavneho vyberu, a to hned ako sa neutralna mutacia v jedincovi poprvykrat objavi. Keby napriklad kedysi nejakemu konovi narastli hrby a stala by sa z neho tava, ostatne konice by s nim asi sexovat nechceli a dalej by sa teda nerozmnozil Ale to by platilo len pri mutaciach, ktore sa prejavuju navonok, a po druhe: keby to tak bolo, ta by nikdy ziadna evolucia u zivocichov prebiehat nemohla, pretoze ziadne zviera by sa nechcelo parit s nejakym divnym zvieratom, ktore by sa neskor stalo zakladom nejakeho noveho druhu.
A prave ma napadla asi jedina moznost, ktora by tu mohla mat svoju ulohu: prejdime ako priklad k tym podzemnym zivocichom. Povodne mali oci, a ked u nich nastala nejaka nahodna mutacia, zrak sa jedincovi zhorsil, no nakolko mu nie je tak dolezity, jedinec sa aj napriek tomu bude dalej rozmnozovat. Je to nieco ako evolucia opacnym smerom. Lenze v tomto pripade zmutovany jedinec sice prezije, ale spolu s nim prezije aj cela jeho nezmutovana populacia a v buducnosti budu jeho potomkovia s ochabnutym zrakom tvorit iba cast celkovej populacie toho druhu. Ostatni by mali vidiet vzdy.
Pokial vsak zrak automaticky ochabne VSETKYM podzemnym zivocichom len preto, ze ho nepotrebuju, prirodzenym vyberom sa to odovodnit neda.
S tou dlhodobostou klimatickych zmien suhlasim. Ale napriek tomu si vezmime na casovej osi usek A, ked su klimaticke podmienky take a take, a o niekolkotisic rokov usek B, kde uz mozu byt uplne ine. V obdobi A sa vsak mohol narodit jedinec, ktory by niecim, vdaka nejakej mutacii, bol prisposobeny nielen na zivot v obdobi A, ale aj v obdobi B. Teoreticky to mozne je. A ak sa tento druh bude sirit dalej (podla toho ako som popisal pred chvilou, pravdepodobne bude), v obdobi B uz budu jeho potomkovia na podmienky adaptovani. Chapem co vravis, ze medzitym prechadzal tento "druh" selekciou. No to co chcem povedat je, ze druh sa teoreticky mohol mutaciou "adaptovat na buducnost" - a prirodzena selekcia tuto mutaciu sama o sebe nezatrati. Jedinec (a jeho potomkovia, tiez nositelia mutacie) nebude mat dovod vymriet. Nie vacsi dovod ako jeho ostatni "normalni" sucasnici.
A ked tak rozmyslam nad tymi mutaciami, predstavujem si geneticky kod priblizne tak ako programovy kod pocitaca (len v stvorkovej sustave). A ked si to takto vezmes, je akakolvek mutacia, jednorazova alebo dlhodoba rovnako nahodna a ovela skor neprospesna ako prospesna. O jednorazovej si uz pisal ty. Ale dlhodoba tiez asi nebude omnoho uspesnejsia. Ak mas napisany dokonaly program (metafora - taky, co presiel selekciou) v binarnom kode, staci ti zmenit jednu 0 na 1 a program mas v keli. Vlastne v programovani neexistuje prakticky ziadna sanca na to, ze by takato "mutacia" mohla byt nejako prospesna DNA by podla mna - laika malo fungovat podobne. A teda ked aj preziju iba prospesne mutacie a budu sa predavat na potomstvo a u potomstva pridu dalsie mutacie, moze jedina mutacia uplne narusit nejaky zivotne dolezity gen a zivocich je v riti. Jednorazove mutacie teda podla mna budu rovnako nahodne ako tie postupne. Snad len velmi dlhodoba mutacia (taka, pri ktorej nastane v jednom rode vela prospesnych jednorazovych mutacii) - akou je vlastne evolucny vyvoj - bude menej "nahodna", ale aj ta je vlastne tvorena nahodami To si myslel pod tou postupnou mutaciou?
K tomu previazaniu; pozeral som si clanok a podla neho to vyzera, ze to kvantove previazanie ma naozaj sirsi vyznam. Vedec (vlastne to ani nie je vedec, len buduci PhD ktory chodieva do CERNu iba na nieco ako staze alebo sustredenia) mi mozno vravel len o jednom priklade v praxi - kde je mozne ten fenomen pozorovat. Este si spominam ze to bola posledna otazka ktoru som mu dal a vtedy sme sa uz chystali na odchod. Ten rozhovor bol inak pretiahnuty na niekolko hodin, lebo zaklady kvantovej fyziky sa len tak jednoducho vysvetlit nedaju O tom som sa vtedy presdcil...a kedze sme sa venovali len jej zakladom, tak otazku o previazani som sa ho spytal len tak na okraj. Takze ta jeho odpoved nemusela byt nejaka seriozna.
Vacsina neutralnych mutacii nema ziadny vyznamny efekt, lebo automaticka oprava DNA sa o ne postara, kym sa stanu trvalymi. Pocul som o tom principe uz davnejsie a celkom som na neho zabudol, az kym som to nahodou nenasiel pri studiu materialov na wikipedii.
(je tam toho popisaneho vela a dost odbornym tonom, ale je to zaujimave tak sa s tym stale pasujem)
Oprava DNA - bunka si sama reguluje mutacie (poskodenia) v DNA a snazi sa im branit. Mutacie v gametach, ktore nevychyta, sa prenesu na dalsiu generaciu a ovplyvnuju tak evoluciu. Mutacie v somatickych (telovych) bunkach su naozaj vacsinou negativne ale tieto sa vobec neprenasaju na potomkov. Dalsiu generaciu ovplyvnuju len mutacie pohlavnych buniek.
Citam to, su to vsetko velmi dobre, aj ked miestami velmi komplikovane clanky, planujem ich vsetky cele precitat. My sme skutocne obaja laici, tisice vedcov rozmyslali, pozorovali, skumali a zistili ako funguje mnoho veci. Tamtie clanky mas len vycuc.
Teda zaver: to co si pisal o pravdepodobnosti skodlivosti nahodnych mutacii a zbytocnych organoch, vysvetluje oprava DNA. Popisane je o tom v uplne prvom linku. Princip je jednoduchy, detaily komplikovane. Sameho by ma to zrejme nenapadlo, ale ved na to internet je - aby sme nemuseli objavovat to, co uz niekto objavil. Mozno ti to teraz bude vyzerat zasa ako nasilny "vedecky" argument odmietajuci zdrave samouvazovanie, ale zvaz: pracovali na tom tisice vedcov s minimalne rovnakym a vyssim intelektom ako my, venovali sa tomu roky a mali na to prostriedky. Tak aj ked ti nemozem teraz poskytnut logiku "zdraveho sedliackeho rozumu" ako som to spravil pri "nonstop selekcii", verim, ze je to hodne uvahy.
Co mutacia ? je to poskodenie struktury DNA pri ktorom dochadza k zmene v sekvencii purinovych alebo pyrimidinovych zasad (A,G,C,T)v jej molekule.
Bodove mutacie su najcastejsie a mozu byt spontanne alebo vyvolane mutagennymi agensmi. Spocivaju v tom ze pocas autoreduplikacie alebo opravy sa do niektroreho kodonu importuje nespravny nukleotid. to moze nasledne sposobit ze takyto kodon determinuje inu aminokyselinu ako kodon povodny a tato sa aj zapoji do daneho proteinu... napr. ale su rozne a zlozitejsie procesy v ramci mutagenezy to bol len taky jednoduchsi...
co sa tyka mutacii : uz bolo tusim spomenute ze za normalnych okolnosti sa struktura DNA nemeni a je schopna zotrvat v nemenenom stave po generacie. avsak aj priroda je omylna a tak sa v procese autoreduplikacie genetickej informacie (dalej GI) ktorej nositel je DNA moze vyskytnut chyba. Bunky vsak disponuju opravnymi mechanizmami - avsak tie nedokazu absolutne opravit vzniknutu chybu a tak sa objavili mutacie. Mutaciu napriek tomu netreba chapat ako jav zaporny, kedze ma velky vyznam z hladiska evolucneho. treba pochopit ze bez mutagenezy by nebolo evolucie a nevznikali by tym ziadne variacie. Pritom sa ako bonus uplatnil aj prirodzeny vyber - ktory umoznil prenos GI len najlepsie adaptovanym jedincom a druhov v populacii.
takze len to som chcela ...
Na druhej strane vsak opravny mechanizmus mohol zapricinit upevneneie stalosti druhu v prostredi, ktere vyvolavalo mutacie vo zvysenej miere. Popritom aj opravne mechanizmy presli vyvojom a prorodzenym vyberom. Rychlost vyvoja druhu je bezprostredne spojena s efektivnostou opravenych mechanizmov a procesov.
Perfektne zhrnutie, vyjadrila si vsetko, o co som sa ja intuitivne snazil celu diskusiu, v jednom prispevku adekvatne odbornym sposobom
Povodne som sa zapojil do tejto diskusie, aby som si dal oddych od niekolkotyzdnovej programatorskej sichty, myslim, ze teraz sa mozem s pokojom v dusi opat zacat viac venovat robote...
O tych opravnych mechanizmoch som uz cital v mojej ucebnici o rakovine Ide ale tiez o geneticky proces. V kazdom DNA existuje gen, ktory ma za ulohu davat cely genom do poriadku pri mutaciach. Ak sa tento gen poskodi (zmutuje) v somatickej bunke, je bunka nachylna na mutacie a pri akomkolvek styku s mutagennom latkou moze vzniknut napr. rakovina - ked sa narusia geny zodpovedne za rast bunky a beh jej cyklu. To je len tak strucne... ak sa ma zmutovat "jedinec" tak ako to tu opisujeme my, musi sa logicky zmutovat bud pohlavna bunka alebo prvotna zarodocna bunka. Ale opravne geny maju pri tychto mutaciach len taku istu funkciu, ako pri vsetkych ostatnych bunkach - ak sa vytvori mutacia este napr. v spermii, bunka sa pokusi dat svoj genom do povodneho stavu. No o to sa bude pokusat bez ohladu na to, ci je tato mutacia "prospesna" alebo "neprospesna" z evolucneho hladiska. Takze ak mutaciou vzniknu v novom jedincovi nove organy, je jedno ci su prospesne, neutralne alebo neprospesne: ak uz raz vznikli, znamena to, ze opravne geny mutaciu nenapravili. A teda bez ohladu na to, aka mutacia vznikne a geny pre opravu ju nenapravia, mutacia sa zachova. Ci uz s nou druh prezije alebo nie, to je druha vec. Mozno funguju geny opravy v pohlavnych bunkach ine bunky v tele a su "naplanovane" tak, ze umoznuju evolucne mutacie. Ich genom je len polovicny, takze mozno aj inak pracuje. Ale skor nie ako ano
Btw, geny na opravu DNA tiez museli vzniknut nahodnymi mutaciami. A to zrejme znamena, ze su z hladiska prezitia dolezite. Vlastne inak by kazdy druhy tvor zomrel hned po narodeni, a asi kazdy zijuci by zomrel na rakovinu alebo inu geneticku poruchu. takze sice by bolo druhov nespocetne viac, ale ak by bez napravnych genov vydrzali za sebou dve, tri generacie, ktore by podavali schopne potomstvo, asi by to bol zazrak.
Ale aj to je len moj sedliacky rozum Mozno to bolo uplne inak...
Mid : v prvom rade si treba uvedomit ze mutacia nemusi byt za kazdu cenu vnimana ako "chyba" niekedy sa jednoducho na urcitom mieste inak posklada triplet ktory nasledne determinuje inu aminokyselinu a tych tripletov moze byt v celom vlakne markantne vela co vlastne podnieti vznik uplne odlisnej bielkoviny nachadzajucej sa trebars aj v gametickych bunkach.
novy jedinec disponuje polovicnou sadou GI od kazdeho rodica, z tohto pohladu je jedinecny
v procese vyvoja sa uci - nadobuda rozne schopnosti
tak sa moze stat odolnejsi voci urcitym vplyvom (prejav genotypu ci fenotypu)...
tieto vsetky vyvojove stadia sa zaznamenavaju a dospely jedinec je schopny preniest niektore vlastnosti (fyziologickeho aj morfologickeho charakteru) na svoje potomstvo v zavislosti od toho ci je dany gen pre urcitu vlastnost v recesivnom alebo dominatnom postaveni.
(to moze byt podnetom pre mutagenezu)
ak do toho primiesas selektivny vyber mozes ako slachtitel ovplyvnit vyzor jedneho plemena v ramci druhu.
najlepsie sa to da pozorovat pri psoch. v ramci druhu su si v zakladnych znakoch podobny - no v ramci plemien narazame na neskutocnu moznost variability cez to vsetko sa vsetky plemena mozu medzi sebou krizit a potomstvo ostava stale plodne.
al cielenym geneticko - slachtitelskym zamerom pri urcitom plemene hovadzieho dobytka vyslachtili plemeno ktore je nositelom genu kt sa podiela na abnormalnom raste svaloviny.
cielene vyberali jedince pozitivne na tento gen a vyslachtili plemeno disponujuce abnormalnym mnozstvom svaloviny
co sa tyka tej rakoviny :
protoonkogeny a bunkové onkogeny su normalnou sucastou kazdeho genomu (ludsky genom ich moze mat asi viac ako 20)
za fyziologickych podmienok reguluju bunkovy rast tak ze koduju rozne rastove faktory, ci proteiny kt funguju ako spinace a vypinace roznych genov. ak tieto produkty maju poskodenu strukturu alebo ziskaju nadmernu expresiu (vplyv mutacie), premiestnenia daneho onkogenu na nefyziologicke miesto v povodnom chromozome moze vyvolat maligny rast buniek.
Protoonkogeny sa tiez mozu menit na onkogeny vplyvom mutacnych zmien. napr. pri mutacii vznikaju hyperaktivne alely genov ktore stimuluju rast a delenie buniek. take mutacie su dominantne - tzn ze mutacna zmena jedneho z dvojice homolognych genov postaci na jeho premenu na onkogen
druhy typ mutacii ma recesivny ucinok ide o antionkogeny ktore brzdia bunkovy cyklus.
kedze ma recesivny ucinok moze sa prejavit len ak postihne obe alely daneho genu. vysledkom je inhibicia al inaktivacia takeho genu.
v konecnom dosledku sa vsak aba typy prejavia nekontrolovatelnym rastom, resp. delenim buniek - nadorovou transformaciou -(NT)
NT buniek mozu vyvolat aj onkogenne virusi :
a to tak ze su bud nositelmi onkogenov al vedia inaktivovat proroonkogeny na onkogeny (Rousou sarkomovy virus)
tieto onkogenne virusi mozu obsahovat onkogennu RNA al DNA
nuz a tak, akoze dalo by sa o tom popisat velmo vela, sa mi uz ale nechce rozmyslat
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
34 komentov
čapíky sú uspôsobené ku vnímaniu svetla o vyššej intenzite a ku vnímaniu farieb. zdravý človek má tieto čapíky akoby "rozdelené" na tri systémy- jednotlivo vnímajúce farbu modrú, červenú a zelenú. kombináciou týchto farieb v rôznych pomeroch vzniká tá ktorá farba, ktorú my vnímame ako napr. oranžovú.
trochu ma zaujala tá poznámka o 20 základných farbách. a ktoré by to boli podľa teba?
1. senzor nie je urceny na zachytavanie daneho typu informacie (napr. oko nazachytava vonu, preto ak budes mat zapchaty nos a otvorene oci nebudes citit vonu, ktora ta obklopuje)
2. senzor disponuje vlastnostou (cez rozne fyzikalne procesy) podat po strete s nosicom specifickej informacie informaciu do mozgu (teda ak vona dorazi do nosa informacia sa dostane do mozgu). Tu je informacia zatriedena a ulozena, ak si danu vonu este necitil mas pocit novej vone, ak uz ano, mozu sa v navaznosti na opatovny prichod danej informacie vyvolat spomienky atd.
Nemyslim ze je nutne (a vhodne) nazyvat ludskym okom neviditelne zlozky EM spektra farbami, skresluje to problematiku a matie (prispevok 2). Vela zvierat ma potrebne senzory (receptory) na vnimanie informacii, ktore ludia nemaju - netopiere, hady apod. Napokon vsak ludia si tento "hendikep" velmi ucinne vynahradili - ked nas neobdarila evolucia, potrebne senzory sme si vyrobili sami - radary, termovizne kamery a mnoho dalsieho (i ked zatial vystupne informacie tychto senzorov putuju do ludskeho mozgu NIE priamo, ale typicky cez svetlo - napr. vidis obraz termoviznej kamery na monitore pc. TU je rozdiel medzi klasickym zmyslom a tym, ktory nemame prirodzene zabudovany. Stacilo by namontovat vyrobene receptory do ludskeho tela, povedzme mala termovizna kamera v oku, informacie, kt. zachyti odvadzat PRIAMO do mozgu, a mas dalsi zmysel)
Zdravi ludia vnimaju farby rovnako, pri poruchach zraku (farboslepost apod.) to moze byt inak.
Na zaver uz len jedna vec, ktoru som tak trocha naznacil: Nemyslim, ze sa u ludi niekedy vyvinu dalsie zmysly evoluciou, jednoducho preto, ze na to uz nebude dost casu. Skor verim, ze ludia si uz v priebehu najblizsich tisic rokov kompletne prebuduju sami A(LEBO) rozvoj techniky dosiahne uroven, ked si tieto zmysly implementujeme technicky, tie geneticky.
... prebuduju sami GENOM A(LEBO) rozvoj... ... technicky, NIE geneticky.
Mid: Tvoj nekriticky narcizmus a pocit dokonalosti ludstva nikam nevedie. Co nenapreduje, to stagnuje, co stagnuje, to upada. Vsetko moze sposobit uzitok aj skodu, od vreckoveho nozika po atomovu bombu. Len s vacsimi objavmi prichadza vacsia zodpovednost. Rozvoj pojde vpred takym tempom (bude drzany na uzde), aby to neafektovalo strednu generaciu (gen. ktora ma strednu - v ramci ludstva priemernu hodnotu vlastnosti ako vek, inteligencia, adaptabilita, flexibilita...), ktora tvori hodnoty, do miery psychickeho kolapsu a neschopnosti vyrovnat sa s dosledkami rozvoja. Stari su nezaujimavi z tohto hladiska (koho aj dnes zaujima, ze babky nerozumeju pocitacom?), mladych vychovas tak, ze nove veci pre nich budu bezne. A tak tvoje deti budu zaujimat tvoje nareky nad novymi technologiami prave tak malo, ako teba horekovanie tvojej babky (neber konkretne) nad tym, ze co dobre priniesli pocitace, ked za tym mladi furt len vysedavaju ani zahradku okopavat nejdu.
I ked ja osobne som tiez skor za technicke ako biologicke riesenia, napr. radsej vyrobit dokonalu mechanicku ruku - protezu, ako modifikovat genom sposobom, aby ruka po odtati automaticky dorastla (myslim ze je zjavne preco), popchol ma postoj "ved my uz sme dokonali tak si pome valat sunky aby sme nahodou nieco nedojebali".
Ale ked to vezmeme do vlastnych ruk, tym sa pre nas cela evolucia konci a ak sa raz nase zivotne prostredie zmeni a budeme vyzadovat dalsiu adaptaciu aby sme prezili; budeme namiesto prirodzeneho vyvoja musiet KAZDEMU cloveku zmenit DNA pohlavnych buniek a oplodnit cele ludstvo umelo. Len tak by sa dalo dosiahnut, ze nase potomstvo bude mat s istotou to "spravne" DNA. Co ty na to?
2. Ak pride nejaka zmena, momentalne mame sance:
a. ak bude dostatocne pomala, prisposobime sa
b. ak nebude, mame smolu. Minimalne bez genoveho inzinierstva ci pokrocilej techniky. Ako vravieva moj priatel, hovno, hovno, zlata rybka D Vyhynuli dinosaury po nahlej zmene prostredia, cloveku sa moze stat to iste. S prirodzenou evoluciou. Pri genovom inzinierstve je vsak sanca zvratit to z generacie na generaciu a zachranit ludstvo. Opat vsak vravim, ze ja som skor za (trocha bagatelizujem tento priklad) bunker pred radiaciou ako za geneticku upravu cloveka na sposob, aby mu nevadila. Ale tieto veci sa budu diat (uz sa zacali) ci sa ti to paci alebo nie. Myslim, ze za tisic rokov by si ludstvo nespoznal.
Keby sme sa vyvijali nahodnymi mutaciami, NEMALI BY SME ZIADNU SANCU PREZIT az po sucasnost. A nielen my ale ZIADEN zivy organizmus. Staci trochu logiky.
Vsetci vedci sa zhoduju na tom, ze zvierata (rastliny, prvoky...) sa svojmu prostrediu PRISPOSOBUJU a tak vznikaju nove druhy a prebieha to comu vravime evolucia.
Zebre narastli ciernobiele pruhy, aby predatori neodhalili jej vzdialenost. Zirafe dlhy krk aby dosiahla na strom akaciu, ktory je hlavnym zdrojom jej potravy. Vtaky nadobudli aerodynamicky tvar, clovek dostal inteligenciu a obojzivelniky schopnost dychat vzduch. Problem je az v tom, ze aj ked vacsina vedcov tvrdi, ze organizmy sa prostrediu prisposobovali, takmer nikto si netrufa povedat ako by to bolo mozne. V ucebniciach o evolucii sa pise zaroven, ze ide o nahodne mutacie, a na inych stranach ze ide o cielenu adaptaciu.
V DNA takeho cloveka su vsak 3 miliardy nukleotidov (cervy ich maju este viac) a nahodnymi mutaciami by NEBOLA SANCA na take dokonale a domyselne systemy, akymi prisposobit organizmy na prostredie, v ktorom ziju. Staci sa zamysliet a netrvat nutne na tej "vedeckosti".
Ale ked sme uz pri tej vedeckosti...snad si uz pocul, ze fyizici najnovsie tvrdia, ze inteligencia, mysel a myslienky nie su funkciou mozgu, ale akehosi druhu energie, na ktoru sa nas mozog dokaze naladit. Konkretne tvrdia, ze je to nejaky specialny druh elektromagnetickeho vlnenia v zakrivenom casopriestore ci nieco take... Nech je to uz cokolvek, len to potvrdzuje hypotezu, ze v zivych organizmoch sa mozu vyskytovat "morfogeneticke polia" (to o com hovori Shaldrake, ak to nepoznas mozes sa pozriet na nete) a tieto polia naviac mozu byt nositelmi zvlastneho typu inteligencie, ktora riadi aj proces evolucie. Len dodam, ze toto je len jedna z moznosti - ta, s ktorou prisiel Shaldrake. A mne sa zda urcite pravdepodobnejsia, ako keby malo ist o "nahodne mutacie".
Ja idem s kozou na trh. Uvediem link na velmi dobry clanok o evolucii, kde sa pise o.i. o jej zakladnych principoch - nahodne zmeny a prirodzena selekcia. Je to clanok na najznamejsej modernej internetovej encyklopedii, reprezentujuci nazor vacsiny vedeckej komunity. Link
» en.wikipedia.org/wiki/Evolution...
Tak mi prosim ta poskytni odkazy na vyjadrenia tych "vsetkych vedcov", ktori tvrdia opak.
Stale nechces pochopit, ze to trvalo miliony rokov a automaticky prezivaju len schopne mutacie (prirodzena selekcia). Tak sa vyvinuli krocik po krocku vsetky dokonale systemy.
"Ale ked sme uz pri tej vedeckosti...snad si uz pocul, ze fyizici najnovsie tvrdia, ze inteligencia, mysel a myslienky nie su funkciou mozgu, ale akehosi druhu energie, na ktoru sa nas mozog dokaze naladit. "
Nepocul, tak dovol aby som sa ja nevedomec ignorantsky dovzdelal a odkaz ma na nejaky link. Takto, nehovorim, ze by na tom nemohlo nieco byt, ale v tvojom podani vyznievaju aj normalne akceptovatelne vedecke fakty ako rozpravky (vid samotny prispevok 1). Tak ak je to nieco racionalne, rad sa nad tym zamyslim, ale inak preferujem Dobsinskeho.
Prieci sa mi zatatost hrubeho zrna, ver si comu chces, ale ked to mienis prezentovat ako nieco vseobecne uznavane, laskavo to doloz nejakymi hodnovernymi odkazmi. Ak mas pocit, ze ja robim to co ti vycitam, len napis, co z mojich prispevkov si prajes aby som hlbsie podlozil.
A este: ja neberiem argumenty typu "staci sa zamysliet...", "kazdy logicky uvazujuci clovek". Je to obyacajna arogantna DEMAGOGIA.
- » www.mwm.cz/index1.php?make... - klikni si na T.Bearden - interview, a ked si precitas 1. cast mozes citat aj tu druhu. Je to o tom mozgu vs. elektromagnetickych vlnach
-Veda potrebuje mat nejaku teoriu, a kedze idea ze evolucia pozna inteligenciu je nebezpecna, nie je o to velky zaujem. Dobra kniha, resp. praca dostupna vo Vedeckej kniznici, je ale napriklad od mojho menovca, slovaka Oravca: "Darwinova teoria je proti zakonom prirody". Tam sa pekne poukazuje na nedostatky v sucasnej koncepcii evolucie. Len strucne...jeden z nich je napr. ze druhy sa NEVYVIJALI HLADKO, postupne, mutaciu za mutaciou, ale CELYMI SKOKMI. V ziadnych vykopavkach, ani volne v prirode neboli najdene nejake "medzidruhy". Alebo ina vec; evolucia v zaciatocnych obdobiach zivota na Zemi prebiehala prilis rychlo na to, aby sa to dalo vysvetlit mutaciami. Za niekolko milionov rokov sa z jednobunkovcov vytvoriliobojzivelnky, plazy, a vsetko dovtedajsie; jednoducho nie je pravdepodobnost, ze vznikli za taky kratky cas take rozsiahle mutacie, ktore by vytvorili taku rozsiahlu faunu. Plus ostatne argumenty som uz urcite popisoval.
-Zaklad evolucnej teorie polozenej na mutaciach je teoria - vraj najpravdepodobnejsia teoria. NIE JE TO PODLOZENE PRAXOU. Nikto nepozoroval evoluciu druhov a neskumal pritom geny danych zvierat alebo rastlin. Je to teoria, rovnako ako aj to o com tu cely cas pisem ja. Ani to nie je vedecky dokazane. Takze PRETO sa oplati o evolucnej teorii aj ROZMYSLAT VLASTNYM MOZGOM (nie je to dostatocny argument; ale ani sucasna evolucna teoria nema "dostatocne argumenty", ake by sa patrili).
-Tolko odo mna
PS: Vies, ako sa niektore rastliny v Juznej Afrike staraju o zabezpecenie svojho potomstva? Ich semena maju obal z takej latky, ktora laka mravce, no ktora je zaroven prilis tvrda aby ju dokazali rozkusnut. Na tomto uzemi je mravcov kopa... A ked taketo semeno spadne na zem, mravce ho odnesu cez svoje mravenisko pod zem. Okrem toho ma to semeno na sebe kopu niecoho ako receptorov a ked je uz pod zemou, caka na vhodnu teplotu, vlhkost a slnecne ziarenie a vtedy zacne klicit. Skor ako bude vsetko vhodne, nezacne. Pritom vsak ma potencial na to, aby z neho rastlina vyrastla aj v nepriaznivych podmienkach.
Povedz mi dpc, akym sledom nahodnych mutacii sa tieto rastliny dopracovali k takemuto sposobu reprodukcie! A akym sposobom sa podla teba reprodukovali predtym a medzi tym, ked tie mutacie prebiehali.
Aka makromutacia? Makromutacia, pri ktorej sa organizmus razne prisposobi na podmienky? To by mojej teorii aj vyhovovalo
"V DNA takeho cloveka su vsak 3 miliardy nukleotidov (cervy ich maju este viac) a nahodnymi mutaciami by NEBOLA SANCA na take dokonale a domyselne systemy, akymi prisposobit organizmy na prostredie, v ktorom ziju. Staci sa zamysliet a netrvat nutne na tej "vedeckosti"."
Teraz sa vsak zamysli ty. Neviem, kolko je cervov, tak sa budem zaoberat hmyzom, je to presne ten isty princip (tym odpovedam aj na prispevok 17). Na kazdeho cloveka pripada v sucasnosti priblizne 200 milionov jedincov hmyzu, teda na Zemi je cca 1,2.10^18 (viac ako miliarda miliard) jedincov hmyzu, pri ktorych reprodukcii dochadza k nahodnym genetickym mutaciam. Neviem, ako casto v priemere sa hymz rozmnozuje, ani to nie je potrebne, lebo z tych cisiel je jasne, ze kazdy jeden rok (obycajny jeden jediny rok) vznikaju giganticke pocty novych jedincov. Predpokladajme len ze sa pocet hmyzu rocne zachovava, t.j. vznik tych 1,2.10^18 jedincov. Predpokladajme, ze u kazdeho jedinca dojde k len jednej jedinej nahodnej mutacii. To je v priemere 12.10^17 / 3.10^9 = 4.10^8 mutacii na nukleotid!! Rocne!! Stale ti to je malo!?
Inymi slovami, ano, mas obrovske mnozstvo moznych nahodnych mutacii, ale mas este omnoho gigantickejsie mnozstva miest, kde mozu nastat!! (pouzitim slova miest namiesto jedincov naznacujem uplatnenie aj pre samotny vznik zivej hmoty).
A ako som uz vravel nespocetnekrat, principom prirodzenej selekcie prezivaju dalej len schopne mutacie.
""Most biologists believe that adaptation occurs through the accumulation of many mutations of small effect. However, macromutation is an alternative process for adaptation that involves a single, very large-scale mutation."
Aka makromutacia? Makromutacia, pri ktorej sa organizmus razne prisposobi na podmienky? To by mojej teorii aj vyhovovalo "
Neviem, ci ty ovladas inu anglicitinu ako ja, ale ja tam nevidim nic o prisposobeni sa na podmienky, ale o mutacii velkeho poctu genov naraz.
a teraz k tomu prikladu; nj, mas pravdu. Ale na taketo priklady by bolo treba brat len jeden konkretny druh a nie cely kmen ci risu hmyzu...lebo u kazdeho druhu prebieha evolucia inak. Ale ako potom vysvetlis, ze druhy sa nevyvijaju hladko a postupne (aspon co sa tyka ich stavby tela a morfologie), ale po skokoch, skratka po "druhoch"? Ze jeden druh mal oci zlozene z obycajneho nahromadenia svetlocitlivych buniek a dalsi uz ma primitivne komorove oko?
1. velakrat som sa o tom presviedcal a nadobudol som nazor, ze pointa veci byva v konecnom dosledku jednoducha. Vzdy ked som riesil nejaky prirodovedny priklad s obtiaznostou na hranici mojich osobnych moznosti, a potom som mal pristup k rieseniu, vzdy som zistil, ze riesenie je v skutocnosti ovela jednoduchsie ako produkty mojho snazenia. Genialita je v jednoduchosti. Aj princip Einsteinovych rovnic sa da vyjadrit troma vetami. Stephen Hawking vymyslal komplikovany fantasticky matematicko-fyzikalny model bran na vysvetlenie fenomenu chybajucej hmoty v galaxiach, dnes uz vieme, ze su za tym jednoducho nove druhy castic. Trocha natahujem pointu, ktora v konecnom vysledku nie je az taka smerodajna, ale chcem len povedat, ze som skor nachylny verit jednoduchosti ako zbytocnym komplikaciam. Nechcem pripisovat tomuto argumentu prepiatu dolezitost, je to len jedna z veci, co ma naladuju skor negativne voci Shledrakovym teoriam.
2. Neuznanie sirsou vedeckou komunitou je opat len ciastkovy argument. Isteze bolo vela geniov, ktori hlasali na tu dobu veci "proti hlavnemu prudu" a predsa pravdive, ako sa neskor ukazalo, ale za to nemusi nutne kazdy, kto pride s niecim proti vacsine, mat automaticky pravdu. Nemyslim, ze Sheldrakeove morfogeneticke polia su vec hroziaca rozvratom ludstva, aby mal niekto zaujem brojit proti nej, okrem toho ak by mala vacsina vedeckej komunity, co podla mna su otvoreni ludia mysliaci vlastnym mozgom, pocit, ze je to pravda, akceptoval by sa to viac. Opat len ciastkovy argument, neodsudzujem preto tu teoriu.
3. Ma ta teoria aj nejaky vedeckejsi popis? Verim, ze ano. V ramci takeho rozpravania pre laikov (nhovorim ze ja som odbornik) moze zniet pekne hocico, ale ci to tak vyzera aj vo vedeckejsej reci, ci je to technicky mozne cez detaily, ktore laik nepozna, musia posudit fundovanejsi.
Este som chcel nejake veci, ked ma napadnu, dopisem. Nemam za ciel potapat tu teoriu ale zatial ani nemam ziadne dovody jej verit.
Nj, jedincov druhu je menej, ale jednak je stale aj toto dost (ak si spominas vysli nam cisla velmi vysoke takze ich smelo mozme o par radov zmensit), jednak, ak si spominas raz som o tom pisal ja tiez sam rozmyslam a tej kvantovej fyzike v tom by som dal sancu. Elektron letiaci dvoma strbinami naraz - fakt, evolucia vsetkymi smermi naraz ... ?
Vies co sa mne osobne nepaci na modernej teorii evolucie? Je to len moj logicky postreh a mozno je to len mojou nevedomostou alebo zaujatostou, ale predsa mi, mozno, das za pravdu. A mozno mi to hned vyvratis a ja si budem pripadat trapne. Evolucni biologovia totiz jednak hovoria, ze evolucia vznika nahodnymi mutaciami a ich hromadenim, a zaroven hovoria o tom, ze prirodzenym vyberom sa organizmy prisposobuju na podmienky. Biologovia akoby tvrdili toto: "Druhy ziju a hromadia sa u nich rozne mutacie. Potom raz, napriklad pri nahlej zmene klimatickych podmienok, sa rozhodne, ktore z jedincov ostanu zit a preziju len tie, ktore maju vhodne mutacie. Tieto jedince sa nasledne rozmnozuju a vytvoria vlastny druh - ktory je "adaptovany". "
Ale: spravne mutacie sa museli hromadit v jedincoch tisice, mozno miliony rokov predtym, ako prisiel do hry "prirodzeny vyber". Je to tak pravdepodobnejsie, ako keby mala nastat rozhodojuca mutacia prave pred zmenou klimy. Lenze v takomto pripade bol dany "adaptovany druh" rozsireny uz miliony rokov predtym, ako nadisli podmienky na ktore uz bol prisposobeny. A tym padom v dobe zmeny klimy (ked ako sa vravi, prirodzeny vyber "sa postaral" o vznik adaptovaneho druhu) UZ EXISTOVALA POCETNA POPULACIA PRISPOSOBENYCH DRUHOV. Je to tak logicke.
A co spravil v skutocnosti prirodzeny vyber? Nic, len to, ze ostatne neadaptovane druhy vymreli. PV nesposobuje vznik druhov ale len ich zanik. Po prirodzenom vybere sa populacia adaptovanych bude rozmnozovat - priblizne - rovnakym tempom ako pred nim. Populacia adaptovanych druhov bude opticky vacsia, pretoze bude jedina zijuca. No pritom nebude vacsia ako by bola, keby PV neprebehol.
A teda je to uplne zbytocna zalezitost a druhy by sa teda v sulade s genetickymi poznatkami o mutaciach, mali vyvijat nie chronologicky podla podmienok, na ake sa museli prisposobit, ale tiez uplne nahodne. Clovek ziskal videnie cervenej farby davno predtym ako ho potreboval a obojzivelniky pluca davno predtym ako vysli na breh. V takom pripade by teda v evolucii vladol uplny chaos a nebolo by mozne nikdy hovorit o "adaptacii", o vyvoji pomocou adaptacie.
Prirodzenym vyberom mozno odovodnit to, +++ preco su v kazdom obdobi rozsirene iba prisposobene druhy na sucasne podmienky.+++ Odpoved: pretoze ostatne druhy prirodzenym vyberom zanikli. Ale nikto sa ziadnym prirodzenym vyberom neprisposobil.
A teraz fakt na opoziciu: paleontologicke vykopavky svedcia o tom, ze druhy sa naozaj VYVIJALI v casovej postupnosti podla podmienok, na ktore sa museli prisposobit, a nie uplne chaoticky.
Budem reagovat aj na zyvsok ale dnes uz nemam cas, zasa nabuduce
To co vravis by mohlo byt pravdive, ak by skutocne ta selekcia prebiehala len v urc. cas. obdobiach. Ale ona prebieha v kazdej sekunde.
"A teraz fakt na opoziciu: paleontologicke vykopavky svedcia o tom, ze druhy sa naozaj VYVIJALI v casovej postupnosti podla podmienok, na ktore sa museli prisposobit, a nie uplne chaoticky. "
Ano presne tak, ale ako som sa snazil ukazat prvym prispevkom, nijak to prirodzenej selekcii a nodneym mutaciam neprotireci.
Este k tej katastrofe, co preriedi druhy: ony sa na nu nijak nepripravovali vopred. Tym, ze je nahodnych mutacii velke mnozstvo, vytvorilo sa velke mnozstvo roznych zivocichov - t.j. vysoka biodiverzita, druhova rozmanitost. Ked pride katastrofa, je viac nez pravdepodobne, ze pokial nebude vskutku fatalna, urcite percento druhov moze prezit. Az tu nastane prisposobovanie sa podmienkam. Len pri tych druhoch, co aj tak prezili. Dalej budu prezivat v ich potomkoch len mutacie vhodne pre nove prostredie. Napr. ak by bola po masivnych erupciach sopiek po celom svete obloha zahalena na tisice rokov prachom, prezivsie jedince sa automaticky budu vyvijat k tomu, aby boli lepsie prisposobene zivotu v tme a chlade, zacnu im trebars stracat funkcnost zrakove organy apod.
Pozri sa, mozno som niektore tvoje myslienky nie celkom pochopil, ale jasny bod je to, ze selekcia prebieha neustale. Skus si dosadit do vlastnych uvah tento fakt, a povedz mi, ci ti to vysvetluje veci, alebo nie. Staci si uvedomit ze selekcia prebieha neustale v kazdom jedincovi so svojimi mutaciami v kazdom okamihu, mutacie sa nehromadia a necakaju uplatnenie, automaticky su prostredim pretriedovane v kazdom novom jedincovi.
Najprv si zopakujme experimentalne potvrdeny fakt:
Medzi dvoma kvantovymi objektami (poziadavka na to, aby bol obj. kvantovy, je len v jeho dostatocne nizkej hmotnosti), ktore spolu v minulosti interagovali, sa vytvori vazba, kvantove previazanie. Od toho casu ak sa zmeni stav jedneho objektu, OKAMZITE (nezavisle na vzdialenosti a rychlosti svetla) sa zmeni aj stav druheho objektu.
V ludskom ci zvieracom tele su rovnake elektrony a ine elementarne castice ako hocikde inde. Po zaniku jedinca ho rozkladace rozlozia na ine latky, molekuly, elektrony sa mozu dostat hocikam inam. Potrebne interakcie mohli povznikat vznikom novych jedincov ci roznymi komplikovanejsimi interakciami cez prostredie. Takto by sa dali vysvetlit aj mnohe parapsychologicke javy.
Ale jedna vec je ze prenos informacie sa nemoze diat rychlejsie ako svetlo. Ani tu sa fakticky nedeje, resp. kauzalita nie je narusena, lebo takto neprenesies ziadnu uzitocnu informaciu. Ale v spojeni s klasickymi komunikacnym kanalom sa takto da komunikovat, standardne podsvetelne. Tak funguje napr. kvantova kryptografia, najmodernejsia oblast kodovania udajov. No momentalne neviem, este nad tym budem rozmyslat, dost ma to zaujalo.
Nejake linky:
kvantove previazanie
» en.wikipedia.org/wiki/Quantum_en...
preco nenarusuje princip kauzality:
» en.wikipedia.org/wiki/No_communi...
kvantova teleprotacia:
» en.wikipedia.org/wiki/Quantum_te...
Neviem, ako presne funguje DNA a geneticky kod (resp. to bohuzial nevie nikto), ale keby bol ten geneticky jazyk tak jednoduchy, ze by stacilo par trefnych mutacii a vytvori sa novy uzitocny typ buniek, novy funkcny organ a sustava, tak by som vobec nepochyboval o tom, ze evolucia funguje na tom sposobe mutacii a selekcie.
Mas pravdu, neuvedomoval som si ze selekcia prebieha v podstate nonstop. Neuspesne mutacie vymru v podstate hned.
Ale tie svoje myslienkove pochody neviem celkom presne vyslovit... Teoria mutacii a selekcie v skratke dava v kazdom momente 2 moznosti:
-preziju jedince prisposobene na sucasne podmienky
-preziju jedince prisposobene na sucasne podmienky, no sucasne maju aj dalsie neutralne mutacie, cim teoreticky mozu byt prisposobene aj na mozne podmienky v buducnosti - maju teda mutacie, ktore im teraz k zivotu netreba, no nie su im na skodu, takze nezaniknu. A v buducnosti pri moznej zmene vonkajsich podmienok mozno tieto mutacie budu pre ich prezitie rozhodujuce. A mozno im budu tíeto geny navzdy nanic, ale takuto moznost rozoberat nebudeme
V oboch pripadoch sa tieto druhy rozmnozuju v sulade s prirodzenym vyberom, lebo na pritomnost su prisposobene, ich geny su na to dostacujuce.
Ale pozrime sa na druhu skupinu: ak davno v prehistorii narastli nejakej rastline trne, aj ked v jej okoli sa ziadne zvierata, resp. bylinozravce nenachadzali, je tato mutacia neutralna. Rastline to nebude vadit, bude jej to nanic, no prezije a bude sa rozmnozovat. A tak mozno o milion rok na to sa na toto uzemnie dostanu bylinozravce a v tom case tam bude existovat uz milionova, pocetna populacia rastlin s trnami - aj ked viac rastlin tam vzdy bude bez nich, nakolko pred milionom rokov trne povodne vznikli mutaciou iba jednej jedinej z kopy "adaptovanych" spoluzijucich rastlin. Po prichode bylinozravcov ostatne rastliny zaniknu, no tie s trnmi nie. Su uz totiz adaptovane - a boli adaptovane davno predtym ako to potrebovali.
Dnesnej tave mohli hrby narast davno predtym, ako sa na uzemi kde zije vytvorila pust - no kedze jej tato mutacia nijako neskodila, zachovala si ju a v sucasnosti ked je jej bydlisko sucastou puste, mozno povedat ze je "adaptovana". Chapes uz co som mal konkretne na mysli? Organizmy sa mozu "adaptovat" na "cosi" omnoho skor, ako to cosi pride a nemusi to mat nijaku casovu suvislost s datumom toho "cohosi". Akakolvek mutacia nie je neprospesna, bude sa sirit dalej aj ak nie je ani prospesna. A raz, ked uz bude zit pocetna populacia s touto mutaciou, mozno sa im stane prospesnou a vdaka nej preziju. Vedec povie, ze tieto druhy sa adaptovali na "cosi", ale v skutocnosti uz adaptovane boli davno predtym.
Hromadenie mutacii... pouzil som zle slovo: chcel som skor povedat dedenie mutacii. Popritom sa vsak urcite musia zmutovane geny (neutralne alebo prospesne), ktore nejaka rodina vlastni, mnoho generacii mutovat dalej, znova a znova, aby nakoniec vznikol nejaky novy funkcny organ. Teda - aspon nakolko sa v genetike moc nevyznam - predpokladam ze tak to je. Chcel som povedat v podstate to, ze mutacie, ktore som tu popisal pod tym druhym bodom, sa mozu DEDIT tisicky rokov a ked sa stanu uzitocnymi, bude uz na svete obrovska "rodina" prisposobenych. Vlastne sa uz len opakujem...takto som to myslel. Aj ked neviem ci to vobec je k veci, nakolko teraz vecer mi to uz prestava palit a ja si tie myslienky len tak automaticky preberam v hlave pri hudbe...
K tomu kvantovemu previazaniu: zajtra sa na tie linky pozriem, som zvedavy co tam bude. Lebo pokial je kvantove previazanie naozaj o tom co hovoris ty, dalo by sa tak vysvetlit to, co sa vysvetluje morfologickymi polami...nech uz aj zlozito, ale dalo by sa. Ale neviem ci si este pamatas na toho vedca, s ktorym som robil nedavno rozhovor (resp. ci si pamatas ze som s takym rozhovor robil) a on vravel, ze kvantove previazanie je jav specificky len pre dve castice: casticu hmoty a jej anticasticu, ktore spolocne vznikli z nejakeho ziarenia ci energie. Tieto anti-castice sa po vzniku oddelia a vyrazia od seba a iba v takomto pripade mozeme povedat, ze jedna castica ma presne opacne vlastnosti, stav, ako ta druha. Nech sa deje cokolvek a nech su akokolvek vzdialene. Ale ty vravis, ze sa to moze tykat akychkolvek dvoch castic... zajtra sa na to mrknem.
Prva vec: nie som prilis nakloneny verit tomu, ze zivocichy existuju dlhe obdobia s organmi (vseobecne s produktami mutacii), ktore im nie su skodlive ani prospesne. Napriklad niektore zivocichy zijuce pod zemou povodne mali oci, ale postupne im stratili funkcnost, zakrpateli a dnes uz prakticky neexistuju. Hoci by tie oci mohli mat, ved im nie su na skodu. Verim teda skor, ze (iba) neuzitocne mutacie sa filtruju analogicky ako znevyhodnujuce.
Druha vec: Pust sa vsak tvori velmi dlhy casovy usek. Vychadzajuc z prveho bodu v okamihoch zaciatku tvorby puste "tavy" (nejaki ich predchodcovia), ziadne hrby nemali. Kedze pust sa tvori pomaly a dlho, ziadne vyhynutie sa nekonalo. Niektore "tavy" v dosledku zhorsujucich sa podmienok zacali trebars migrovat do vhodnejsich oblasti, a prezili v povodnej (bezhrbej) forme, a vyvinuli sa z nich, trebars, kone (teraz dristam, len aby to bolo nazorne). U inych "tiav" sa povedzme vytvorila malinka mutacia len malicko ich prisposobujuca na zivot vo vysychajucej krajine. Ale uz ta im umoznila (kedze pust je zatial len v miernom stadiu) ostat, poskytla im vyhodu, oproti "emigrantom". Dalej si "tavy" spokojne zili na pomaly sa tvoriacej pusti, v kazdej novej generacii nove mutacie, automaticky filtrovane prirodzenou selekciou pre zivot na pusti. Az sa z "puste" stala pust, a z "tiav" sa stali tavy (rozumej, s hrbmi )
Trne a bylinozravce. Bylinozravce sa tiez urcite neprestahovali za den, ani za rok, ani za 100. Zmena, ktora ich nutila stahovat sa, bola s najvacsou pravdepodobnostou pomala - typicky zmena klimy. Cize sme v takej situacii ako s tavami. Niektore bylinozravce sa mohli prisosobit zmenenym podmienkam, ine sa pomalicky odsuvali. Rastliny si pekne nahodne mutovali smerom urcovanym meniacim sa prostredim.
Hm, par trefnych mutacii. Take veci sa predsa deju. Podchvilou sa rodia mladata s dakou anomaliou, trebars aj s tymi dvoma hlavami, siamske dvojcata, ludia so zakrpatenymi rukami apod. Mutacia z jednej generacie na druhu, ziadne dlhe roky vyvoja. V prirodzenom prostredi mutacia odsudena na zanik, takito jedinci sa nebudu rozmnozovat, mutacia zanikne. To bol negativny priklad rychlej mutacie. Rozmyslal som nad pozitivnym prikladom, trocha som zvazoval napr. ludsku inetligenciu, ale nakoniec usudil, ze to nebude ono. Preco je vsak taky problem najst pozitivnu rychlu mutaciu? Podla mna je nevyhnutny takyto zaver: rychla mutacia je nevyhnutne "nahodnejsia" ako postupna. Vela mutacii pri rpechode z jedinca na jeho potomka. Ziadna sanca ist pomalicky a filtrovat to krok po krocku. No a co je pravdepodobnejsie, ked tam sa ti tam nahodou nieco strieska: ze z toho vznikne nieco uzasne dokonale uzitocne, alebo "kravina"? Podla mna je jasne, ze omnoho skor "kravina". preto rychle mutacie su najskor rozne anomalie.
Previazanie: Pamat mi sluzi vynikajuco ako vzdy No neviem, vedec sa v tom urcite vyzna lepsie, ja mozem len hovorit, co som cital, tiez sa na to este pozriem. To s tymi anticasticami chapem, v tom spociva napriklad aj "vyparovanie" ciernej diery, ked sa na okraji horizontu udalosti tvoria a hned anihiluju casticovo-anticasticove pary a jeden z paru padne do diery a druhy sa vyziari prec.
Tak dajme tomu ze to tak naozaj je... ale ako to vsetko vysvetlis?
Lebo prirodzenym vyberom nie!
Organizmy sa budu rozmnozovat, pokial budu prisposobene na podmienky vo svojej dobe na svojom mieste. A to jedince s neutralnymi mutaciami - zbytocnymi organmi - maju splnene. Takze preco to potom tak je?
Mozno by tu este pripadala do uvahy moznost pohlavneho vyberu, a to hned ako sa neutralna mutacia v jedincovi poprvykrat objavi. Keby napriklad kedysi nejakemu konovi narastli hrby a stala by sa z neho tava, ostatne konice by s nim asi sexovat nechceli a dalej by sa teda nerozmnozil Ale to by platilo len pri mutaciach, ktore sa prejavuju navonok, a po druhe: keby to tak bolo, ta by nikdy ziadna evolucia u zivocichov prebiehat nemohla, pretoze ziadne zviera by sa nechcelo parit s nejakym divnym zvieratom, ktore by sa neskor stalo zakladom nejakeho noveho druhu.
A prave ma napadla asi jedina moznost, ktora by tu mohla mat svoju ulohu: prejdime ako priklad k tym podzemnym zivocichom. Povodne mali oci, a ked u nich nastala nejaka nahodna mutacia, zrak sa jedincovi zhorsil, no nakolko mu nie je tak dolezity, jedinec sa aj napriek tomu bude dalej rozmnozovat. Je to nieco ako evolucia opacnym smerom. Lenze v tomto pripade zmutovany jedinec sice prezije, ale spolu s nim prezije aj cela jeho nezmutovana populacia a v buducnosti budu jeho potomkovia s ochabnutym zrakom tvorit iba cast celkovej populacie toho druhu. Ostatni by mali vidiet vzdy.
Pokial vsak zrak automaticky ochabne VSETKYM podzemnym zivocichom len preto, ze ho nepotrebuju, prirodzenym vyberom sa to odovodnit neda.
S tou dlhodobostou klimatickych zmien suhlasim. Ale napriek tomu si vezmime na casovej osi usek A, ked su klimaticke podmienky take a take, a o niekolkotisic rokov usek B, kde uz mozu byt uplne ine. V obdobi A sa vsak mohol narodit jedinec, ktory by niecim, vdaka nejakej mutacii, bol prisposobeny nielen na zivot v obdobi A, ale aj v obdobi B. Teoreticky to mozne je. A ak sa tento druh bude sirit dalej (podla toho ako som popisal pred chvilou, pravdepodobne bude), v obdobi B uz budu jeho potomkovia na podmienky adaptovani. Chapem co vravis, ze medzitym prechadzal tento "druh" selekciou. No to co chcem povedat je, ze druh sa teoreticky mohol mutaciou "adaptovat na buducnost" - a prirodzena selekcia tuto mutaciu sama o sebe nezatrati. Jedinec (a jeho potomkovia, tiez nositelia mutacie) nebude mat dovod vymriet. Nie vacsi dovod ako jeho ostatni "normalni" sucasnici.
A ked tak rozmyslam nad tymi mutaciami, predstavujem si geneticky kod priblizne tak ako programovy kod pocitaca (len v stvorkovej sustave). A ked si to takto vezmes, je akakolvek mutacia, jednorazova alebo dlhodoba rovnako nahodna a ovela skor neprospesna ako prospesna. O jednorazovej si uz pisal ty. Ale dlhodoba tiez asi nebude omnoho uspesnejsia. Ak mas napisany dokonaly program (metafora - taky, co presiel selekciou) v binarnom kode, staci ti zmenit jednu 0 na 1 a program mas v keli. Vlastne v programovani neexistuje prakticky ziadna sanca na to, ze by takato "mutacia" mohla byt nejako prospesna DNA by podla mna - laika malo fungovat podobne. A teda ked aj preziju iba prospesne mutacie a budu sa predavat na potomstvo a u potomstva pridu dalsie mutacie, moze jedina mutacia uplne narusit nejaky zivotne dolezity gen a zivocich je v riti. Jednorazove mutacie teda podla mna budu rovnako nahodne ako tie postupne. Snad len velmi dlhodoba mutacia (taka, pri ktorej nastane v jednom rode vela prospesnych jednorazovych mutacii) - akou je vlastne evolucny vyvoj - bude menej "nahodna", ale aj ta je vlastne tvorena nahodami To si myslel pod tou postupnou mutaciou?
K tomu previazaniu; pozeral som si clanok a podla neho to vyzera, ze to kvantove previazanie ma naozaj sirsi vyznam. Vedec (vlastne to ani nie je vedec, len buduci PhD ktory chodieva do CERNu iba na nieco ako staze alebo sustredenia) mi mozno vravel len o jednom priklade v praxi - kde je mozne ten fenomen pozorovat. Este si spominam ze to bola posledna otazka ktoru som mu dal a vtedy sme sa uz chystali na odchod. Ten rozhovor bol inak pretiahnuty na niekolko hodin, lebo zaklady kvantovej fyziky sa len tak jednoducho vysvetlit nedaju O tom som sa vtedy presdcil...a kedze sme sa venovali len jej zakladom, tak otazku o previazani som sa ho spytal len tak na okraj. Takze ta jeho odpoved nemusela byt nejaka seriozna.
» en.wikipedia.org/wiki/DNA_repair...
(je tam toho popisaneho vela a dost odbornym tonom, ale je to zaujimave tak sa s tym stale pasujem)
Oprava DNA - bunka si sama reguluje mutacie (poskodenia) v DNA a snazi sa im branit. Mutacie v gametach, ktore nevychyta, sa prenesu na dalsiu generaciu a ovplyvnuju tak evoluciu. Mutacie v somatickych (telovych) bunkach su naozaj vacsinou negativne ale tieto sa vobec neprenasaju na potomkov. Dalsiu generaciu ovplyvnuju len mutacie pohlavnych buniek.
Mechanizmy evolucie:
Adaptacia
» en.wikipedia.org/wiki/Adaptation...
Genovy posun
» en.wikipedia.org/wiki/Genetic_dr...
Genovy tok (migracia)
» en.wikipedia.org/wiki/Gene_flow...
Mutacia
» en.wikipedia.org/wiki/Mutation...
Selekcia
» en.wikipedia.org/wiki/Selection...
Vznik druhov
» en.wikipedia.org/wiki/Speciation...
Citam to, su to vsetko velmi dobre, aj ked miestami velmi komplikovane clanky, planujem ich vsetky cele precitat. My sme skutocne obaja laici, tisice vedcov rozmyslali, pozorovali, skumali a zistili ako funguje mnoho veci. Tamtie clanky mas len vycuc.
Teda zaver: to co si pisal o pravdepodobnosti skodlivosti nahodnych mutacii a zbytocnych organoch, vysvetluje oprava DNA. Popisane je o tom v uplne prvom linku. Princip je jednoduchy, detaily komplikovane. Sameho by ma to zrejme nenapadlo, ale ved na to internet je - aby sme nemuseli objavovat to, co uz niekto objavil. Mozno ti to teraz bude vyzerat zasa ako nasilny "vedecky" argument odmietajuci zdrave samouvazovanie, ale zvaz: pracovali na tom tisice vedcov s minimalne rovnakym a vyssim intelektom ako my, venovali sa tomu roky a mali na to prostriedky. Tak aj ked ti nemozem teraz poskytnut logiku "zdraveho sedliackeho rozumu" ako som to spravil pri "nonstop selekcii", verim, ze je to hodne uvahy.
Co mutacia ? je to poskodenie struktury DNA pri ktorom dochadza k zmene v sekvencii purinovych alebo pyrimidinovych zasad (A,G,C,T)v jej molekule.
Bodove mutacie su najcastejsie a mozu byt spontanne alebo vyvolane mutagennymi agensmi. Spocivaju v tom ze pocas autoreduplikacie alebo opravy sa do niektroreho kodonu importuje nespravny nukleotid. to moze nasledne sposobit ze takyto kodon determinuje inu aminokyselinu ako kodon povodny a tato sa aj zapoji do daneho proteinu... napr. ale su rozne a zlozitejsie procesy v ramci mutagenezy to bol len taky jednoduchsi...
co sa tyka mutacii : uz bolo tusim spomenute ze za normalnych okolnosti sa struktura DNA nemeni a je schopna zotrvat v nemenenom stave po generacie. avsak aj priroda je omylna a tak sa v procese autoreduplikacie genetickej informacie (dalej GI) ktorej nositel je DNA moze vyskytnut chyba. Bunky vsak disponuju opravnymi mechanizmami - avsak tie nedokazu absolutne opravit vzniknutu chybu a tak sa objavili mutacie. Mutaciu napriek tomu netreba chapat ako jav zaporny, kedze ma velky vyznam z hladiska evolucneho. treba pochopit ze bez mutagenezy by nebolo evolucie a nevznikali by tym ziadne variacie. Pritom sa ako bonus uplatnil aj prirodzeny vyber - ktory umoznil prenos GI len najlepsie adaptovanym jedincom a druhov v populacii.
takze len to som chcela ...
Na druhej strane vsak opravny mechanizmus mohol zapricinit upevneneie stalosti druhu v prostredi, ktere vyvolavalo mutacie vo zvysenej miere. Popritom aj opravne mechanizmy presli vyvojom a prorodzenym vyberom. Rychlost vyvoja druhu je bezprostredne spojena s efektivnostou opravenych mechanizmov a procesov.
Perfektne zhrnutie, vyjadrila si vsetko, o co som sa ja intuitivne snazil celu diskusiu, v jednom prispevku adekvatne odbornym sposobom
Povodne som sa zapojil do tejto diskusie, aby som si dal oddych od niekolkotyzdnovej programatorskej sichty, myslim, ze teraz sa mozem s pokojom v dusi opat zacat viac venovat robote...
Btw, geny na opravu DNA tiez museli vzniknut nahodnymi mutaciami. A to zrejme znamena, ze su z hladiska prezitia dolezite. Vlastne inak by kazdy druhy tvor zomrel hned po narodeni, a asi kazdy zijuci by zomrel na rakovinu alebo inu geneticku poruchu. takze sice by bolo druhov nespocetne viac, ale ak by bez napravnych genov vydrzali za sebou dve, tri generacie, ktore by podavali schopne potomstvo, asi by to bol zazrak.
Ale aj to je len moj sedliacky rozum Mozno to bolo uplne inak...
PS: Xeno - tie clanky si priebezne budem citat
Mid : v prvom rade si treba uvedomit ze mutacia nemusi byt za kazdu cenu vnimana ako "chyba" niekedy sa jednoducho na urcitom mieste inak posklada triplet ktory nasledne determinuje inu aminokyselinu a tych tripletov moze byt v celom vlakne markantne vela co vlastne podnieti vznik uplne odlisnej bielkoviny nachadzajucej sa trebars aj v gametickych bunkach.
novy jedinec disponuje polovicnou sadou GI od kazdeho rodica, z tohto pohladu je jedinecny
v procese vyvoja sa uci - nadobuda rozne schopnosti
tak sa moze stat odolnejsi voci urcitym vplyvom (prejav genotypu ci fenotypu)...
tieto vsetky vyvojove stadia sa zaznamenavaju a dospely jedinec je schopny preniest niektore vlastnosti (fyziologickeho aj morfologickeho charakteru) na svoje potomstvo v zavislosti od toho ci je dany gen pre urcitu vlastnost v recesivnom alebo dominatnom postaveni.
(to moze byt podnetom pre mutagenezu)
ak do toho primiesas selektivny vyber mozes ako slachtitel ovplyvnit vyzor jedneho plemena v ramci druhu.
najlepsie sa to da pozorovat pri psoch. v ramci druhu su si v zakladnych znakoch podobny - no v ramci plemien narazame na neskutocnu moznost variability cez to vsetko sa vsetky plemena mozu medzi sebou krizit a potomstvo ostava stale plodne.
al cielenym geneticko - slachtitelskym zamerom pri urcitom plemene hovadzieho dobytka vyslachtili plemeno ktore je nositelom genu kt sa podiela na abnormalnom raste svaloviny.
cielene vyberali jedince pozitivne na tento gen a vyslachtili plemeno disponujuce abnormalnym mnozstvom svaloviny
co sa tyka tej rakoviny :
protoonkogeny a bunkové onkogeny su normalnou sucastou kazdeho genomu (ludsky genom ich moze mat asi viac ako 20)
za fyziologickych podmienok reguluju bunkovy rast tak ze koduju rozne rastove faktory, ci proteiny kt funguju ako spinace a vypinace roznych genov. ak tieto produkty maju poskodenu strukturu alebo ziskaju nadmernu expresiu (vplyv mutacie), premiestnenia daneho onkogenu na nefyziologicke miesto v povodnom chromozome moze vyvolat maligny rast buniek.
Protoonkogeny sa tiez mozu menit na onkogeny vplyvom mutacnych zmien. napr. pri mutacii vznikaju hyperaktivne alely genov ktore stimuluju rast a delenie buniek. take mutacie su dominantne - tzn ze mutacna zmena jedneho z dvojice homolognych genov postaci na jeho premenu na onkogen
druhy typ mutacii ma recesivny ucinok ide o antionkogeny ktore brzdia bunkovy cyklus.
kedze ma recesivny ucinok moze sa prejavit len ak postihne obe alely daneho genu. vysledkom je inhibicia al inaktivacia takeho genu.
v konecnom dosledku sa vsak aba typy prejavia nekontrolovatelnym rastom, resp. delenim buniek - nadorovou transformaciou -(NT)
NT buniek mozu vyvolat aj onkogenne virusi :
a to tak ze su bud nositelmi onkogenov al vedia inaktivovat proroonkogeny na onkogeny (Rousou sarkomovy virus)
tieto onkogenne virusi mozu obsahovat onkogennu RNA al DNA
nuz a tak, akoze dalo by sa o tom popisat velmo vela, sa mi uz ale nechce rozmyslat