Mirrie

Som blázon. Pretože nepodlieham konvenciám, obľubujem extravaganciu a chutí mi sarkazmus. Zo zásady nenosím oranžovú a vysvetlenie podávam jednoducho: príliš neurčitá farba! Som pozorovateľ. Dokážem hodiny sedieť v parku na tej maľovanej, bielo – čiernej lavičke a sledovať osudy... Ďalej »

Stratila sa. Vo vlastných spomienkach, čistej hmote, mätúcej neistote. Akoby včerajšky na ňu pokrikovali, obhadzovali ju hanlivými slovami a urážkami. Farebná škála sa obmedzila na tmavé odtiene modrej, sem-tam nejaká šedá a čierna. Hlavne čierna. Z nej... Ďalej »

Bol so mnou od septembra 2013, lebo ho opustila priateľka. Vravel, že ma má úprimne rád. V deň, keď sa dozvedel, že moja mamina má smrteľnú chorobu a moja babk mu povedala, že teraz pri mne... Ďalej »

Mala som, mám, budem mať. Rada. Teba. Tak skús, skús skúsiť, aby sa to začalo. Celý ten kolobeh. Buď prvým dielom, prosím. Mladučká. To počúvam. Odvšadiaľ. Som, áno,... Ďalej »

... tomu, prečo kvetom opadávajú lupienky. Dlho im trvá, kým z malého semienka vyrastú v stonku, púčik a kým rozkvitnú. A zrazu sú okvetné lístky preč. ... tomu, prečo voda vysychá. Je... Ďalej »

... keď som si myslela, že to vydrží? Ach. Toľko blogov, kde som ho velebila. Toľko zmien, ktoré som urobila. Len aby bol šťastný. Všetky "prvýkrát" boli s ním. V láske, v smútku,... Ďalej »

Mladá a sebavedomá labuť neznáma. Naivná, túžiaca, žije na vode. Nespoznáva povodne- je milovaná. Bez zaváhania tancuje, oddáva sa iba Jemu. On sa... Ďalej »

Moja etapa rozprestierania krídel :) Prvýkrát som sa učila spoznávať samú seba na lúke pri našej chate. Priamo obklopená horou, malý kruh zelenej trávy a ružovo-modrých drobných kvietkov. Schladená ľadovou limonádou som sa modlila za dážď. Ona len sedela... Ďalej »

Keď som bola malá, patrila som do skupiny rozkošných dievčatik s dvoma copíkmi, ktoré poznalo desiatky básničiek a pesničiek a bolo neskutočne zlaté. Potom som bola malá bifľoška v najmodernejších šatách, ktorá na sídlisku prebila každého chlapca, aj staršieho. ... Ďalej »

Sme zvláštni, sme jedineční, sme perfektne nedokonalí. A každý z nás je len obyčajný človek. Boli pre ňu oporou. Zábradlím. Akýmsi ťažiskom. Tí všetci, z ktorých sa stáva nikto. Odchádzajú ako listy z... Ďalej »

Takmer každý milujem Vianoce. Jedinečné vône, lahodné chute, jemné dotyky, krásne piesne, ligotavé ozdoby. Obdobie, ktoré doslova a dopísmena využije aj zneužije vaše zmysly. Útočí na dušu a snaží sa ju ovládnuť. Nemyslím teraz... Ďalej »

Som. Dnes. Včera som nebola a zajtra budem o niečo viac. Dlho som bola nadchnutá myšlienkou, že chcem byť odlišná, temperamentná a naozaj nespútaná. Bola to moja alfa a omega. Dlhé vlasy, nezáujem o... Ďalej »

Dušičky, Všech svätých, aj Helovínom si to nazvite. Spočiatku je to sviatok, dva dni, kedy s úctou, rešpektom a láskavou spomienkou zapálite sviečku na hrobe. Starkej, vzdialenej tete, prapraniekomu. Spomeniete si na... Ďalej »

Nebol krásny. Mal pár kíl navyše rovnako ako ja. Medzeru medzi zubami. Podľa dnešných merítok len "akýsi" chlap. Avšak niečo z neho kričalo. Prekrásne zelené oči, lákajúce plné pery, prívetivý výraz, veľké ruky, široké ramená, perfektný... Ďalej »

Tak trošku mám zviazané nohy - šnúrkou z bielych piškót. Zachytáva každý pohyb, ten, kto pochválil sa výškou. Nie som zladená, nie som klavír, som obyčajný benátsky martýr, Parížanka s maľovanou... Ďalej »

Vkvitnúcej čerešni vidieť malý plamienok chladu. Takmer nehorí, len pomaličky utícha. Prináša náznak všetkého a ničoho. Ponúka, láka, verbuje. V rozvírenej vode jazera počuť všetko; smiech, život, silu. Lesknúce sa telá, ... Ďalej »

Všetko na mňa akosi začalo padať. Tak postupne, pomaly. Bez toho, aby som niečo vedela, tušila. Nechcem ľútosť. Len chcem, aby to niekto vedel. Príliš málo ľuďom som mohla a dokázala dať svoje pocity na oči. ... Ďalej »

Alebo takú, ktorá sa naskytne a celkom vyhovuje ... Takú, ktorá nás v rýchlosti pohltí, zachváti, strhne. A chvíľu postačuje. Chvíľu dáva, chvíľu sa stará, chvíľu je osudová. Lenže potom sa preberieme a znovu si... Ďalej »