Vymyslené príbehy

Rukou mi prešiel po vlasoch. Otcovsky ma po nich pohladil, aj keď mojím otcom nebol. „Keď nahadzuješ, nehýb plecami. Všetko je v zápästí a lakťoch. “ Nahodil som. Na konci silonu... Ďalej »

Prosebne som sa na ne pozeral. Čierne nohavice s textúrou červených kvetov. Tie kvety a ani tie nohavice som ešte nikdy nevidel. Ani tie nohy na ktorých ich mala oblečené. Prvý krát v živote ma zaujímali... Ďalej »

Sediac na stoličke v rohu sa pozerám do knihy. Dobre sa mi číta, lebo je tu veľa ľudí a na stenách sú zrkadlá. Nevidím sa v nich. Majú dobrý uhol a keby som sa do nich... Ďalej »

„Koľko máš kníh?“ Zobudil ma hlas, ktorý som si nepamätal. Ostal som otočený tvárou k stene. Dych sa mi od nej odrážal priamo do nosa. Smrdelo mi z úst. „Požičiaš mi niektorú?“ Hlas pokračoval... Ďalej »

Taký kľudný sobotný večer. Posledné kvapky vína dokvapkávam do pohára. Ani kvapka na zmar píčo! Púšťam film a dumam opäť nad niektorými vecami ... ... stali sa? Nestali? Mohli sa stať? Prečo sa stali!? Rozmýšľam... Ďalej »

Sedím na terase nášho konečne dokončeného domu, zabalená v deke. Nedokončila som školu, lebo ma nebavila, našla som sa v niečom inom. Som na vegánskej strave. Schudla som na moju vysnívanú váhu. Mám... Ďalej »

Zobudila ma vôňa kávy. Vždy mi ráno chvíľu trvá, kým sa spamätám zo sna a zorientujem v priestore. Káva – biele steny pokryté jesenným lístím a kresbami – obrovská manželská posteľ – rádio na malej poličke. ... Ďalej »

Báseň bezhlavo bez dychu spiť, alebo stopiť ako peniaze.   Bez úvodu zmrviť kvadru, ustlať hadovi a prebehnúť malý rozkrok naprieč savanou s dotykmi bez internetového pripojenia. Unáhlene sa prebojovať až do semifinále s priazňou... Ďalej »

Niekedy stačí len maličkosť a život sa ti v sekunde obráti na ruby. Maličkosť obrovských rozmerov... Soboty som milovala. Trávili sme ich s mamou na nákupoch. Milovala som obchodné centrá. S mamou sme sa stále posadili do kaviarne,... Ďalej »

                    Stála som pri okne a sústredene som sledovala padajúce číre kvapky dažďa, ktoré sa v okamihu strácali pod zemským povrchom. Bolo fascinujúce len tak stáť pri okne a v tichosti sledovať dar, ktorý... Ďalej »

Tak, ako každý večer v piatok, aj tento som sa rozhodol, že si pôjdem zabehať. Síce už bolo dosť neskoro, ale mesiac svietil tak jasne, že osvetľoval celú krajinu. Obul som si tenisky,... Ďalej »

Predieral sa hustými kríkmi už niekoľko desiatok minút. Slnečné lúče sa už nemali kadiaľ predierať a tak tu zavládla pochmúrna atmosféra, ktorú upevňovalo aj hrobové ticho. Krok za krokom sa posúval vpred hoci tenké konáre ho zakaždým... Ďalej »

Objali sa. ,,Ach ja tak rada objímam pekných ľudí, človek sa pri nich cíti aspoň na chvíľu pekný. " Začervenal sa. Pozrel sa na ňu, prameň jej ryšavých vlasov vial vo vetre... Ďalej »

Vstala skoro, vonku ešte bola tma. Lenivo sa ponaťahovala v posteli a v myšlienkach sa vrátila k nespracovaným štúdiám, ktoré jej položila na stôl už pred týždňom a na ktoré nemala už veľa času. Ale veď,... Ďalej »

Monika cítila hrču v hrdle. Nechcela, aby toho chlapa Ren zabíjal, ale nedokázala ani len pípnuť. Vtedy uvidela, že bola zase v parku Folimanka, ktorý poznala - plného farieb. Zahľadela sa do korún... Ďalej »

"Tvoja kamarátka bola unesená a ty ešte nevieš používať svoje schopnosti, aby si ju mohla nájsť... Ren ti s tým ale rád pomôže... " pokračoval pán Long, no Ren mu skočil do reči. "To... Ďalej »

Ubehol už mesiac odvtedy čo Ari a všetci jej spolužiaci museli poslať prihlášky na vysoké školy. Vtedy prišla Arina najlepšia kamarátka Jenell s tým najbláznivejším nápadom na svete a to podať si prihlášku na tú najprestížnejšiu školu na svete.... Ďalej »

Žijem tu viac ako sto rokov. Ako je to možné? Narodila som sa ako upír. Volám sa Tania, je mi skoro 400 rokov, už to radšej ani nepočítam. Viete, čo je na mojom živote... Ďalej »