O chcení a realite
Aké je to zobudiť sa v utorok napoludnie a myslieť si, že je nedeľa? Také prepracované, také hekticky unavené, bez konkrétnych túžob, len s tou jedinou, túžbou na zmenu. Chcela by som začať behať. ... Ďalej »
Prestrihy minulosti aneb pohni sa z miesta.
Obrazy minulosti premietajúce sa do prítomnosti. Otázky prečo, ako a čo si mala spraviť inak. „Prosím, pusti sa toho, nedrž minulosť a hnev v sebe. Pusti ju. Uľaví sa ti. “ *Spravil z... Ďalej »
Keď zájde slnko a nastáva nič.
*Až keď ťa zatvoria do jednej izby s bláznom na psychiatrii, zistíš, že na tom nie si až tak zle. Konečne sa ti otvoria oči s otázkou, kde som to natoľko pokašľal, kde som spravil tie chybné kroky, prečo som... Ďalej »
Byť človekom, ktorý sa nehnusí sám sebe.
Život ? Máš ma rád ? Máš ma rád po všetkých tých pádoch a chybných krokoch ? Zoberieš ma prosím pod svoje ochranné krídla ? Som na dne, nevládzem, aj keď sa budem tváriť, že áno... Ďalej »
Možno zatratený.
Pomaly som otváral dvere po dlhom a ťažkom dni. Mierne som zaváhal pred stistnutím mosadznej kľučky dvier. Doma však bol pokoj. „Našťastie“ pomyslel som si. Vyložil som menší nákup a zalial si kávu. Dnes už tretiu. Relaxoval... Ďalej »
Jediný. Z mnohých. /aneb bez názvu/
Usmievaš sa na neho spod paplónu. Nie je ti vidieť nič okrem očí, hlavy a množstva hustých svetlých vlasov. Ešte... možno ešte hrubé chlpaté ponožky vytŕčajú do noci. A ty sa naňho usmievaš. V... Ďalej »
Vieš, čo je byť hore a vieš čo je pád. “
Nesnaž sa nenávidieť samu seba, to je to jediné, čo Ti nikto nezoberie. Nenáviď mňa. Za to, že som sa Ti votrel do života a že Ti ho tak skurvene komplikujem. Flashback. Vyše roka dozadu. ... Ďalej »
O dievčati, priepasti a myšlienkach.
Zadýchaná dobehla na koniec. Ledva zastala, takmer si nevšímajúc, že krok pred ňou je hlboká priepasť. Ostala zarazená, nevediac, čo si o tom myslieť. Prečo sa jej podarilo zabrzdiť? Ktorý inštinkt jej napovedal,... Ďalej »
Nezabúdaj, pamätaj. Alebo cintoríny nie sú smutné.
Zabudla na to, aké je pohybovať sa medzi dušami, ktoré sú a zároveň nie sú. Pripadalo jej to ako včera. Chvíle, počas ktorých sa vracala do prázdna. Nie takého beznádejného, skôr bezmyšlienkovitého. ... Ďalej »
Deti by nemali mať deti. Alebo maminka ľúbiš ma ?
Preberie sa na to, že jej infúziu zavádzajú do žily. Pokúsi sa rozlepiť tak dlho uspané oči, zahmká, strasie sa. Doktor sa na ňu usmeje, vie, že v tejto situácií musí byť podporou a neodsudzovať. Nikdy nemôže vedieť,... Ďalej »
Posol smrti - smrť samotná.
Prichádzal čoraz bližšie a krok za krokom bol rýchlejší a presnejší. Dýchal jej do vlasov a závan jeho slov sa jej dostával až do zvukovodov. Normálni ho nepočuli. Ale ona normálnou nikdy nebola. Nahováral ju na čoraz špinavšie hry, ťahal ju... Ďalej »
Pády a vzlety.
Sny a túžby v tichu sa rozplynú V prázdnote, ktorá bývavala rajom... V raji, ktorý by si nevymenila za nič, lenže prišiel nový deň a nové situácie nedovolili pripúšťať minulosť. V deň, keď si... Ďalej »
Auf Wiedersehen Slowakei, see you later ! :)
Zvláštny pocit. Vážne. Nebojím sa, ale nie som ani smelá. Neviem pomenovať, čo cítim. O dve hodiny budem stáť na vlakovej stanici, smer Nemecko a dupkať nohou, aby som sa zahriala, lebo už tu je neskutočná zima... Ďalej »