Otvoreneokno
31-ročná žena, osamelá
najnedávnejšie lognutie
22. 7.júla 2022 10:30
5547 dní na BIRDZi
regnutá od 12. októbra 2009
(Azda) posledná večera.
(Azda) posledná večera. Zakrádajú sa ulicou poznačení vetrom, silným červeným rúžom na lícach, roztržitou luminiscenciou okamžikov, zákrutami letov a pádmi z výšky. Z pórov im razí vôňa vztýčených chĺpkov, zimomriavok na šiji, zubov škrípajúcich po nahej... Ďalej »
(Azda) posledná večera.
Zakrádajú sa ulicou poznačení vetrom, silným červeným rúžom na lícach, roztržitou luminiscenciou okamžikov, zákrutami letov a pádmi z výšky. Z pórov im razí vôňa vztýčených chĺpkov, zimomriavok na šiji, zubov škrípajúcich po nahej vláčnej pokožke. Cítia okolo seba zmes... Ďalej »
Deti bohémov- mačka a vlk
Deti bohémov Deti lásky a nenávisti Deti pravdy Deti kvetov Deti revolúcie Deti démonov a symboly zla Deti šťasteny Deti pokrytcov a nihilistov Deti vojny a mieru Deti ulice Deti, ako... Ďalej »
Sny bolia, vieš, ty umelec!
V ruke pokazený kompas (v ruke umelca) z očí plače žltá hmla nohy v deravých topánkach pospolitosti prst na ústa priloží sám nezmĺkne vyrástli mu bosé krídla a či šípom, či jablkom netrafíš... Ďalej »
Nepočujem tamburínu
Ono. Človeka ako ja aj tak najviac zabíja nevedomosť. Ubíja ma prázdno v hlave. Som otvorené okno. Stačí, aby sa moje alter ego o čosi viac opité vyklonilo a padne na dno. Na to všeobecné dno,... Ďalej »
Pravda o zlatej rybke
Démoni spoločnosti škrípu zubami, vrhajú sa na nás, keď náhodou zdvihneme oči zo zeme a dokážeme sa pozrieť aj na druhú stranu mosta a vyzývajú nás, aby sme sa dali doprava na rázcestiach, kde nás učili zatáčať doľava. ... Ďalej »
Muži sú ako ceruzky:
Tlačia na výkres života ostrými hrotmi. Kreslia čiary. Píšu riadky. A tebe neostáva nič iné, len čítať medzi nimi. Prskajú okolo seba machule a ty sa v nich len bezradne topíš. ... Ďalej »
Ja mňaukám a ty vrč!
„Musíme odísť!“ takmer hystericky kričala. Medzi nádychmi vzlykala, triasla sa. „Musíme o-o-odí-dísť, “ začala koktať, pretože vzlyky prešli do náruživého plaču. Slzy jej tiekli po lícach, gúľali sa po rozžialených cestičkách, milión sekúnd staré. Strapatá hlava... Ďalej »
Prečo tak strašne záleží na číslach?
Zdá sa mi neuveriteľné, že ťukám do klávesnice, ktorá kedysi ležala na úplne inom, úplne inom mieste a používalo ju úplne iné dievča. Tieto riadky nebudú mať žiadnu umeleckú hodnotu. (Samozrejme, pokiaľ za umenie... Ďalej »
Neboj sa. Svieť!
Najprv som ich nevidela, ale zaleskli sa ti v očiach. Dnešné hviezdy sa sem-tam tkveli v zamračenej oblohe. Ríbezľové víno sladko rozvoniavalo po sídlisku. Hmkali sme si do uší, unášal nás žltý dym a skleneno cinkali fľaše s medveďom.... Ďalej »
Keby si bol zlatý, dávno si v záložni.
(Tereza nie je zo železa. ) Sklamane hladím tvoje odvrátené líce. Ponúkam ti nôžku. Nôžku v sieti. Ty sa jej však dotkneš iba omylom, keď gestikulujúc rozhodíš rukami. Hrdosťou trpiace ego urazene hľadelo do zeme, ... Ďalej »
Rozhovory s bohom
Má zelené oči a červené vlasy. Myseľ zaplavená sekundárnou láskou k tomu druhému a väčšinou dosahuje orgazmy pri zložitých vetných konštrukciách plných metafor. Kto je to? Spolovice vieš, a predsa máš začudovaný pohľad, pretože si si nikdy nemyslel,... Ďalej »
Hodina tichých samovrážd
Obopínal si ma rukami a držal si sa ma pevne akoby som sa mala o pár minút vypariť. Plakala som ti pleci, hustý slzopád tiekol na tvoju košeľu. Chvíľkami si ma hladil po vlasoch. A ja som len vzrušene vzlykala. ... Ďalej »
Nerozumiem ja tebe alebo ty mne?
-Fakt mi to pripomínalo zeleninu! Tá hlava vyzerala ako fazuľa. Hádala som sa s ním stojac pred galériou a mierne kyvkajúc hlávkou. -Ale aká zelenina, prosím ťa... Bez záujmu zatiahol a vyfúkol si kúdeľ sivého dymu. ... Ďalej »
Jednoduché a rýchle.
V izbe sa šírila sladkastá vôňa necukrovaného jahodového čaju a tabaku. Po stole boli porozhadzované ceruzky, štetce, knihy. Všade sa skveli fŕkance akrylových farbičiek. Na novinách boli roztečené kolieska od pohárov s kávou. Po zemi, na čisto umytých parketách... Ďalej »
Žmurkavé pôžitky.
Nehanbím sa za seba. Neospravedlňujem, teraz nie. Unikám z reality a čo?! Utekám, skrývam sa pred životom do zelenkasto sivého dymu a do kvapiek v poldecákoch. A do bozkov, bozkov. Teplých dotykov, myslených len... Ďalej »