Žblnk, žblnk,,.
Vlna za vlnou sa valí a horizont v nedohľadne. Modrá; striedaná čiernou a bielou. Neustála facka z jednej strany. More dáva znať, kto je tu pánom a prečo. Nevyčísliteľný objem sa zoskupuje do malej formy a máva na pozdrav. ... Ďalej »
Hlien i hlina hltá hlad
Opantaný bielym cvokom - lokálne sa so mnou baví. Neviem o čom. Neviem o kom. Lokál, nejde von z hlavy. A tak si hádžem životom. A bavím sa na svoj účet. Banovať budem... Ďalej »
Cítil som sa nesvoj, nevedel svoj postoj
Cítil som sa nesvoj, pretože som bol stroj. Neviem sa opraviť či prikázať: "Postoj!" A hoc len na chvíľu, predstavil som si ju. Ju - len na mňa hľadí. Ju - máme sa radi. ... Ďalej »
(M)Učenie s(eb)a
Objímam tu perinu a ty nechceš po mne nič. Myslím pritom na inú, vo mne túžba, vo mne chtíč. Myslím len priamo na ňu a preto musím kričať - jak všetci vôkol klamú. ... Ďalej »
Had, menom Anka
Jemná, nežná, hustá pani, ochutnáš ju, zhíkneš: "Páni!" - "Ona je tak dobrá, sladká, " povedala na to Katka. Vytasím kopec maličký na konci svojej lyžičky a ponorím sa do sveta, ... Ďalej »
Predstav si - takmer
Vstal som, ale len vedomím. Oči nechávam zatvorené a telo nehybne prebudené. Poloha vyhovuje. Je ráno a ja takmer počujem tvoj hlas. Potichu. Šepkať. Moje meno. Takmer cítim tvoj rúž, tvoj dotyk. Bez toho aby si... Ďalej »
Papier a ceruzka
Prázdny papier a ceruzka v ruke. Je len na mne čo naň napíšem, a to, čo napíšem, ukáže aký som. Neukáže to, čo vidím; zobrazí, čo cítim. Tak isto sa dá počínať aj v... Ďalej »
(Se/Bl)bec
Domov cesta ďaleká aj keď poznáš človeka so všetkým, jak narieka, príde pravda odveká. A odhalí znamienka. Cestuješ si v diali. A hoc by sa ti zdali, že sú len takí... Ďalej »
Transmutácia
Nezmysel. Šaman zapaľuje zasiatu pôdu. Nedarí sa mu. Oheň nespolupracuje, spolupracuje len vietor, a to nebola jeho mienená evokácia pre túto príležitosť. Nuž čo. Nie vždy je všetko podľa našich predstáv. Zápas s časom; na konci... Ďalej »
Ran - čarodejník - z krajiny Ož
Univerzálnosť, tá vraj neexistuje. Však vysvetli to zele- ným listom tuje. Príroda odjakživa nekoketuje. Tri krúžky s lomítkom ma opantali, môj slovník bez pravítka je rázom malý, a... Ďalej »
Ďíky! Áno, s Ď!
Ako zrkadlo, ktoré sa snaží odraziť piesok v dune, cítim sa tak trochu rovnako umne. - Kde sme to sko(n)čili? Píska mi v ušiach, strácam zrak a trasú sa mi ruky. ... Ďalej »
Plamienok. Nádej. E.
Bola vzácna ako xenón alebo (?) radón. Nikdy som však nebol na chémiu. Som skôr tvor dumavý než spontánny, práve preto vyhľadávam a obľubujem to druhé, lebo hriech má sladšiu pachuť. Tak trochu naturálne divoká a voľná, napriek tomu nevinná.... Ďalej »
