anketa inšpirovaná diskusiou pod mojim posledným fórom.
do akej miery si myslíte, že ste si "strojcom svojho šťastia" a do akej miery si myslíte/pripúšťate, že je váš život determinovaný tým, komu, kde a kým ste sa narodili a spleťou náhodných udalostí?
Z velkej casti ja sama, ale verim aj na osud, alebo ako to nazvat, ze proste niektore veci sa deju tak, ako sa deju, lebo to tak ma byt a neda sa to vedomou cinnostou ovplyvnit. Ale mozno je to len taka barlicka, o ktoru sa clovek oprie, ked nedokaze racionalne vysvetlit, preco nastala nejaka situacia.
50/50. Je fajn sa pričiniť o vlastné šťastie, napríklad vystúpením z komfortnej zóny, alebo skúšaním nových vecí. Avšak stále tu bude napríklad reakcia okolia, ktorá sa síce v niektorých prípadoch dá vopred predpovedať, ale mnohých nie.
Zjednodušený príklad: Osoba A vyzná svoje city osobe B. Chce teda zobrať svoje šťastie do vlastných rúk. Osoba B osobu A odmietne lebo "už má priateľa/ku". Môže si osoba A za to sama, alebo ide o okolnosti?
povedala by som,ze z velmi velkej casti mam proste stastie,ze som sa narodila ako ako privilegovana slovenka do rodiny,kde som nikdy nemala nudzu o peniaze, nikdy som nehladovala, mala som.moznosti vzdelavat sa, cestovat, narodila som sa zdrava, etc.
samozrejme, viem,ze som mohla dopadnut aj ovela lepsie, v lepsej krajine, s viac peniazmi, lepsimi konexiami alebo ambicioneznejsimi rodicmi.
...mohla som svoje zazemie vyuzit lepsie? v istych oblastiach ano, v niecom kvoli obmedzeniam zase nie.
@damoon@6 tvoj príklad je samozrejme úplne validný, sú to presne tie okolnosti alebo náhodné udalosti, ktoré spomínam, ale popravde som mala na mysli väčšie a formatívnejšie veci - krajina, v ktorej sa narodíš, socioekonomická situácia, do ktorej sa narodíš, rodinné zázemie, tvoj zdravotný stav, osobnostná výbava, pohlavie..
ja napríklad by som sa asi spokojne neusmievala z kresla v mezonete v meste, ktoré milujem, nechodila každý rok na tri dovolenky, nezapíjala vegánsku alternatívu kalamárov portským a neriešila, že musím zjesť každý deň xy gramov proteínov, aby mi narástol pekný zadok, keby som sa narodila v Somálsku alebo v Bangladéši.. asi by som nerobila, to, čo robím, keby som mala o 10 IQ bodov menej a nemala analytické myslenie a dobré vystupovanie alebo sa narodila rodičom, ktorí by si nemohli dovoliť mi zabezpečiť vzdelanie.. nemohla by som sa v takej miere venovať svojim záľubám a užívať si život, keby som bola nevidomá, ochrnutá alebo inak ťažko chorá..
a zaujímalo ma, akú veľkú zásluhu na ich životnom (ne)šťastí/(ne)úspechu pripisujú ľudia tomu, ako sa narodili a ďalším vonkajším okolnostiam.
inak doplňujúca otázka - kľudne napíšte ako ste spokojní s tým, čo ste dostali do vienka a ako ste spokojní s tým, ako k vám bol vesmír (osud, boh, whatever) zatiaľ zhovievavý
@thunderstorm@8 Keď sa na to pozriem z tohto pohľadu, tak – podľa môjho názoru – vlastné pričinenie je nulové v prípade narodenia sa. Nikto neovplyvní kde ani komu sa narodí. Neskôr je jedinec stále ovpyvňovaný majetkovými možnosťami, výchovou rodičov a časom, ktorý sú rodičia schopní a ochotní výchove venovať. Potom zas záleží aké má jednotlivec možnosti, či ho rodina v rozhodnutiach podporuje, alebo utláča (vo výbere vzdelania, práce, partnera/ky), či má vôľu riskovať, alebo nie, koľko má problémov a aké... Je to veľmi široká téma.
Stále stojím za tým, že je to 50/50. Aj dieťa z rómskej osady dokáže veľké veci, ak je dosť silné čeliť vplyvu okolia.
Aby som odpovedal na tvoju otázku: Áno, som spokojný s tým kým som, aj s tým ako kráčam životom.
@damoon@9 veď ale otázka neznela, že ako si sa pričinil k tomu, kde a komu si sa narodil ale do akej miery si myslíš, že to ovplyvnilo tvoj život v pomere k tomu, čo si dosiahol vlastným pričinením sa a prácou so zdrojmi, ktoré si dostal
100 na 0 - čistá vôľa
100 na 0 - (osud,vesmír, neviditelna sieť fyzikálnych pricin a následkov / nech sa to nazve akokoľvek)
keďže som nenašiel možnosť pre mňa a aj keď sa možno zdá že táto možnosť je protichodna (čo vôbec nie je pretože je závislá iba na perspektíve), pomer 100 vôľa na 100 okolie musím skresat na jedinú možnosť ktorá to môže odzrkadlit a to je 50 na 50
inak @Damoon s tvojimi reakciami sa stotožňujem najviac
Ako som písal pod tým predchádzajúcim fórom, verím v takmer absolútny determinizmus. Vrátane toho, že aj väčšina našich finálnych rozhodnutí, napr. keď sa rozhodujeme pre prácu, je determinovaná (predošlými skúsenosťami, výchovou, "počasím", proste súhrou faktorov) - nehovoriac o tom, že si vyberám len z obmedzenej množiny pracovných príležitostí. Moje rozhodovanie je teda v enormnej miere limitované, hoci tým malým princeznám hovoria "ty v živote dokážeš všetko, čo chceš" - väčšinou to tak neni a nebude.
Dokonca som presvedčený aj o tom, že Ego/Ja, ktoré sa rozhoduje (a nesie zodpovednosť za hocičo), je len evolučnou funkciou a podľa neurovied je naše Ja tvorené v rámci default mode network v mozgu. Takže v konečnom dôsledku ani neexistuje niekto, kto by bol za to štastie zodpovedný. Štastie je teda neosobný stav, na druhej strane asi najvyššia neosobná hodnota. Takže napriek inherentnej prázdnote je dobré sa oň snažiť.
Ja som napr do tejto otazky vobec nezahrnala miesto a podmienky, do ktorych sa clovek narodi… to neovplyvni absolutne nijak, to je z mojho pohladu pre tuto otazku itelevantne.
Beriem to cisto ako reziu vlastneho vedomeho zivota, tj nase ciny, rozhodovanie, konanie v zivote (v predtym danych podmienkach), kde sme za seba uz sami plne zodpovedni.
Ak to malo byt az takto zo siroka, potom by ten percentualny pomer bol asi iny
@luc.ka@15 Aby to nebolo také jednoduché, tak vedomie, podobne ako Ego, je len jednou z funkcii mozgu. Radikálna väčšina procesov je nevedomých. Dokonca aj keď rozprávaš, tak tvoje vedomie nedokáže “rozkľúčovať” podstatu toho, čo hovoríš. Musia to rozšifrovať iné časti mozgu a poslať do vedomia. Takže ani toto nebude také jednoznačné. Skôr by som povedal, že je to len ilúzia rozhodovania sa.
@james98@16 vobec nerozumiem, co si mi chcel povedat, ale myslim, ze to na obsahu mojho komentaru nic zasadne nemeni na slovicka a ich exaktne vyznamy si nepotrpim (v tomto pripade)
@luc.ka@17 Chápem Len toľko som chcel, že skôr sa rozhodneš na základe procesov v mozgu, na ktoré nemáš dosah, ako na vedomej úrovni. Teda vo väčšine prípadov.
A ešte jednoduchšie - na stole máš dve loptičky, jednu červenú a jednu zelenú. Niekto ti povie, že si máš jednu vybrať, tak nech urobíš akéľvek rozhodnutie, hoci si aj žiadnu nevyberieš, je to determinované. Nie je to tak úplne “tvoje rozhodnutie”. To isté platí aj pri práci, partnerovi atď.
@james98@18 no ale napriklad volba zamestnavatela asi nebude to iste, ako vybrat si intuitivne modru alebo cervenu lopticku. Neukazes prstom v prvej sekunde, ten rozhodovaci proces trva dost casu na to, aby si zapojil aj nejake rozumove procesy ?
Ktora moznost je potom tebe najblizsia? 100% osud, ze sam nad sebou nemas ziadnu kontrolu?
@luc.ka@19 Ako ešte môže úlohu zohrať úplná náhoda, ale ani tú nemáš pod kontrolou. A hlavne úplne sa nedá definovať “čo si ty” - teda čo je to To, nad čím chceš mať kontrolu. Lebo ak povieš, že vedomie si Ty, tak to je celkom slabé. Lebo vedomie samé o sebe vie len to, čo mu ostatné časti mozgu interpretujú.
@luc.ka@21 Mám teraz najlepšie vzťahy s ľuďmi, aké som kedy mal, cítim sa najviac slobodne , bez zábran, otvorene - viac ako kedykoľvek v živote. Všetko je živšie, krajšie, vzťahy lepšie od kedy nad tým uvažujem takto, za celých 34 rokov
@melancholik@24 Väčšinou sa vyhýbam tomu, aby veci zneli normálne. To je skôr pre mňa dosť urážka Ale toto je celkom kľúčová vec, takže tu neni priestor na vymýšľanie.
Ak odvodzuješ svoje šťastie od vonkajších okolností, také šťastie ti môže byť ukradnuté. Človek sa tak stáva otrokom niečoho mimo seba. Ak svoje šťastie odvodzuješ čisto od celistvosti svojho bytia, svojej najhlbšej podstaty, ktorá presahuje premenlivosť a okolnosti v čase, potom si ho môžeš uchovať bez ohľadu na to, či je tu radosť, utrpenie, bolesť alebo čokoľvek iné. Ale nenazýval by som to šťastím. Vlastne pre to nemám žiadne slovo. Možno živá tichosť. Neuchopiteľná plnosť. Bezusilovná prirodzenosť. Alebo si ešte požičiam výraz "choiceless awareness" od Krišnamurtiho. A takúto slobodu by som možno nazval skutočným šťastím, ale nie v takom slova zmysle, v akom sa používa v dnešnej spoločnosti.
je to o pristupe k veciam.. i ked sa deju strasne veci, da sa z toho vyjst v pohode.. ak vsak zalezi stastie od externych faktorov, straca zmysel cokolvek robit ci sa snazit..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
31 komentov
do akej miery si myslíte, že ste si "strojcom svojho šťastia" a do akej miery si myslíte/pripúšťate, že je váš život determinovaný tým, komu, kde a kým ste sa narodili a spleťou náhodných udalostí?
Zjednodušený príklad: Osoba A vyzná svoje city osobe B. Chce teda zobrať svoje šťastie do vlastných rúk. Osoba B osobu A odmietne lebo "už má priateľa/ku". Môže si osoba A za to sama, alebo ide o okolnosti?
samozrejme, viem,ze som mohla dopadnut aj ovela lepsie, v lepsej krajine, s viac peniazmi, lepsimi konexiami alebo ambicioneznejsimi rodicmi.
...mohla som svoje zazemie vyuzit lepsie? v istych oblastiach ano, v niecom kvoli obmedzeniam zase nie.
ja napríklad by som sa asi spokojne neusmievala z kresla v mezonete v meste, ktoré milujem, nechodila každý rok na tri dovolenky, nezapíjala vegánsku alternatívu kalamárov portským a neriešila, že musím zjesť každý deň xy gramov proteínov, aby mi narástol pekný zadok, keby som sa narodila v Somálsku alebo v Bangladéši.. asi by som nerobila, to, čo robím, keby som mala o 10 IQ bodov menej a nemala analytické myslenie a dobré vystupovanie alebo sa narodila rodičom, ktorí by si nemohli dovoliť mi zabezpečiť vzdelanie.. nemohla by som sa v takej miere venovať svojim záľubám a užívať si život, keby som bola nevidomá, ochrnutá alebo inak ťažko chorá..
a zaujímalo ma, akú veľkú zásluhu na ich životnom (ne)šťastí/(ne)úspechu pripisujú ľudia tomu, ako sa narodili a ďalším vonkajším okolnostiam.
inak doplňujúca otázka - kľudne napíšte ako ste spokojní s tým, čo ste dostali do vienka a ako ste spokojní s tým, ako k vám bol vesmír (osud, boh, whatever) zatiaľ zhovievavý
Stále stojím za tým, že je to 50/50. Aj dieťa z rómskej osady dokáže veľké veci, ak je dosť silné čeliť vplyvu okolia.
Aby som odpovedal na tvoju otázku: Áno, som spokojný s tým kým som, aj s tým ako kráčam životom.
100 na 0 - (osud,vesmír, neviditelna sieť fyzikálnych pricin a následkov / nech sa to nazve akokoľvek)
keďže som nenašiel možnosť pre mňa a aj keď sa možno zdá že táto možnosť je protichodna (čo vôbec nie je pretože je závislá iba na perspektíve), pomer 100 vôľa na 100 okolie musím skresat na jedinú možnosť ktorá to môže odzrkadlit a to je 50 na 50
inak @Damoon s tvojimi reakciami sa stotožňujem najviac
Dokonca som presvedčený aj o tom, že Ego/Ja, ktoré sa rozhoduje (a nesie zodpovednosť za hocičo), je len evolučnou funkciou a podľa neurovied je naše Ja tvorené v rámci default mode network v mozgu. Takže v konečnom dôsledku ani neexistuje niekto, kto by bol za to štastie zodpovedný. Štastie je teda neosobný stav, na druhej strane asi najvyššia neosobná hodnota. Takže napriek inherentnej prázdnote je dobré sa oň snažiť.
Beriem to cisto ako reziu vlastneho vedomeho zivota, tj nase ciny, rozhodovanie, konanie v zivote (v predtym danych podmienkach), kde sme za seba uz sami plne zodpovedni.
Ak to malo byt az takto zo siroka, potom by ten percentualny pomer bol asi iny
A ešte jednoduchšie - na stole máš dve loptičky, jednu červenú a jednu zelenú. Niekto ti povie, že si máš jednu vybrať, tak nech urobíš akéľvek rozhodnutie, hoci si aj žiadnu nevyberieš, je to determinované. Nie je to tak úplne “tvoje rozhodnutie”. To isté platí aj pri práci, partnerovi atď.
Ktora moznost je potom tebe najblizsia? 100% osud, ze sam nad sebou nemas ziadnu kontrolu?