Túto diskusiu zakladám na podnet istého človeka z tunajšieho fóra, ktorý sa o túto tému zaujímal. Keďže si myslím, že je to téma, ktorá by mohla zaujímať viacerých ľudí založil som pre ňu zvláštnu diskusiu.
Ja o Budhizme neviem vobec nic Niekde som videl ( Simpsonovci ) ze Budhizmus su len meditacie a uvolnenie tela. Ze to nie je vierovyznanie ako napr . krestanstvo. Je to pravda alebo nie ?
rehot, no nevadí, budhizmus je rovnaká viera, ako naše kresťanstvo, takže pravda to nie je, myslím, že táto diskusia sa nebude rozvetvovať tak, akoby zakladateľ chcel, aj mne je to ľúto, téma je dobrá, ja som chcela založiť nedávno toto:o), a teraz som preletela džinizmus, asi prvý izmus, kotrý sa mi nepáči...
budhizmus je dobrý smer, ale u nás nemá šancu (ako si sám povedal, že o tom vieme málo) v Európe, ani v Amerike, sme silna konzumná spoločnosť, ktorá nedokáže prežiť bez sekundárnych materiálov, ktorých je stonásobne viac ako primárnych, o ktoré strácame poňatie:o)
u nás neexistuje stredná cesta, a túžba je až chorobná, keby to tak nebolo, boli by sme bližšie pri východnych krajinách...
Vo svete je asi 500 miliónov budhistov, hlavne v Ázii (budhistické štáty=Barma, Bhután, Čína, Japonsko, Južná Kórea, Kambodža, Kórejská ľudovodemokratická republika, Laos, Singapur, Srí Lanka, Thajsko a Vietnam. V menšej miere žijú vyznávači budhizmu i v Nepále)ale aj v Európe a Amerike.
Budhiznus vznikol v Indii v 6. storočí pnl.
Najvyššia hlava tejto cirkvi je dalajláma. Svätyne=pagody(najcennejšia je Zlatá pagoda v Rangúde v Barme). Vstúpiť do pagody môžu len muži a len naboso.
Budhizmus pôvodne vychádzal z hinduizmu. V budhistickom učení je základom šťastia rodina.
Hlavné zásady budhizmu sú
- asketizmus,
- zdržanlivosť od svetských rozkoší,
- prekonávanie trpení,
- znášanlivosť,
- ochrana živých tvorov ( Nezabiješ),
- konanie dobra,
- prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.
Centrom je Tibet.
Gautha Siddhárta Budha žil okolo rokov 563-479 pnl v nepálskom predhorí Himalájí. Pôvodom bol zo šľachtickej rodiny, ale v dospelosti opustil prepychový život a „odišiel z domova do bezdomia“ hľadať pravdu.
Učil, že život je plný utrpenia. Vysvetliť a premôcť bôľ možno ôsmimi spôsobmi:
- správnym názorom
- správnym zmýšľaním
- správnou rečou
- správnym činom
- správnym životom
- správnym umieraním
- správnym premýšľaním
- správnym sebaskúmaním
Vykúpenie znamená vstup do nirvány. Samota duše nie je večná, je to len predstava, tak, ako aj ostatné veci vonkajšieho sveta. Pretože ten, kto tak jednoznačne podlieha zmene a ničeniu, nemôže byť pre poznanie pravdy, ktorá pretrvá všetko, dôležitý. Budha hlásal, že o vykúpenie z kolobehu duší sa treba usilovať nie obeťou ani extrémnou askézou, ale pomocou meditácie a sebazdokonaľovania, ktoré umožňuje spoznať vlastné „ja“. Základ budhizmu dodnes tvorí predstava, že jedinou formou každého bytia je utrpenie. Vykúpenie z tohto utrpenia, ktoré spočíva v zániku individuality a vyhasnutí všetkých túžob, možno dosiahnuť len poznaním. Poznanie musí zahŕňať všetky oblasti života človeka a má nevyhnutne dosah na jeho životný štýl. Takto vznikli budhistické rády, v ktorých mnísi žili odlúčení od vonkajšieho sveta a rozvíjali Budhovo učenie. Budha a budhizmus jednoznačne odmietali kastový systém(to je 1 zo zásadných odlišností od hinduizmu).
Svojim rýchlo šíriacim sa učením vytvoril Budha ideový základ moci expanzívnej dynastie Maurjovcov, ktorí začali vládnuť po vpáde Alexandra Veľkého do Indie a ich ríša v severnej a severozápadnej Indii trvala do 2.storočia pnl. I cisár Wu–ti podporoval šírenie budhizmu v podobe mahájána(táto forma budhizmu kladie vedľa pôvodného ideálu sebavykúpenia cnosť súcitu)
Základom budhistického učenia je predstava opätovných narodení - reinkarnácia človeka, zakaždým v nových existenciách, v ktorých sa ľudské utrpenie stále opakuje. Existencia a osud nového bytia sú určené karmou človeka, ktorá závisí od jeho činov a skutkov v predchádzajúcom živote. Z tohto kruhu sa človek môže vyslobodiť len dosiahnutím nirvány, stavu bez utrpenia. Krokmi k ceste nirvány sú:
- rozpoznanie zla
- poznanie príčin
- odstránenie príčin
- prostriedky, ktoré je treba na tento účel vynaložiť
Sebavykúpeniu slúži aj budhistická etika s jej požiadavkami:
- nezabíjať
- nekradnúť
- byť zdržanlivý
- byť pravdovravný
Mnísi prijatí do mníšskych komunít sa mali vzdať svojich príbuzných aj manželiek a živiť sa len almužnou.
Krátko po Budhovej smrti sa jeho stúpenci rozdelili na dva prúdy:
- prúd mahájána ( veľký voz )
- prúd hínajána ( malý voz )
Prúd mahájána ukazoval na rozdiel od prúdu hínajána cestu ku spáse aj širokým vrstvám zbožných laikov a k základným princípom zaradil aj ideu súcitu. Ako vykupiteľské postavy pôsobia úctyhodné bódhisattvy, ktoré podľa tohto učenia môžu súcitom zlepšiť karmu človeka.
A vrámci budhistického učenia vznikol aj smer, ktorý sa nazýva zen – budhizmus. Zen vznikol v Číne v 6. storočí a v 12. storočí sa rozšíril i do Japonska. Toto učenie vychádzalo z tradície indickej jógy. Jeho prívrženci sa pokúšali meditáciou a morálnou disciplínou dosiahnuť osvietenie. Každý človek nosí budhu v sebe, ide len o to, aby sa ponorením a správnym životom prebudili schopnosti osvieteného ducha. Pri meditácii v zen – budhizme sa využívali ako pomôcky štylizované obrázky krajiniek a umelecké kaligrafie. Budhisti trávia veľa času meditáciou a jogistickými cvičeniami. Najvýznamnejším a najrozšírenejším cvičením je Päť Tibeťanov. Sú to cielené telesné a duchovné cvičenia, ktoré pomáhajú nabrať energiu.
Medzi najvýznamnejší budhistický sviatok patrí bon macuri. Nazýva sa i sviatok lampiónov a u nás má obdobu v sviatku zosnulých. Koná sa v dňoch 13.-15.júla, ale v niektorých oblastiach sa dátum určuje podľa lunárneho kalendára. Vtedy sa ľudia vracajú do rodných miest a dedín, aby si uctili pamiatku svojich predkov, ktorých duše sa v tomto období vracajú domov. Na rozdiel od sviatku zosnulých v kresťanskom svete bon macuri je veselý sviatok a vrcholí 15. júla živými, rytmickými tancami bon odori. Od rána až do neskorej noci sa na nádvoriach svätýň tancuje.
No asi tolko k budhizmu .... ak to vobec bude niekto čítať väčsinu vecí som našla na 1 fajn stranke ale už nevim co to bolo zac
to lala: perfektne, nepreletela som to vsweetko, ale urcite lepsie, ako napisat dvaq riadky a vyznat s av tom ako hus do piva, skopirujem si to
to mazzo: Zen je o meditacií, ale je to naboženská sekta (alebo vetva), pred dvoma dňami zhodou okolností som si o Zene robila poznamky, spada pod šintoizmus, vcelku prijateľné náboženstvo, ktoré ma zatiaľ najviac zaujalo zo všetkych, a práve Zen asi najviac, ktorého cieľom je cieľavedomá spontánnosť, a má u nás väčšie uplatnenie možno preto, že nie je také prísno-úzke, spája viacero oblastí, zatiaľ čo budhizmus je tak jednoduchý, že my by sme zahynuli, ak by sme žili podľa neho, sme rozmaznaná spoločnosť, ale asi to tak ma byť, aby bola rovnováha, niekde tak, inde onak
Tak Lala v mnohom máš pravdu aj keď tam máš veľa nepresností.
1. Budhizmus nie je cirkev, ktorej hlavou by bol dalajláma (dalajláma je hlavou len tibetských budhistov)
2. V Budhizme nie je základom šťastia rodina, aj keď patrí medzi prejavy dobrej karmy narodiť sa v šťastnej a nábožnej rodine.
3. V Budhizme neexistuej vykúpenie skrze etické požiadavky (tie sú len prostriedkom).
V Budhizme je vykúpenie dosiahnuté nalsedovaním osemčlennej cesty:
- správnym názorom
- správnym zmýšľaním
- správnou rečou
- správnym činom
- správnym životom
- správnym umieraním
- správnym premýšľaním
- správnym sebaskúmaním
4. Pokiaľ ide o Zen, tak v ňom existujú dva smery (sóto a rinzai) a základom je meditácia v sede oproti bielej stene, k zenovej meditácii sa teda obrazy nepoužívajú (aj keď niektoré školy ich používajú). Budhistické meditačné obrazy (thanky) používajú najmä tibetskí budhisti.
Základná zenová meditácia je zazen, sedenie oproti bielej stene. Samozréjme v budhizme existujú aj iné meditácie. Meditácia na lámu, alebo bódhisatvu. To sú meditácie s konkrétnym zameraním mysle na určitú osobu, alebo mantru, ale to je záležitosť hlavne budhizmu tzv. diamantového vozu (budhizmus tibetu a severnej Indie).
Základom šťastia v budhizme je útek od šťastia.
Pokiaľ ide o zen tak skôr kombinuje prvky tao a máhajány, než šintoizmu (ktorý uctieva "kami" Zen totiž nekáže uctievať nijaké božstvá, preto to nie je náboženstvo)
Adrei-sak jasne ze su tam nepresnosti nie som nijaky odbornik ale celkom ma to zacalo zaujimat tieto nabozenstva lebo ked si to vezmes maju vela spolocneho ale su uplne ine vssetky... take zaujimave...boli u nas v meste pred par mesiacmi budhisti slovenski a som si od nich knihu kupila a vazne su tam odbre veci popisane..inak ty z kade o tom tak vela vies? teda ty si 1 z tych mala sloven.budistov alebo sa len o nabozenstva zaujimas?
Maju vela spolocneho, pretoze ich vyznavaju ludia a niektore veci su spolocne pre vsetky kultury.
Či o tom viem vela? Ani nie a či som budhista? To závisí od toho koho považuješ za budhistu. Na východe totiž pojem budhizmus (a z neho odvodené) ani nepoznajú.
Budha bol podla mna znudeny slachtic ktory opustil rodinu a dRRbal sa po svete s cielom najst podstau zivota nasiel nirvanu a dospel k tomu ze je to v podstate nic. Medzi tym vsak dosiel aj na vela zaujmavych veci, co sa mu upriet neda...
Podla mňa to bol celkom mudry typek ,ale na to čo hlásal (tie pôsty atd) mal trošku veliké brucho ,mal by behavať a nie len sedeť ,huliť, meditovať a žrať
Budha mal veľké brucho? Kde prosím ťa? Budha bol istú časť svojho života tak vychudnutý, že skoro umrel. Že by bol niekedy tučný o tom som nikdy nepočul.
V starovekej Indii spočíval asketizmus v tom, že človek, ktorý v sebe cítil duchovné povolanie odišiel do lesa, kde sa živil divorastúcimi rastlinami, meditoval, vzdal sa možnosti mať rodinu a vlastný dom. Títo
asketi sa ani nestrihali a neholili a chodili bez šiat. Budha žil niekoľko rokov medzi takýmito askétmi, než pochopil, že táto cesta nevedie k vyslobodeniu. Objavil strednú cestu. V podstate existujú dnes tri hlavné prúdy budhizmus ("malý voz", "veľký voz" a "diamantový voz"). Jeden z rozdielov medzi veľkým a malým vozom je v chápaní možnosti oslobodenia. Podľa tradičných budhistov je možné oslobodenie len mníšskym životom, podľa veľkého vozu je to možné aj v bežnom živote.
Pokiaľ ide o päť etických pravidiel, tak tie sú:
1. Zdržiavať sa zabíjania živých bytostí
2. Zdržiavať sa brania nedarovaných vecí
3. Zdržiavať sa správania spôsobeného nezriadenou túžbou (značne krkolomný preklad)
4. Zdržiavať sa vedomej lži
5. Zdržiavať sa požívania látok spôsobujúcich otupenie mysle.
Tieto pravidlá sami o sebe nevedú k oslobodeniu a vo vyšších štádiách budhistického života sa nimi nie je vôbec potrebné zaoberať, pretože tam už nijaké etické pravidlá nie sú potrebné.
Prečo by to nemohlo byť nábožebsvo? Obsahuje snáď filozofia nejaké obrady?
Okrem toho slovo "budhizmus" je dosť zavádzajúce. Pretože toto slovo vymysleli Európania a nie je vždy jasné, čo si pod ním, kto predstavuje. Budhovo učenie je filozofia, ale život budhistov obsahuje aj náboženské prvky.
budhizmus je nabozenstvo, to vy nezmenite, naco to riestie? vsak to patrí do skupiny svetových nábozenstiev, podte radsej riesit nove nabozenstva dvadsiateho strocia a sekty, to by bola haluz
Klasicky sa za náboženstvo považuje vyznávanie božstiev či boha a budhizmus boha nemá.Na druhej strane čo sa týka obradov, tak áno niektoré majú náboženské prvky...
Budhizmus nechápe Boha ako kresťanstvo alebo Islam. Budhizmus vznikol v polyteistickom prostredí Indie a všade, kde sa šíril existoval polyteizmus, ktorý mnohí vyznávajú dodnes popri budhizme (napríklad šintoizmus v Japonsku, alebo bonizmus v Tibete...) Dharma nekáže nikoho uctievať, žiadnych bohov, napriek tomu však budhisti uctievajú stovky rôznych bohov a prírodných duchov (Tibetský náboženský systém a ich mytológia patria k najzložitejším na svete). V podstate sa dá povedať, že budhistom môže byť vyznavač akéhokoľvek náboženstva, pokiaľ sa riadi budhistickou náukou.
a to sa mi pači na Indov, a vôbec, nie su takí zadubený a obmedzený národ ako my vrátane ďalších národov europskych či amerika či čo ešte, tam je skutočná sloboda, tam nosí dieťa krížik na krku a uznáva aj budhizmus, a radu ďalších, tam je úcta, hodnota vyššia, primárne veci su prednejšie...že ake primárne veci? také, o ktoré mi nezakopneme tu, vygumovaní a tak neskonale prázdni
všetko ma svoje pre a proti, a ja osobne by som uprednostnila život v Oriente (najmä v južnej Indii), aspoň na istú dobu, pretože tam sa dávajú do popredia tie veci, s ktorými sa tu len hráme slovne, machrujeme, ale realita je iná, a nešla by som na východ kvôli nejakému izmu
Buddhizmus nema ziadnych bohov. Mna osobne inspiruje a paci sa mi, aj ked sa povazujem za krestanku. Hlasa toleranciu, slobodu, rovnako, ako povodne indicke nabozenstva, ktore dokonca verili, ze Avatari (ti, ktori su na ceste k Nirvane omnoho dalej ako my a prisli nam pomoct na nasej ceste) mozu existovat vo vsetkych kulturach, vsade na svete. Je povazovany az za filozofiu. V buddhizme ide o to, ako konas. Ide o uzku spatost s pritomnostou, zitie naplno, kazdu sekundu. Pozornost, pozornost, pozornost. (nieco, co mi castokrat chyba ) Mudrost a vzdelanie...dve uplne odlisne veci. Budhista by sa snazil aplikovat vedomosti na skutocny zivot...z toho vypliva mudrost. Je jedno, ze kazeme vodu a pijeme vino. O tom to je. Vzdelanie by povazovali iba za prostriedok, nie za ciel. A este sa snazia oprostit od vsetkych cielov, som si pripomenula Osmoraka cesta Buddhu (meno Siddhartha inak v preklade znamena "ten, ktory dosiahol ciel") je zaklad jeho ucenia. Takisto aj reinkarnacia, nirvana, satori- osvietenie- moment, ked zacujeme "hlas ticha" ako k nam prehovara- hlas triady (z ind. filozofie)- triadu tvori:
1.manas- sanskrt. mysel (najv. nepriatelom je kama manas- mysel zatazena tuzbami (ta je ale sucastou nasej hmotnej zlozky, triada-duchovna zlozka- podobnost s ponatim zap. filozofov), kamamanas a manas byvaju zobrazene ako dvojicky, rozne odete-atd.),
2.budhi-intuicia- sanskr. svetlo (aj ked je problem s prekladom tohoto slova) a
3.univerzum Veeeeeeeeeeeelmi v skratke, ale zaroven, to sa uz tyka sedmorakeho ponatia cloveka z indickej filozofie. Zen-jap., Cchuan-cinsky nazov. (pinyin-chuan)
A Andrei....respekt, pacia sa mi tvoje nazory, pekne ich prezentujes Nuz, hinduisticky kastovy system v sucasnosti nie je zrovna uzastny, ale kedysi to bolo o niecom inom. Povodne mal byt ako styri strany piramidy. Kazdy mal plnit svoju ulohu. Kazda kasta bola ina, ale rovnako dolezita. Dnes su Indovia pasivni, na kastu a karmu sa pozeraju ako na determinujuci faktor svojho zivota. Ale tak to je so vsetkym. Skoda, lebo povodne bol hinduizmus uplne o inom.
Zipporah- hm, orient? Juzna India, neviem, ci by si si "pochutnala" . Mnoho ludi ma mylnu predstavu o tom, co tam najde. Je zaujimave, ze napr. Cinania (kedze mam dvoch kamaratov Cinanov, tak vidim), nech su kdekolvek na svete, su neskutocne vnutorne slobodni. Je jedno, kde zijes, to, ci najdes to, co hladas zavisi iba od teba. Budhizmus sa zaraduje k svetovym nabozenstvam, je starsi nez krestanstvo, ale neuznava, resp. nevyznava ziadneho boha. Ved predsa- "zabi matku, zabi otca, zabi Buddhu, ak ti stoji v ceste za osvietenim. "
ano Orient, a ja daco tiez o nom viem, pretoze moja kamaratka ma priatela z Indie, a presne ako vravis, vnutorne slobodni..., o com som tu potila? hmm, no nic
urcite by som nechcela cely zivot prezit na inom totalne odlisnom mieste ak nie na Slovensku, alebo blizo neho, teda Praha, ci Vieden, to je moje, a hej, na Indii by som si pochutnala a dost, rpeco nie? moja traviacka by si musela zvyknut na koreniste jedla, co uz, dako by som to prezila, ja ju uz aj tak mam v takej pekelnej riti, ze to dalej ani nerozvijam, papaaa
Hehe, hej, kuchyna je tam dost odlisna. Aj indicka aj cinska kuchyna, teda jedlo v Cine je dost odlisne ako u nas v cinskych restikach, teda, tie ich kombinacie.
Laoshi, neviem presne co myslis tou triadou, ale osvietenie ma myslim, ze sedem stupňov. Buddha prešiel všetkými siedmimi než dosiahol nirvánu. Však úplne oslobodenie (v sanskr.: paranirvána) dosiahol až keď zomrel.
Hm. neviem, ci by sa dalo povedat, ze osvietenie ma vyslovene sedem stupnov, aj ked clovek ma kvazi 7 casti (aj ked to nie je vyslovene nejake delenie, clovek je akokeby homogennou zmesou tychto casti)
Indovia maju sedmorake ponatie cloveka. Ano, to je pravda. Clovek ma styri hmotne casti a tri duchovne (tie sa nazyvaju triada, je to vlastne nasa nesmrtelna cast). Spolu sedem Ja som ale spomenula iba duchovnu zlozku.
Sice sa pohybujeme po tychto kvazi urovniach, ale nie je to tak, ze by sme ich nemali k dispozicii po cely cas. Len ich nedokazeme vnimat alebo pocuvat. S tym suvisi aj hlas ticha, to je pomenovanie pre hlas triady, nasej duchovnej zlozky, ktora k nam neustale prehovara, len my ju nepocujeme, meditacia sluzi aj na to, aby sme sa naucili pocuvat tento hlas. Ale niekedy sa stane, ze hlas triady predsalen za zlomok casu zacujeme. To sa nazyva "intuicia", co je jedna z duchovnych zloziek. Preto sa aj tato zlozka nazyva "budhi", co by malo byt svetlo (aj ked, podla toho, co ja viem, je problem s prekladom tohto slova, preklada sa najcastejsie ako spominana "intuicia"). Nie nadarmo sa hovori "zrazu ma osvietilo" .
A vraj, teda pokial viem ja, Budha povedal nieco v zmysle (neviem doslova), ze nevstupi do nirvany, kym neuvidi vchadzat posledneho cloveka pred sebou. Skratka je velmi uslachtily. Pravdepod sa teda vzdal svojho "oslobodenia" kvoli nam . Teeeeda, mozno je stale medzi nami . Ale to cele je nadlho, rozobrat vsetky hmotne a duch. zlozky. Zaroven o tom nemam az take uzastne vedomosti, takze tak. Ale keby si nahodou chcel, mozem pohladat poznamky z prednasok, ak by ta to zaujimalo. (chodim totiz na take fajnove prednasky jednej organ., uplne super
Nuz, asi som popisala zbytocnosti, ale v tej chvili mi to akosi suviselo.
Este dodatok k tym stupnom osvietenia. Dalo by sa to, podla mna, tak chapat, ale v zmysle, ze je to oprostovanie sa od hmotnych zalezitosti . Cim nizsie totiz ideme (hovorim o akomsi hierarchickom uporiadani siedmich zloziek), tym viac je tato cast zmerana na materiu. Cim vyssie ideme, tym viac sa blizime k nasej duchovnej zlozke. Cize osvietenie je vlastne akt, v ktorom sa oprostime od vsetkeho a ziskame kvazi pristup k nasej duchovnej, nehmotnej casti. Postupne, da sa to mozno nazvat aj siedmimi stupnami sa oprostujeme od toho, co je kvazi niezsie preto, aby sme sa priblizili k tomu vyssiemu. Teda, to je moje vysvetlenie.
To čo píšeš vychádza z jógy, budhizmus, ktorý má tiež jogínske prvky to takto nechápe. Jednou z hlavných mylšienok budhizmu je oslobodenie mysle od dualizmu, v tomto prípade sa jedná o dualizmus "duchovno-hmota". Budhizmus takéto kategórie zavrhuje.
To čo si spomínal s tým vstupom do nrivány je záležitosťou máhajánových budhistických škôl. ktoré sú zamerané na súcit. Ich základným ideálom je ideál bódhisatvu - toho, ktorý sa zo súcitu zriekol vlastnej nirvány, aby k nej privideol iných. Takýchto osvietených bytostí je nekonečno, nie je to len historický Budha.
Hm, to je pravda, budhisti sa snazia kvazi vidiet neutralne, ale nemam pocit, ze by som pisala o niecom, co to vyvracia. Budhisti totiz takisto beru cloveka z hladiska duchovneho a hmotneho. Som myslela, ze hovoris o tomto dualizme a to sa mi zdalo zvlastne . A to, co som pisala o triadach a sedmorakom ponati cloveka, to su myslienky najpovodnejsej indickej filozofie, na ktorej je zalozeny budhizmus, kedze Buddha prisiel az neskor. Aj ked ma vlastne budhizmus viacero odnozi a preto aj odchyliek. Nuz, zapadne myslenie, hm, ano, filozofi sa castokrat zaoberaju cnostami, dobrom, zlom, ale to aj vychodne filozofie. Tym, co je spravne, akym sposobom reagovat na zlo. A je zaujimave, ze mnohe veci su neskutocne podobne a daju sa najst neskutocne paralely medzi vychodom a zapadom. Hm, vychodne a zapadne filozofie pri aspon trosku blizsom skumani nie su az tak diametralne odlisne. Cize takto generalizovat. Nuz, ale to je vseobecny nazor, ktory neustale panuje, teda ja mam taky pocit.
Nuz, budhizmus "kategorie", ako si to nazval duch a hmota rozhodne nezavrhuje, pripomenulo mi to jeden zo zenbudhistickych pribehov, ked ziak recituje majstrovi. "Nic neexistuje, bolest, radost..." a majster ho udrie palicou po hlave, ziak sa nastve a majster sa pyta: "Ak nic neexistuje, kde sa vzal ten hnev?". Ale to je velmi volne prerozpravane. Ale vypoveda to trochu o tom pomyselnom "zavrhovani".
Všetky filozofie vznikajú v ľudskej mysli, preto majú elementárne znaky spoločné bez ohľadu na to, či vznikli na západe. Ale budhizmus nie je len filozofia.
Hm, ja ani neviem. Ja to pravdupovediac nemam vyriesene. Ale napriek tomu mam iste hodnoty, ktore by som sa snazila zachovavat, aj keby som neverila na reinkarnaciu a v Boha.
ak si ja dobre pamatam buddhizmus nie je viera ako taka.. to zn. ze clovek neveri v boha, funguje tu reinkarnacia a rozne svety, rozna forma a stupen meditacny (je to zlozitejsie ako sa zda).. prostrednictvom meditacii sa dostava cez urcite stupne az dosiahne nirvanu. Vdaka meditacii clovek vybudzuje urcite casti mozgu a zbavuje sa urcitych negativ, ktore su u bezneho cloveka znatelne ako hnev, ziarlivost, agresia atd. Je dokazane, ze clovek , ktory sa venuje meditacnym technikam je shopny sustredit svoje myslienky a telo vedomie ocistit od negativnch vplyvov.
Samozrejme cesta buddhizmu je pre europana ina a zlozitejsia, pretoze nie je mozne porovnavat zivot tibetskeho mnicha a bezneho cloveka zijuceho v meste, kde je neustala potreba mat zivobytie, karieru atd.. tym padom, su jeho cesty zlozitejsie.
Budhisti su velmi mili a naozaj neskodni ludia.. ak by som to prirovnala ku krestanstvu (ako isty typ filozofie) buddhista nenadava na ineho a nezabija kvoli vlastnej volbe cesty svojho zivota.. kdezto krestan ci moslim...
a na zaver.. ak je niekto buddhistom, nepotrebuje sa stym chvalit.. (slova mojej velmi dobrej kamaratky, buddhistky)
a ktym pocitom.. na jednej prednashke som sa naucila krasnu myslienku / hnev nie je hmotny, nestretneme ho na ulici a nepodame si snim ruku.. hnev je len v nas a v nasom vedomi a je len nanas ako moc mu dovolime narast, resp ci sme schopni ho uplne potlacit..
no po prve budhizmus nieje vyznanie ako krestanstvo, lebo sa od nas odlisuje jednym. Krestanstvo ma Boha, ktory je dokonalym stvorenim, no budhizmus ma cloveka ktory tuzi po dokonalosti
po tretie:kedze sme tu vsetci taki mudri,isto uznate,ze nie sme az taki mudri,aby sme sami vedeli vdaka uzasnym encyklopedickym poznatkom zhodnotit,ci je buddhizmus filozofia alebo nabozenstvo a to uz len z toho dovodu,ze filozofia a nabozenstvo sa castokrat v mnohom prekryvaju,inokedy si zas uplne odporuju alebo nemaju nic spolocne, popripade su identicke...
po stvrte: ked uz by sme chceli silou mocou buddhizmus ako nabozenstvo klasifikovat, tak potom bude samozrejme monoteisticke ALEBO polyteisticke...a kedze slovo nabozenstvo je odvodene od slova BOH, viete mi vymenovat aspon jedneho boha spolocneho pre vsetky buddhisticke skoly?
po piate: v buddhizme sa nehovori o reinkarnacii,ale o znovuzrodeni,co sa samzorejme moze zdat mnohym ludom rovnake, ale treba mat zmysel pre detail a potom samozrejme tie odchylky objavite. reinkarnacia ako taka je samozrejme tiez znovuzrodenie, ale duse celkovo, ktora v sebe potom skryva aj spomienky na minuly zivot. znovuzrodenie v buddhizme je znovuzrodenie "nie-ja",cize to je nejaka ta "dusa", ktora sa vrati na svet (doba neurcita ) a nenesie v sebe nijake spomienky na predchadzajuci pozemsky zivot.
Po prve: budhizmus alebo buddhizmus, v Cesku sa pouziva alternativa s dvomi d, na slovensku s jednym. Ale inak, by to malo byt s dvoma. Budhizmus nie je ani filozofia ani nabozenstvo. Resp. filozofia v zapadnom ponimani (ach ten europocentrizmus . Neda sa ale nazvat ani teozofiou, ani nabozenstvom. Budhizmus je sice povazovany za svetove nabozenstvo, ale nema bohov (Siddhartha Gautama- Budha, nebol bohom). A v budhizme sa hovori o reinkarnacii, samozrejme, ze cesty, ako dosiahnut napr. nirvanu sa v jednotlivych skolach lisia, preto je velmi lahke zovseobecnovat, ale nie je to to iste. Hm, a Fichte v tomto zmysle sa nekona, pretoze ne-ja ma v budhizme iny vyznam. Budhisti sa totiz snazia oslobodit od vlastneho ega.
A na zaver. Nepaci sa mi, ak maju ludia z budhizmu iba intelektualnu zabavku, uprimne, rozculuje ma to, a uprimne sa k tomu priznavam. Budhizmus nie je o kecani....toboz nie zen- japonska odroda budhizmu.
Mei...ak je niekto budhistom, nepotrebuje sa tym chvalit...ale aspon ze tebe sa pochvalila , pomaly kazdy clovek si mysli, ze je budhistom, ale skutocnost je taka, ze iba na intelektualnej urovni...co sa tyka snahy o "budhisticke prezivanie skutocnosti"....iba male percento ludi by sa mohlo pokladat za budhistov.
Toto cele forum je iba jedna velka slovna hracka. Pardon, dufam, ze nikoho neurazim, mozno sa mylim, ale je to moj nazor. To je vsetko .
Ach, chaoickitt....nikto po tebe ani nehce, aby si na nu veril... O tom budhizmus rozhodne nie je. Prepac, ale ak chces tvrdit, ze ti je budhizmus dakedy blizsi ako katolictvo, mal by si najprv vediet, o com hovoris.
Myslim si, ze treba uvedomit, ze je rozdiel medzi Budhom,ktory bol clovekom a Bohom. Boh v krestanstve je zaroven aj autoritou, ale nemozeme z toho urobit analogiu. Ved predsa je tu rozdiel. Budha sam hovoril, nech kazdy hlada svoju cestu. Myslim si, ze je tu citelna vacsia rovnocennost. Bohu sa mame podriadovat, Budha je akokeby nasim sprievodcom na nasej ceste.
Kazdopadne, ja osobne beriem nabozenstva a filozoficke smery ako inspiraciu. Aj ked sa mi zda byt budhizmus skutocne cesta, ktora sa mi zda byt spravna, asi aj najviac inspirativna.
A myslim si, ze na prvy pohlad rozdiel medzi filozofickym smerom a nabozenstvom nie je, pokial teda vylucime prosto pojem "boha", ale ak si uvedomime, ake dosledky z toho vyplivaju, tak je to nieco ine.
ale ved tu islo iba o to aby si niekto uvedomil ze tara
samozrejme ze budha a boh sa nedaju zrovnavat, ako pises budha bol skutocny clovek kym boh je misticka bytost ktorej existenciu nejde potvrdit a ani vyvratit
aaa nabozenstvo beriem ja ako styl zitia, pokial ho teda beries vazne. nech to je ako chce clovek by mal prisposobit svoj styl jednania s okolitym svetom a drzat sa podstaty, toho co nabozenstvo hlasa...
nemozem pisat o budhizme lebo neviem ako to v nom chodi
ale v krestanskej viere je to tak ze mnoho ludi ma za sebou xy sviatosti a chodi do kostola a myslia si ze su dobri krestania a su len obycajni pokritci...
myslim ze take daco zaziva aj bodhizmus, nastal tu akysi boom, je proste in byt budhista, hinduista a co ja viem aky ista ale ta podstata tym ludom uplne unika
zaujíma ma či má budhizmus nejaké pravidlá?....ako keď kresťanstvo má pravidlá,že chodenie do kostola, spovede, zrieknutie sa žien - manželstvá, láska atď, diks
@blad9 už mám toľko snov, kde všade ísť, že vlastne už na to všetko kašlem a je i jedno, či sa tam dostanem alebo nie, celá Zem je zaujímavá, ale neodpustím si, ak mi Moskva nevyjde, viem, že je reálnejšia a chcem sa vrátiť späť na holandské pláže na severe, pozrieť znovu Assisi; do Anglicka sa asi nevrátim pre nič, hoci The National Gallery s Herschel Parkom mi budú šialene chýbať a ešte veľa sĺz pretečie; stopercentné nedostatky v informáciách o východnom živote mám určite, ale stojím si za tým, že India je jedna z tých najzaujímavejších destinácií, nielen pre prírodu, ale pre tú mentalitu... a z východu Čínsky múr a Hong Kong je to, čo ma bude zvádzať furt, kým sa mi to nesplní... východ celkovo príroda fantastická, Rumunsko, Gruzínsko, Kaukaz, Sibír, to sú poprdeli brutáne destinácie z pohľadu geo či botanika, a potápačský kurz v Oceánii najdrahší sen
A.n.d.r.e.i. , máš velmi dobrý pohlad na budhizmus, takýchto ludí ako si ty by malo byť viacej. A pár tých múdrych čo tu hovorili o simpsonovcoch a podobných veciach by mali najskôr premýšlať o tom čo povedia. Aj o tom je budhizmus, hlavne o premýšlaní.
No pozerám, že je tu veľa múdrych ľudí.. ..Doležité v buddhizme je zbaviť sa svôjho ega a celé forúm je tu o tom, kdo má lepšiu teóriu..Keď má niekto o buddhizmus záujem, ať číta knihy a nie fóra, kde píšu luďia, čo jedným uchom počuli a druhým vypustili, nie je dóležitá minulosť alebo skôr historia budhizmu,ale ako ho pochopíš ty a budeš praktikovať, pretože iba ty sám môžeš nájsť kľud a pokiaľ potrebuješ to či ono k tomu, je úplne jedno v konečnom výsledku.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
76 komentov
budhizmus je dobrý smer, ale u nás nemá šancu (ako si sám povedal, že o tom vieme málo) v Európe, ani v Amerike, sme silna konzumná spoločnosť, ktorá nedokáže prežiť bez sekundárnych materiálov, ktorých je stonásobne viac ako primárnych, o ktoré strácame poňatie:o)
u nás neexistuje stredná cesta, a túžba je až chorobná, keby to tak nebolo, boli by sme bližšie pri východnych krajinách...
Dokonca aj knazi vo Vatikane praktikuju Zen.
Vo svete je asi 500 miliónov budhistov, hlavne v Ázii (budhistické štáty=Barma, Bhután, Čína, Japonsko, Južná Kórea, Kambodža, Kórejská ľudovodemokratická republika, Laos, Singapur, Srí Lanka, Thajsko a Vietnam. V menšej miere žijú vyznávači budhizmu i v Nepále)ale aj v Európe a Amerike.
Budhiznus vznikol v Indii v 6. storočí pnl.
Najvyššia hlava tejto cirkvi je dalajláma. Svätyne=pagody(najcennejšia je Zlatá pagoda v Rangúde v Barme). Vstúpiť do pagody môžu len muži a len naboso.
Budhizmus pôvodne vychádzal z hinduizmu. V budhistickom učení je základom šťastia rodina.
Hlavné zásady budhizmu sú
- asketizmus,
- zdržanlivosť od svetských rozkoší,
- prekonávanie trpení,
- znášanlivosť,
- ochrana živých tvorov ( Nezabiješ),
- konanie dobra,
- prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.
Centrom je Tibet.
Gautha Siddhárta Budha žil okolo rokov 563-479 pnl v nepálskom predhorí Himalájí. Pôvodom bol zo šľachtickej rodiny, ale v dospelosti opustil prepychový život a „odišiel z domova do bezdomia“ hľadať pravdu.
Učil, že život je plný utrpenia. Vysvetliť a premôcť bôľ možno ôsmimi spôsobmi:
- správnym názorom
- správnym zmýšľaním
- správnou rečou
- správnym činom
- správnym životom
- správnym umieraním
- správnym premýšľaním
- správnym sebaskúmaním
Vykúpenie znamená vstup do nirvány. Samota duše nie je večná, je to len predstava, tak, ako aj ostatné veci vonkajšieho sveta. Pretože ten, kto tak jednoznačne podlieha zmene a ničeniu, nemôže byť pre poznanie pravdy, ktorá pretrvá všetko, dôležitý. Budha hlásal, že o vykúpenie z kolobehu duší sa treba usilovať nie obeťou ani extrémnou askézou, ale pomocou meditácie a sebazdokonaľovania, ktoré umožňuje spoznať vlastné „ja“. Základ budhizmu dodnes tvorí predstava, že jedinou formou každého bytia je utrpenie. Vykúpenie z tohto utrpenia, ktoré spočíva v zániku individuality a vyhasnutí všetkých túžob, možno dosiahnuť len poznaním. Poznanie musí zahŕňať všetky oblasti života človeka a má nevyhnutne dosah na jeho životný štýl. Takto vznikli budhistické rády, v ktorých mnísi žili odlúčení od vonkajšieho sveta a rozvíjali Budhovo učenie. Budha a budhizmus jednoznačne odmietali kastový systém(to je 1 zo zásadných odlišností od hinduizmu).
Svojim rýchlo šíriacim sa učením vytvoril Budha ideový základ moci expanzívnej dynastie Maurjovcov, ktorí začali vládnuť po vpáde Alexandra Veľkého do Indie a ich ríša v severnej a severozápadnej Indii trvala do 2.storočia pnl. I cisár Wu–ti podporoval šírenie budhizmu v podobe mahájána(táto forma budhizmu kladie vedľa pôvodného ideálu sebavykúpenia cnosť súcitu)
Základom budhistického učenia je predstava opätovných narodení - reinkarnácia človeka, zakaždým v nových existenciách, v ktorých sa ľudské utrpenie stále opakuje. Existencia a osud nového bytia sú určené karmou človeka, ktorá závisí od jeho činov a skutkov v predchádzajúcom živote. Z tohto kruhu sa človek môže vyslobodiť len dosiahnutím nirvány, stavu bez utrpenia. Krokmi k ceste nirvány sú:
- rozpoznanie zla
- poznanie príčin
- odstránenie príčin
- prostriedky, ktoré je treba na tento účel vynaložiť
Sebavykúpeniu slúži aj budhistická etika s jej požiadavkami:
- nezabíjať
- nekradnúť
- byť zdržanlivý
- byť pravdovravný
Mnísi prijatí do mníšskych komunít sa mali vzdať svojich príbuzných aj manželiek a živiť sa len almužnou.
Krátko po Budhovej smrti sa jeho stúpenci rozdelili na dva prúdy:
- prúd mahájána ( veľký voz )
- prúd hínajána ( malý voz )
Prúd mahájána ukazoval na rozdiel od prúdu hínajána cestu ku spáse aj širokým vrstvám zbožných laikov a k základným princípom zaradil aj ideu súcitu. Ako vykupiteľské postavy pôsobia úctyhodné bódhisattvy, ktoré podľa tohto učenia môžu súcitom zlepšiť karmu človeka.
A vrámci budhistického učenia vznikol aj smer, ktorý sa nazýva zen – budhizmus. Zen vznikol v Číne v 6. storočí a v 12. storočí sa rozšíril i do Japonska. Toto učenie vychádzalo z tradície indickej jógy. Jeho prívrženci sa pokúšali meditáciou a morálnou disciplínou dosiahnuť osvietenie. Každý človek nosí budhu v sebe, ide len o to, aby sa ponorením a správnym životom prebudili schopnosti osvieteného ducha. Pri meditácii v zen – budhizme sa využívali ako pomôcky štylizované obrázky krajiniek a umelecké kaligrafie. Budhisti trávia veľa času meditáciou a jogistickými cvičeniami. Najvýznamnejším a najrozšírenejším cvičením je Päť Tibeťanov. Sú to cielené telesné a duchovné cvičenia, ktoré pomáhajú nabrať energiu.
Medzi najvýznamnejší budhistický sviatok patrí bon macuri. Nazýva sa i sviatok lampiónov a u nás má obdobu v sviatku zosnulých. Koná sa v dňoch 13.-15.júla, ale v niektorých oblastiach sa dátum určuje podľa lunárneho kalendára. Vtedy sa ľudia vracajú do rodných miest a dedín, aby si uctili pamiatku svojich predkov, ktorých duše sa v tomto období vracajú domov. Na rozdiel od sviatku zosnulých v kresťanskom svete bon macuri je veselý sviatok a vrcholí 15. júla živými, rytmickými tancami bon odori. Od rána až do neskorej noci sa na nádvoriach svätýň tancuje.
No asi tolko k budhizmu .... ak to vobec bude niekto čítať väčsinu vecí som našla na 1 fajn stranke ale už nevim co to bolo zac
to mazzo: Zen je o meditacií, ale je to naboženská sekta (alebo vetva), pred dvoma dňami zhodou okolností som si o Zene robila poznamky, spada pod šintoizmus, vcelku prijateľné náboženstvo, ktoré ma zatiaľ najviac zaujalo zo všetkych, a práve Zen asi najviac, ktorého cieľom je cieľavedomá spontánnosť, a má u nás väčšie uplatnenie možno preto, že nie je také prísno-úzke, spája viacero oblastí, zatiaľ čo budhizmus je tak jednoduchý, že my by sme zahynuli, ak by sme žili podľa neho, sme rozmaznaná spoločnosť, ale asi to tak ma byť, aby bola rovnováha, niekde tak, inde onak
1. Budhizmus nie je cirkev, ktorej hlavou by bol dalajláma (dalajláma je hlavou len tibetských budhistov)
2. V Budhizme nie je základom šťastia rodina, aj keď patrí medzi prejavy dobrej karmy narodiť sa v šťastnej a nábožnej rodine.
3. V Budhizme neexistuej vykúpenie skrze etické požiadavky (tie sú len prostriedkom).
V Budhizme je vykúpenie dosiahnuté nalsedovaním osemčlennej cesty:
- správnym názorom
- správnym zmýšľaním
- správnou rečou
- správnym činom
- správnym životom
- správnym umieraním
- správnym premýšľaním
- správnym sebaskúmaním
4. Pokiaľ ide o Zen, tak v ňom existujú dva smery (sóto a rinzai) a základom je meditácia v sede oproti bielej stene, k zenovej meditácii sa teda obrazy nepoužívajú (aj keď niektoré školy ich používajú). Budhistické meditačné obrazy (thanky) používajú najmä tibetskí budhisti.
Základom šťastia v budhizme je útek od šťastia.
Pokiaľ ide o zen tak skôr kombinuje prvky tao a máhajány, než šintoizmu (ktorý uctieva "kami" Zen totiž nekáže uctievať nijaké božstvá, preto to nie je náboženstvo)
Adrei-sak jasne ze su tam nepresnosti nie som nijaky odbornik ale celkom ma to zacalo zaujimat tieto nabozenstva lebo ked si to vezmes maju vela spolocneho ale su uplne ine vssetky... take zaujimave...boli u nas v meste pred par mesiacmi budhisti slovenski a som si od nich knihu kupila a vazne su tam odbre veci popisane..inak ty z kade o tom tak vela vies? teda ty si 1 z tych mala sloven.budistov alebo sa len o nabozenstva zaujimas?
Či o tom viem vela? Ani nie a či som budhista? To závisí od toho koho považuješ za budhistu. Na východe totiž pojem budhizmus (a z neho odvodené) ani nepoznajú.
A majú aj dobré zásady ale nepáci sa mi tá zdrzanlivost od svetských rozkoší, ja by som nikdy nemohla ziť ako tí mnisi, čo boli odlúčení od sveta.
- nezabíjať
- nekradnúť
- byť zdržanlivý
- byť pravdovracný
necital som si tvoj prispevok cely lala tak neviem ci tam mas aj to ze takisto nemozu pit opojne napoje
Vdaka
V starovekej Indii spočíval asketizmus v tom, že človek, ktorý v sebe cítil duchovné povolanie odišiel do lesa, kde sa živil divorastúcimi rastlinami, meditoval, vzdal sa možnosti mať rodinu a vlastný dom. Títo
asketi sa ani nestrihali a neholili a chodili bez šiat. Budha žil niekoľko rokov medzi takýmito askétmi, než pochopil, že táto cesta nevedie k vyslobodeniu. Objavil strednú cestu. V podstate existujú dnes tri hlavné prúdy budhizmus ("malý voz", "veľký voz" a "diamantový voz"). Jeden z rozdielov medzi veľkým a malým vozom je v chápaní možnosti oslobodenia. Podľa tradičných budhistov je možné oslobodenie len mníšskym životom, podľa veľkého vozu je to možné aj v bežnom živote.
Pokiaľ ide o päť etických pravidiel, tak tie sú:
1. Zdržiavať sa zabíjania živých bytostí
2. Zdržiavať sa brania nedarovaných vecí
3. Zdržiavať sa správania spôsobeného nezriadenou túžbou (značne krkolomný preklad)
4. Zdržiavať sa vedomej lži
5. Zdržiavať sa požívania látok spôsobujúcich otupenie mysle.
Tieto pravidlá sami o sebe nevedú k oslobodeniu a vo vyšších štádiách budhistického života sa nimi nie je vôbec potrebné zaoberať, pretože tam už nijaké etické pravidlá nie sú potrebné.
Okrem toho slovo "budhizmus" je dosť zavádzajúce. Pretože toto slovo vymysleli Európania a nie je vždy jasné, čo si pod ním, kto predstavuje. Budhovo učenie je filozofia, ale život budhistov obsahuje aj náboženské prvky.
1.manas- sanskrt. mysel (najv. nepriatelom je kama manas- mysel zatazena tuzbami (ta je ale sucastou nasej hmotnej zlozky, triada-duchovna zlozka- podobnost s ponatim zap. filozofov), kamamanas a manas byvaju zobrazene ako dvojicky, rozne odete-atd.),
2.budhi-intuicia- sanskr. svetlo (aj ked je problem s prekladom tohoto slova) a
3.univerzum Veeeeeeeeeeeelmi v skratke, ale zaroven, to sa uz tyka sedmorakeho ponatia cloveka z indickej filozofie. Zen-jap., Cchuan-cinsky nazov. (pinyin-chuan)
A Andrei....respekt, pacia sa mi tvoje nazory, pekne ich prezentujes Nuz, hinduisticky kastovy system v sucasnosti nie je zrovna uzastny, ale kedysi to bolo o niecom inom. Povodne mal byt ako styri strany piramidy. Kazdy mal plnit svoju ulohu. Kazda kasta bola ina, ale rovnako dolezita. Dnes su Indovia pasivni, na kastu a karmu sa pozeraju ako na determinujuci faktor svojho zivota. Ale tak to je so vsetkym. Skoda, lebo povodne bol hinduizmus uplne o inom.
urcite by som nechcela cely zivot prezit na inom totalne odlisnom mieste ak nie na Slovensku, alebo blizo neho, teda Praha, ci Vieden, to je moje, a hej, na Indii by som si pochutnala a dost, rpeco nie? moja traviacka by si musela zvyknut na koreniste jedla, co uz, dako by som to prezila, ja ju uz aj tak mam v takej pekelnej riti, ze to dalej ani nerozvijam, papaaa
Hm. neviem, ci by sa dalo povedat, ze osvietenie ma vyslovene sedem stupnov, aj ked clovek ma kvazi 7 casti (aj ked to nie je vyslovene nejake delenie, clovek je akokeby homogennou zmesou tychto casti)
Indovia maju sedmorake ponatie cloveka. Ano, to je pravda. Clovek ma styri hmotne casti a tri duchovne (tie sa nazyvaju triada, je to vlastne nasa nesmrtelna cast). Spolu sedem Ja som ale spomenula iba duchovnu zlozku.
Sice sa pohybujeme po tychto kvazi urovniach, ale nie je to tak, ze by sme ich nemali k dispozicii po cely cas. Len ich nedokazeme vnimat alebo pocuvat. S tym suvisi aj hlas ticha, to je pomenovanie pre hlas triady, nasej duchovnej zlozky, ktora k nam neustale prehovara, len my ju nepocujeme, meditacia sluzi aj na to, aby sme sa naucili pocuvat tento hlas. Ale niekedy sa stane, ze hlas triady predsalen za zlomok casu zacujeme. To sa nazyva "intuicia", co je jedna z duchovnych zloziek. Preto sa aj tato zlozka nazyva "budhi", co by malo byt svetlo (aj ked, podla toho, co ja viem, je problem s prekladom tohto slova, preklada sa najcastejsie ako spominana "intuicia"). Nie nadarmo sa hovori "zrazu ma osvietilo" .
A vraj, teda pokial viem ja, Budha povedal nieco v zmysle (neviem doslova), ze nevstupi do nirvany, kym neuvidi vchadzat posledneho cloveka pred sebou. Skratka je velmi uslachtily. Pravdepod sa teda vzdal svojho "oslobodenia" kvoli nam . Teeeeda, mozno je stale medzi nami . Ale to cele je nadlho, rozobrat vsetky hmotne a duch. zlozky. Zaroven o tom nemam az take uzastne vedomosti, takze tak. Ale keby si nahodou chcel, mozem pohladat poznamky z prednasok, ak by ta to zaujimalo. (chodim totiz na take fajnove prednasky jednej organ., uplne super
Nuz, asi som popisala zbytocnosti, ale v tej chvili mi to akosi suviselo.
To čo si spomínal s tým vstupom do nrivány je záležitosťou máhajánových budhistických škôl. ktoré sú zamerané na súcit. Ich základným ideálom je ideál bódhisatvu - toho, ktorý sa zo súcitu zriekol vlastnej nirvány, aby k nej privideol iných. Takýchto osvietených bytostí je nekonečno, nie je to len historický Budha.
Prosim ta, vysvetli, ako to myslis s tym dualizmom. Lebo nerozumiem, co tym myslis.
Budhizmus sa snaží nezaujímať voči nim takýto postoj - vidieť ich také, aké sú.
Sylva: Neverím na reinkarnáciu, mal by som?
Hm, ja ani neviem. Ja to pravdupovediac nemam vyriesene. Ale napriek tomu mam iste hodnoty, ktore by som sa snazila zachovavat, aj keby som neverila na reinkarnaciu a v Boha.
Kto by si chcel nieco prestudovat :
» www.dharma.sk/...
» budhismus.cz/...
Samozrejme cesta buddhizmu je pre europana ina a zlozitejsia, pretoze nie je mozne porovnavat zivot tibetskeho mnicha a bezneho cloveka zijuceho v meste, kde je neustala potreba mat zivobytie, karieru atd.. tym padom, su jeho cesty zlozitejsie.
Budhisti su velmi mili a naozaj neskodni ludia.. ak by som to prirovnala ku krestanstvu (ako isty typ filozofie) buddhista nenadava na ineho a nezabija kvoli vlastnej volbe cesty svojho zivota.. kdezto krestan ci moslim...
a na zaver.. ak je niekto buddhistom, nepotrebuje sa stym chvalit.. (slova mojej velmi dobrej kamaratky, buddhistky)
po druhe: kedy sa naucite,ze sa pise buDDhizmus?
po tretie:kedze sme tu vsetci taki mudri,isto uznate,ze nie sme az taki mudri,aby sme sami vedeli vdaka uzasnym encyklopedickym poznatkom zhodnotit,ci je buddhizmus filozofia alebo nabozenstvo a to uz len z toho dovodu,ze filozofia a nabozenstvo sa castokrat v mnohom prekryvaju,inokedy si zas uplne odporuju alebo nemaju nic spolocne, popripade su identicke...
po stvrte: ked uz by sme chceli silou mocou buddhizmus ako nabozenstvo klasifikovat, tak potom bude samozrejme monoteisticke ALEBO polyteisticke...a kedze slovo nabozenstvo je odvodene od slova BOH, viete mi vymenovat aspon jedneho boha spolocneho pre vsetky buddhisticke skoly?
po piate: v buddhizme sa nehovori o reinkarnacii,ale o znovuzrodeni,co sa samzorejme moze zdat mnohym ludom rovnake, ale treba mat zmysel pre detail a potom samozrejme tie odchylky objavite. reinkarnacia ako taka je samozrejme tiez znovuzrodenie, ale duse celkovo, ktora v sebe potom skryva aj spomienky na minuly zivot. znovuzrodenie v buddhizme je znovuzrodenie "nie-ja",cize to je nejaka ta "dusa", ktora sa vrati na svet (doba neurcita ) a nenesie v sebe nijake spomienky na predchadzajuci pozemsky zivot.
a je vela hodin a viac sa mi uz pisat nechce
Po prve: budhizmus alebo buddhizmus, v Cesku sa pouziva alternativa s dvomi d, na slovensku s jednym. Ale inak, by to malo byt s dvoma. Budhizmus nie je ani filozofia ani nabozenstvo. Resp. filozofia v zapadnom ponimani (ach ten europocentrizmus . Neda sa ale nazvat ani teozofiou, ani nabozenstvom. Budhizmus je sice povazovany za svetove nabozenstvo, ale nema bohov (Siddhartha Gautama- Budha, nebol bohom). A v budhizme sa hovori o reinkarnacii, samozrejme, ze cesty, ako dosiahnut napr. nirvanu sa v jednotlivych skolach lisia, preto je velmi lahke zovseobecnovat, ale nie je to to iste. Hm, a Fichte v tomto zmysle sa nekona, pretoze ne-ja ma v budhizme iny vyznam. Budhisti sa totiz snazia oslobodit od vlastneho ega.
A na zaver. Nepaci sa mi, ak maju ludia z budhizmu iba intelektualnu zabavku, uprimne, rozculuje ma to, a uprimne sa k tomu priznavam. Budhizmus nie je o kecani....toboz nie zen- japonska odroda budhizmu.
Mei...ak je niekto budhistom, nepotrebuje sa tym chvalit...ale aspon ze tebe sa pochvalila , pomaly kazdy clovek si mysli, ze je budhistom, ale skutocnost je taka, ze iba na intelektualnej urovni...co sa tyka snahy o "budhisticke prezivanie skutocnosti"....iba male percento ludi by sa mohlo pokladat za budhistov.
Toto cele forum je iba jedna velka slovna hracka. Pardon, dufam, ze nikoho neurazim, mozno sa mylim, ale je to moj nazor. To je vsetko .
katolictvo ? nie snad krestanstvo ?
niekto si myli pojmy a dojmy...
a soska ako stredobod viery ?!
Chaotickitt - mas priznacny nick upne zmatena odpoved
Griethusa :
moj nazor je ze akekolvek nabozenstvo je filozofia bytia
nabozenstvo bez boha, no a ?
- a co je boh v krestanstve ? autorita.
- a co je budha v budhizme ? autorita.
takze ked sa otocis ako chces vzdy chytis krave chvost (to je metafora) iba ze jeden je rysavy
Znovu s tebou suhlasim,,, som ateista a nabozenstva beriem len ako filozoficke smery.
Každe nabožestvo hlasa to iste,, byt mravny, slachetny... žiadne svetove naboženstvo nas neuči zabijat sa navzajom alebo robiť si zle.
Okrem prvku "boha" nevidim rozdiel medzi filozofickym smerom a naboženstvom,, obe ucia to iste
Kazdopadne, ja osobne beriem nabozenstva a filozoficke smery ako inspiraciu. Aj ked sa mi zda byt budhizmus skutocne cesta, ktora sa mi zda byt spravna, asi aj najviac inspirativna.
A myslim si, ze na prvy pohlad rozdiel medzi filozofickym smerom a nabozenstvom nie je, pokial teda vylucime prosto pojem "boha", ale ak si uvedomime, ake dosledky z toho vyplivaju, tak je to nieco ine.
ale ved tu islo iba o to aby si niekto uvedomil ze tara
samozrejme ze budha a boh sa nedaju zrovnavat, ako pises budha bol skutocny clovek kym boh je misticka bytost ktorej existenciu nejde potvrdit a ani vyvratit
aaa nabozenstvo beriem ja ako styl zitia, pokial ho teda beries vazne. nech to je ako chce clovek by mal prisposobit svoj styl jednania s okolitym svetom a drzat sa podstaty, toho co nabozenstvo hlasa...
nemozem pisat o budhizme lebo neviem ako to v nom chodi
ale v krestanskej viere je to tak ze mnoho ludi ma za sebou xy sviatosti a chodi do kostola a myslia si ze su dobri krestania a su len obycajni pokritci...
myslim ze take daco zaziva aj bodhizmus, nastal tu akysi boom, je proste in byt budhista, hinduista a co ja viem aky ista ale ta podstata tym ludom uplne unika