považujete sa za ľudí utiahnutých, alebo zdravo sebavedomých? kde je podľa vás tá hranica, ktorá delí sebavedomie od namyslenosti? alebo si myslíte, že spolu nijako nesúvisia? môže byť človek namyslený, ak mu chýba sebave
inak ja som to vždy bral tak, že sebavedomosť je dobrá vlastnosť a namyslenosť nie, takže by som to takto podľa mňa povedal, že sebavedomý človek je ako ty hovoríš vlastne "zdravo sebavedomý" a namyslený má trochu viac tej sebavedomosti
a hranica? no to je asi to, kedy viem kde siahajú moje možnosti a perspektíva a kde nie - ak niečo neviem, alebo som to prosto nevyskúšal, nebudem sa tváriť ako majster v tomto obore.
Mna maju ludia za namysleneho a to len preto, ze sa s vacsinou ani len neobtazujem rozpravat. Ale ja za to nemozem, ze ma "problemy" ostatnych nezaujimaju a nechce sa mi rozpravat o picovinach...
Či som utiahnutá alebo ako tak trocha sebavedomá závisí od toho ako práve vyzerám ako sa cítim a tak.
Prehnané sebavedomie sa dá veľmi ľahko pomýliť s namyslenosťou podľa mňa a tiež medzi prehnaným sebavedomím a namyslenosťou je veľmi tenká čiara. Myslím že ak niekto nemá sebavedomie tak nemôže byť namyslený , to by si odporovalo lebo namyslený človek si je veľmi dobre vedomý svojich hodnôt a dáva to najavo týmto nemilým spôsobom.
utiahnutá nie som, ale som uzavretá pred ľudmi pred ktorými chcem... a keďže som extrovert tak som dosť otvorená...ale pri ľudoch kt. mi za to stoja... a momentalne mam celkom pekné sebavedomie (na to že som ženská, je to nadludský výkon) len ešte pár vecí upevniť a budem spoko!
a keďže som veeeeľmi sebakritická tak pochybujem že budem vyslovene namyslená...
aj keď som za namyslenú považovaná, ale práve vtedy keď nepôsobím sebavedome... proste vtedy keď som uzavretá a mám ludí na saláme
sebavedomie je jav, keď si je človek vedomý svojej povahy/osobnosti a svojho konania, namyslenosť vzniká, keď niekomu chýba sebareflexia alebo začne strácať posledné štipky objektivity. vnímam to ako dve zásadne odlišné veci, medzi ktorými je ale paradoxne tenká hranica.
neviem.....v spolocnosti niektorych ludi mam sklony k tomu byt utiahnuta a nesebavedoma.... a zase v inej spolocnosti niekedy byvam az priliz sebavedoma a extrovertna (ale to je len v spolocnosti ludi s podobnou retardaciou ako mam ja a nie vzdy je moj prejav mysleny vazne).....cize neviem sa absolutne zaradit -.-
Clovek, ktory je namysleny, si neprimerane fandi len preto, lebo nevidi kolko ludi je v tom a tom ovela lepsich ako je on sam. Ego = 1/knowlegde.
Na to, aby bol clovek sebavedomy, musi vykazovat v niecom urcitu kvalitu. Z urcitej mnoziny ludi v urcitych oblastiach, alebo vseobecne je niekde medzi tymi lepsimi a je si toho vedomy, ale zaroven vie, ze nieje najlepsi, uvedomuje si aj svoje nedostatky a chce sa zlepsovat.
Potom ten, kto je v niecom absolutny suveren a dava to aj patricne najavo nieje namysleny, ale sebavedomy Ale vacsinou prave tito ludia taki niesu, lebo si uvedomuju, kolko casu museli obetovat tomu aby boli tam kde su a ako malo chyba k tomu aby neboli na vrchole.
ja som taky podivny extrem - som utiahnuty clovek, co ma problem chodit medzi ludi, ale ludia si o mne myslia, ze som sebavedoma mozno az namyslena. preco? sudia to podla mojho oblecenia a celkoveho vyzoru. tomu sa hovori "zdanie klame". ja ale na ludi chcem posobit sebavedomo a kludne aj namyslene, lebo sa tym aspon skryje moja utiahnutost. a ludia, ktori budu mat moznost ma spoznat svoj nazor rychlo zmenia.
podla mna sebavedomie je, ked clovek veri svojim schopnostiam, pozna svoje kvality a veri si. namyslenost je, ked ludom zacne davat najavo, ze je lepsi ako oni. je dobre byt sebavedomy, ale nikdy netreba to sebavedomie ukazovat navonok, lebo tam to uz zacina hranicit s namyslenostou.
Ja som utiahnutá a zároveň zdravo sebavedomá. Moja utiahnutosť spočíva v neochote komunikovať s ľudmi, sebavedomosť spočíva v tom že viac-menej mám byť na čo hrdá. Akurát si všetky svoje myšlienky nechávam pre seba, nemám potrebu sa deliť s druhými o to, koľko toho mám, čo viem, čo som dosiahla, atď.
ja som práveže extrovert dosť,aj celkovo pôsobím myslím dosť sebavedomo,ale vo veľa veciach je moje sebavedomie na nule,ale zato snáď nebduem utiahnutá
V spoločnosti nemenovaných retardov som zo srandy velmo moc sebavedomá z toho dôvodu že trpia podobnými úletmi... ale inak je moje sebavedomie nulové,a kedže namyslená bývam tiež len z haluze posúdiť to neviem... ale sebavedomie je len uvedomovanie si vlastných hodnôt a namyslenosť je trocha iný level.... súhlasím s @8
No...ja som maximálne nesebavedomá. Ale niekedy, keď viem, že by to nebolo vhodné, tak sa z nervozity tak vyhecujem, že môžem pôsobiť extrovertne, možno až sebavedomo. Ale stáva sa mi to fakt málokedy.
A inak ja sa cítim zle pri veľmi sebavedomých ľuďoch. Neviem sa uvoľniť, sebavedomie mi ešte viac klesne... Ale zas poznám aj sebavedomých a veľmi pozitívnych a milých ľudí, teda závisí to aj od viacerých faktorov. Hlavne by človek nemal byť zahľadený len do seba, ale dokázať oceniť aj kvality iných ľudí, nechať si poradiť a tak...
ľudia mi hovoria,že sa ma boja,že vyzerám namyslene,ale to je podľa mňa len preto ako vyzerám a že si viem povedať svoj názor,ale inak vôbec.
niekedy som dokonca celkom utiahnutá,napr. keď sa cítim nesvoja.inokedy som tak zdravo sebavedomá,nikdy nie namyslená,ale často sama seba zhadzujem,a to je celkom dosť zlé.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
32 komentov
inak ja som to vždy bral tak, že sebavedomosť je dobrá vlastnosť a namyslenosť nie, takže by som to takto podľa mňa povedal, že sebavedomý človek je ako ty hovoríš vlastne "zdravo sebavedomý" a namyslený má trochu viac tej sebavedomosti
a hranica? no to je asi to, kedy viem kde siahajú moje možnosti a perspektíva a kde nie - ak niečo neviem, alebo som to prosto nevyskúšal, nebudem sa tváriť ako majster v tomto obore.
Nie som ani utiahnutá a ani sebavedomá.
Prehnané sebavedomie sa dá veľmi ľahko pomýliť s namyslenosťou podľa mňa a tiež medzi prehnaným sebavedomím a namyslenosťou je veľmi tenká čiara. Myslím že ak niekto nemá sebavedomie tak nemôže byť namyslený , to by si odporovalo lebo namyslený človek si je veľmi dobre vedomý svojich hodnôt a dáva to najavo týmto nemilým spôsobom.
a keďže som veeeeľmi sebakritická tak pochybujem že budem vyslovene namyslená...
aj keď som za namyslenú považovaná, ale práve vtedy keď nepôsobím sebavedome... proste vtedy keď som uzavretá a mám ludí na saláme
no a @8
Na to, aby bol clovek sebavedomy, musi vykazovat v niecom urcitu kvalitu. Z urcitej mnoziny ludi v urcitych oblastiach, alebo vseobecne je niekde medzi tymi lepsimi a je si toho vedomy, ale zaroven vie, ze nieje najlepsi, uvedomuje si aj svoje nedostatky a chce sa zlepsovat.
Potom ten, kto je v niecom absolutny suveren a dava to aj patricne najavo nieje namysleny, ale sebavedomy Ale vacsinou prave tito ludia taki niesu, lebo si uvedomuju, kolko casu museli obetovat tomu aby boli tam kde su a ako malo chyba k tomu aby neboli na vrchole.
podla mna sebavedomie je, ked clovek veri svojim schopnostiam, pozna svoje kvality a veri si. namyslenost je, ked ludom zacne davat najavo, ze je lepsi ako oni. je dobre byt sebavedomy, ale nikdy netreba to sebavedomie ukazovat navonok, lebo tam to uz zacina hranicit s namyslenostou.
som skôr utiahnutý človek, ale v niektorých sférach mám sebavedomie až nezdravé
a namyslenosť je podľa mňa len prehnané sebavedomie
Nemyslím si že tieto dve veci nejak vylučujú
A inak ja sa cítim zle pri veľmi sebavedomých ľuďoch. Neviem sa uvoľniť, sebavedomie mi ešte viac klesne... Ale zas poznám aj sebavedomých a veľmi pozitívnych a milých ľudí, teda závisí to aj od viacerých faktorov. Hlavne by človek nemal byť zahľadený len do seba, ale dokázať oceniť aj kvality iných ľudí, nechať si poradiť a tak...
ľudia mi hovoria,že sa ma boja,že vyzerám namyslene,ale to je podľa mňa len preto ako vyzerám a že si viem povedať svoj názor,ale inak vôbec.
niekedy som dokonca celkom utiahnutá,napr. keď sa cítim nesvoja.inokedy som tak zdravo sebavedomá,nikdy nie namyslená,ale často sama seba zhadzujem,a to je celkom dosť zlé.
sam seba neviem posudiť, namysleny dufam nie som, a ak tak len niekedy, neumyselne