Jediná. čik
Sedela v preplnenej kaviarni a pomaly dopíjala čerstvú pomarančovú šťavu, ktorej jej už odšťavili takmer liter. Pomaly pretáčala stránky zatiaľ nedočítanej knižky. Ešte stále nemohla uveriť tomu, že číta o sebe. Že niekto v čase, keď ešte ani nebola v... Ďalej »
Tokyjské impresie.
Dlhšie som premýšľala nad zhrnutím svojich impresií z ďalekého Tokya. Samozrejme, až na podnet ctenej Piô som sa rozhodla dokopať k zosmoleniu týchto riadkov, čím jej patrí moja vďaka. To, či jej bude patriť aj vaša vďaka už posúdiť neviem, ... Ďalej »
O snoch, cestách a drobných pochybnostiach
Dlho som premýšľaľa, či sa ešte ozvem a spíšem ďalší patetický blábol, ktorý nebude nikoho zaujímať, ale je už dlhší čas teplo, takže mi spísanie týchto pár riadkov pripadá ako celkom úžasný nápad. Už nejaký ten čas kráčam... Ďalej »
. echo.
V tajomných zákutiach zakázaných záhrad zbieraš plody, čo si tajne stihol zasiať, keď ostatní hľadali niečo prapôvodné. Tvoje srdce búši a túži po cudzej krvi, ktorá by súbežne kolovala s tou tvojou; veríš, že sa to dá, lipneš na... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 20. 5. 2014 22:42 5
..ratka.
Vrásčitou priehlbinou sunieš sa za šťastím zanechajúc v stope priezračný výlučok telom lomcujúcej radosti; svetlá okolo zlievajú sa ti do jednej čiary, pod nohami páli ťa zem a ty tušíš, že... Ďalej »
Pseudoblog, 30. 4. 2014 22:34 8
. sedmokráska.
Na okraji pohára spojila sa so sklom sedmokráska a biela pleseň na jej povrchu vysmievala jej donedávna obdivovanú krásu. Nebyť človeka, požila by si trošku dlhšie, potešila by možno viac párov smutných očí a o čosi dlhšie by mohla dokazovať, že aj... Ďalej »
Mysľomis(s)-a.
Väzni myšlienok pýtajú sa na svet, hryzú okovy, ktorými ich kedysi dávno spútali; v čiastočnom šialenstve pohybujú končekmi prstov a sledujú krvavé zárezy, ktoré zanechalo železo. Mĺkvo hladia očami úlomky svetla prenikajúceho cez najmenšie okno na svete; úzky prúd svetla... Ďalej »
Ihličnatá.
Vráskavé oblaky pretínajú oblohu, obaľujú slnko do periny, ktorú si žiaľ musí samé ohriať. Ona sedela nahá na čerstvo popadanom ihličí v strede rúbaniska a mráz sa jej zarýval pod kožu viac ako zvyšky nedávno existujúcich smrekov. Schopnosť rozmýšľať klesala s klesajúcou... Ďalej »
Stratená niť.
Pozerám do bieleho pozadia občasne prerušeného časťami textu. Slová nie a nie poslúchať, prevracajú sa z boka na bok, krúžia v zbesilom tempe a privádzajú mi morskú chorobu. Cmúľam posledný cukrík, ktorý si deň čo deň pod rúškom noci uchmatnem v... Ďalej »
Len tak popod fúz o nahraditeľnosti a konvenciách.
Svet, kde niet ničoho bez príčiny pohlcuje drobné kvapôčky myšlienok ako čerstvo rozbalená špongia pomaly sa topiaca vo vedre s kalnou vodou. Cítim smäd po vyjadrení, no nedokážem ho uhasiť; moje slová dávno prestali dávať účelový zmysel, pretože sa ich okolie... Ďalej »
Ťažkopádne snové blábolenie.
Zatváram oči a podo mnou sa rozprestiera nočné mesto. Svetlá áut sa určite odrážajú od kvapiek dažďa a keby som mala otvorené oči, určite by som videla nezabudnuteľnú svetelnú šou vytvorenú prírodou. Totiž aj autá sú jej súčasťou, nič nevzniklo bez dotyku... Ďalej »
Nesúrodý melancholický večer.
Svet zrodený z opíc, ktoré sa nemôžu neopičiť a neudierať činelami väčšími ako ich chatrné lebky do taktu rýchlosti, ktorou sa všetko akosi automaticky uberá, bije po... Ďalej »