Vymyslené príbehy

Laura sa skoro ráno zobudila a urobila si rannú hygienu, aby sa čím skôr mohla pustiť do roboty. Vošla do pekárne, na jej prekvapenie pekár tam už bol a kládol do pece veľké kusy bukového dreva.... Ďalej »

Na druhý deň s nami išiel zjazdovať aj Sven. Po škole sme sa všetci stretli pred Storybookom. Čakali sme všetci už len na Svena, ktorý si išiel na dnes vypýtať voľno. Keď vychádzal, popri nás... Ďalej »

Keď sme konečne prišli k skale, obula som si topánky a zdvihla zo zeme gitaru. Potom sme sa vybrali spolu k lesnej cestičke ktorá viedla domov. Ani som si nevšimla, že sa už začalo stmievať. ... Ďalej »

Bola sobota a ja som mala v pláne spať minimálne do jedenástej, ale niekto má proti tomu niečo, lebo už o ôsmej mi volal na mobil. Hmatala som po stole, aby som ho našla ale nebol... Ďalej »

Sorin, mladé dievča plné života, ktoré sa výrazne odlišovalo od iných. Milú bledú tvár lemovali dlhé čierne vlasy. Životom sa prebíjala v podstate sama. Rodičov mala rozvedených, otec ostal v Čechách a ona ... Ďalej »

„Počkaj, stoj! Stoj a poď sem nech ti strelím za ucho!“ kričala som na Taylora akurát vtedy, keď sme bežali cez kuchyňu. On so smiechom bežal ďalej. Vybehol hore schodmi. Fuck, chlapec ak... Ďalej »

Sebastian: V kancelárií mi začal zvoniť telefón. Podľa čísla som vedel, že to bola Nena. Usmial som sa a zdvihol. „Prosím?“ „Pán Rover hľadá vás tu váš syn no... Ďalej »

STATOČNÝ BOY Po ulici šiel, a osudu neušiel. Zastal ako trafený. To lajno pred sebou nemohol obísť. Osoba s telom ropuchy. Dával jej mená... Ďalej »

Jedna z najhorších vecí je vidieť človeka, ktorý vám celý život utieral slzy, ako trpí... a ešte horšie je, že mu nedokážete pomôcť. Dnes sa mi naskytol jeden z tých najhorších a najbolestivejších pohľadov v živote.... Ďalej »

Už už chcela vojsť za pekárkou keď si spomenula na tyrola, obrátila sa a vrátila sa tých pár krokov k nemu: „ďakujem ti veľmi pekne“ s úsmevom mu ďakovala podávajúc mu ruku. On sa tiež usmial a... Ďalej »

Do prašivého opičieho chvosta! Pomaly som stlačila svoj zadok na zem a bokom škúlila na čepeľ, ktorá sa leskla pri mojom krku. Pochybujem že bola ostrejšia ako moje zuby, ale bála som sa... Ďalej »

Nena: Kým sa vrátil pán Rover z porady, tak som odpisovala na pracovné maily. Keď som ho zbadala ako sa vracia, automaticky som sa postavila a vzala mu z rúk papiere. Tešilo ma,... Ďalej »

Išla teda s neznámym, ktorý ju viedol k južnej bráne mesta, cestou sa nerozprávali len potichu vedľa seba kráčali až to Laure prišlo nepríjemné a rozmýšľala ako prerušiť to ticho. „ehm... kde je tá pekáreň?“ spýtala... Ďalej »

Ako predpokladala večer už bola v čučme. Unavená zastala na kraji námestia a s rozšírenými očami sledovala honosné budovy s vysvietenými oknami. Rozmýšľala kde nájde pekáreň keď z nenazdajky sa pri nej zjavil mladý chlap a usmieval... Ďalej »

Laura blúdi lesom poliami a často aj močariskami. Jej lôžkom je tvrdá zem, jej prikrývkou hviezdnaté nebo, ale ona sa nevzdáva a ide, stále ide, ako keby ju hnala akási tajomná sila. Živý sa... Ďalej »

Sebastian: Len čo Nena odišla, pokračoval som v čítaní konečnej verzie jej poradne. Nie len, že vyzerala milo, dobroprajne, ona taká bola aj vnútri. O láske písala s takou ľahkosťou a krásou, ... Ďalej »

Všade ticho. Kde to som? Ležím medzi štyrmi stenami, v pravej ruke mám infúziu s... to čo mi dávajú?! Do môjho tela ide niečo červené. Predpokladám, že to je krv. V miestnosti nik nie je,... Ďalej »

Narodil som sa v stredoslovenskej rodine tesárovi Petrovi Vydrekovi a Jozefíne Vydrekovej, rodenej Margovej. Pochádzam zo siedmich (7) detí, kde boli štyria(4) bratia a tri(3) sestry. Varenie sa mi zapáčilo... Ďalej »