Vymyslené príbehy

1. Kapitola Ráno ma zobudil hluk a moja zvedavosť chcela vedieť, čo sa u nás deje. Zišla som rozospatá dolu po schodoch. Všade škatule a v škatuliach šetrne poukladané rôzne veci od oblečenia cez... Ďalej »

čo všetko robím pre ostatných a pritom tá ľahkosť správania je mi ťiažou moja myseľ.. nevie sa rozhodnúť medzi cítením srdca a logikou rozumu. . Ďalej »

Na vidličku som položil kocku ľadu. Vidličku s kockou ľadu som položil na najmenší horák svojho plynového sporáka. Pri cvakaní sa zapálil plameň. Tancoval a hladil kocku ľadu, miloval sa s ňou a kocka ľadu sa... Ďalej »

Ráno stojím pred zrkadlom a holím si tvár tak, ako každý druhý deň. Kontúrujem si bradu, pretože líca mi priveľmi zarastajú. Som od pása dole zabalený v uteráku a bosými nohami stojím na chladnej podlahe. ... Ďalej »

„Dáš si cukor?“ Opýtal som sa a ona len prikývla. Načiahol som sa ponad stôl, opatrne sa vyhýbajúc váze s ružami. Nechcel som ju strčiť. Zobral som klieštikmi kocku cukru z misky a vhodil jej ju... Ďalej »

Mali sme pri posteli kvety. Na jej strane. Od svadby uplynuli dva roky, každú nedeľu som jej ich nosil. Prvý rok im menila vodu každý deň, kým neodkvitli. Dnes bol pondelok. Otvorila... Ďalej »

Pozeral som na monitor, kde mi pribudli nové správy od mojich zákazníkov. Nové úlohy, ktoré bolo treba urobiť. Vzdychol som si a pomaiy ich začal otvárať. Niektoré som len prečítal a založil, na iné... Ďalej »

Vedela, ako na mňa útočiť. Na pohlavie, to jediné je pri mne isté. A potom úsmev. Usmiala sa. Stretli sme sa na námestí. Tam, kde sme sa dohodli.... Ďalej »

  Otázka je, kde je tá pomyselná hranica, ktorá určuje, či som introvert, alebo extrovert. Nikdy som na ňu nenašiel otázku a momentálne ani netuším, či chcem.   Leto skončilo a ja... Ďalej »

Pôvodné obrazy zo stien už dávno zvesil. Tento krát si povedal, že steny v jeho malom, jednoizbovom byte budú biele. Jediné, čo zavesené, (na stene oproti vchodovým dverám) bol kel z afrického slona, ... Ďalej »

Krok sedel pri svojej starej mame, ktorá pred dvoma mesiacmi dostala mŕtvicu. Väčšinu tela mala ochrnutú a jediné čo jej fungovalo, bola pravá ruka a ústa. Tými síce hovorila úplné nezmysly, no aj tie boli... Ďalej »

Oblečený v modrých montérkach so záplatami na kolenách, vyšiel z malého obchodíku v dedine. Vlasy dlhé, kučeravé až po plecia, na tvári bezzubý úsmev a holý trup pod montérkami celý potetovaný. Najviac ma zaujalo tetovanie... Ďalej »

V roztvorených dverách stál neoholený, ale inak upravený starší chlap, pravdepodobne brazílskeho pôvodu. Prišiel mi ponúknuť parfumy, vraj určite neboli kradnuté. „Vďaka, nemám záujem. “ „A čo pani manželka?“ ... Ďalej »

Postavila sa vedľa postele, na ktorej ešte pred chvíľou ležala. Odkedy sa vrátila z Paríža, nenamaľovala nič. Bola nahá. Doma to tak mala rada. Bolo pravidlo, že každý kto k nej prišiel, ... Ďalej »

Ahojte, toto je príbeh pre všetkých ktorí radi čítajú. (písala som to ja) . Dúfam, že aspoň si to dočítate do konca a okomentujete. Je to príbeh na každodenné povzbudenie : Bola... Ďalej »

„Čierny čaj, malú kávu a pomarančový džús poprosím. “ „Bude to všetko?“ „Áno, ďakujem. “ „A kornútok?“ „Dnes nie, už som jedol. “ Čašníčka sa milo usmiala,... Ďalej »

Kráčala po zablatenej ceste. Kráčala vedľa mňa. Kráčala na konci zimy a nosila v kabelke jar. Hlasivky vtákom naokolo pomaly rozmŕzali a ich štebot sa ozýval celou horou. Mňa nehrialo nič, bol som stuhnutý... Ďalej »

„Aká bola otázka?“ „Nič som sa nepýtala, “ odpovedala mi žena a jej malé oči ma priam prebodávali. Pozrel som sa za seba, či náhodou nie som priesvitný a nepozerá sa na niečo za mnou. ... Ďalej »